Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa
Saṃyuttanikāyo / Nidānavaggo / 1. Nidānasaṃyuttaṃ / 1. Buddhavaggo
1. Paṭiccasamuppādasuttaṃ
- Evaṃ me sutaṃ – ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi – ‘‘bhikkhavo’’ti. ‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
‘‘paṭiccasamuppādaṃ vo, bhikkhave, desessāmi; taṃ suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evaṃ, bhante’’ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca –
‘‘Katamo ca, bhikkhave, paṭiccasamuppādo? Avijjāpaccayā, bhikkhave, saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ; viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṃ; saḷāyatanapaccayā phasso; phassapaccayā vedanā; vedanāpaccayā taṇhā; taṇhāpaccayā upādānaṃ; upādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, paṭiccasamuppādo.
‘‘Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho; viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho; nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho; saḷāyatananirodhā phassanirodho; phassanirodhā vedanānirodho; vedanānirodhā taṇhānirodho; taṇhānirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho; bhavanirodhā jātinirodho; jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti.
Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
Paṭhamaṃ.
「縁起経」(『相応部』12-1)
私はこのように聞いた。 あるとき世尊はサーヴァッティーのジェータ林、アナータピンディカ園に住しておられた。ときに世尊は比丘たちへ呼びかけられた。 「比丘たちよ」と。 「尊者よ」と彼ら比丘たちは世尊へ応えた。世尊はこう仰った。
「比丘たちよ、私はあなたがたへ縁起を教示しようと思います。あなたがたはそれを聞き、よく作意して下さい。私は、語ることとします」と。
「そのように、尊者よ」と彼ら比丘たちは世尊へ応えた。世尊はこう仰った。
「比丘たちよ、いかなるものが縁起なのでしょうか。
比丘たちよ、〈無明〉に縁って〈諸行〉があり、〈諸行〉に縁って〈識〉があり、〈識〉に縁って〈名色〉があり、〈名色〉に縁って〈六処〉があり、〈六処〉に縁って〈触〉があり、〈触〉に縁って〈受〉があり、〈受〉に縁って〈渇愛〉があり、〈渇愛〉に縁って〈取〉があり、〈取〉に縁って〈有〉があり、〈有〉に縁って〈生〉があり、〈生〉に縁って〈老死〉が、愁悲苦憂悩が生じます。かくのごとくが、この全ての苦蘊の生起です。
比丘たちよ、これが縁起と言われるのです。
しかして、〈無明〉の離貪による残余なき滅尽ゆえに〈諸行〉の滅尽があり、〈諸行〉の滅尽ゆえに〈識〉の滅尽があり、〈識〉の滅尽ゆえに〈名色〉の滅尽があり、〈名色〉の滅尽ゆえに〈六処〉の滅尽があり、〈六処〉の滅尽ゆえに〈触〉の滅尽があり、〈触〉の滅尽ゆえに〈受〉の滅尽があり、〈受〉の滅尽ゆえに〈渇愛〉の滅尽があり、〈渇愛〉の滅尽ゆえに〈取〉の滅尽があり、〈取〉の滅尽ゆえに〈有〉の滅尽があり、〈有〉の滅尽ゆえに〈生〉の滅尽があり、〈生〉の滅尽ゆえに〈老死〉が、愁悲苦憂悩が滅します。かくのごとくが、この全ての苦蘊の滅尽です」
世尊はこう仰った。心に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜した。
〔「仏陀品」〕第一〔経〕。


コメント