Channasuttaṃ (チャンナ経)パーリ語原典


Channasuttaṃ(チャンナ経)

パーリ語原典と日本語訳

2026.03.07

90-1. Ekaṃ samayaṃ sambahulā therā bhikkhū bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye.

【訳】あるとき、多くの長老比丘たちがバーラーナシーのイシパタナ、鹿の園に住んでいた。

90-2. Atha kho āyasmā channo sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito avāpuraṇaṃ ādāya vihārena vihāraṃ upasaṅkamitvā there bhikkhū etadavoca –

【訳】そのとき、チャンナ尊者は夕暮れ時に独坐から起き上がり、鍵を持って僧房から僧房へと訪ね歩き、長老比丘たちにこのように言った。

90-3. ”Ovadantu maṃ āyasmanto therā, anusāsantu maṃ āyasmanto therā, karontu me āyasmanto therā dhammiṃ kathaṃ, yathāhaṃ dhammaṃ passeyya”nti.

【訳】「長老の尊者方よ、私を教え導いてください。長老の尊者方よ、私を訓戒してください。長老の尊者方よ、私に法についての話をしてください。そうすれば私は法を見ることができるでしょう」と。

90-4. Evaṃ vutte, therā bhikkhū āyasmantaṃ channaṃ etadavocuṃ –

【訳】このように言われたとき、長老比丘たちはチャンナ尊者にこのように言った。

90-5~9. ”Rūpaṃ kho, āvuso channa, aniccaṃ; vedanā aniccā; saññā aniccā; saṅkhārā aniccā; viññāṇaṃ aniccaṃ.

【訳】「友よ、チャンナよ、物質的現象(色)は無常である。感受作用(受)は無常である。想念(想)は無常である。意志形成(行)は無常である。認識作用(識)は無常である。

90-10~14. Rūpaṃ anattā; vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ anattā.

【訳】物質的現象は無我である。感受作用…想念…意志形成…認識作用は無我である。

90-15~16. Sabbe saṅkhārā aniccā; sabbe dhammā anattā”ti.

【訳】すべての形成されたものは無常である。すべての法は無我である」と。

90-17~27. Atha kho āyasmato channassa etadahosi – ”mayhampi kho etaṃ evaṃ hoti – ‘rūpaṃ aniccaṃ, vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ aniccaṃ; rūpaṃ anattā, vedanā … saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ anattā. Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’ti.

【訳】そのとき、チャンナ尊者にこのような思いが起こった。「私にもこのような理解がある。『物質的現象は無常である、感受作用…想念…意志形成…認識作用は無常である。物質的現象は無我である、感受作用…想念…意志形成…認識作用は無我である。すべての形成されたものは無常である、すべての法は無我である』と。

90-28~31. Atha ca pana me sabbasaṅkhārasamathe sabbūpadhipaṭinissagge taṇhākkhaye virāge nirodhe nibbāne cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati nādhimuccati. Paritassanā upādānaṃ uppajjati; paccudāvattati mānasaṃ – ‘atha ko carahi me attā’ti?

【訳】しかし、すべての形成の止滅、すべての執着の放棄、渇愛の滅尽、離貪、滅、涅槃において、私の心は飛び込まず、澄まず、安定せず、専心しない。不安から執着が生じ、心は反発する―『それでは、私の我とは何なのか』と。

90-32~33. Na kho panevaṃ dhammaṃ passato hoti. Ko nu kho me tathā dhammaṃ deseyya yathāhaṃ dhammaṃ passeyya”nti.

【訳】しかし、このようなことは法を見た者にはないことである。誰が私に法を説いてくれるだろうか、私が法を見ることができるように」と。

90-34~37. Atha kho āyasmato channassa etadahosi – ”ayaṃ kho āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ, pahoti ca me āyasmā ānando tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyyaṃ; atthi ca me āyasmante ānande tāvatikā vissaṭṭhi. Yaṃnūnāhaṃ yenāyasmā ānando tenupasaṅkameyya”nti.

【訳】そのとき、チャンナ尊者にこのような思いが起こった。「アーナンダ尊者はコーサンビーのゴーシタ園に住んでおられ、師からも称賛され、智慧ある同修行者たちからも尊敬されている。アーナンダ尊者は私が法を見ることができるように法を説くことができるだろう。そして私はアーナンダ尊者にそれほどの信頼を置いている。では、アーナンダ尊者のもとへ行こう」と。

90-38~40. Atha kho āyasmā channo senāsanaṃ saṃsāmetvā pattacīvaramādāya yena kosambī ghositārāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi…pe… ekamantaṃ nisinno kho āyasmā channo āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca –

【訳】そこで、チャンナ尊者は住居を整え、鉢と衣を取って、コーサンビーのゴーシタ園へ、アーナンダ尊者のもとへ赴いた。近づいてアーナンダ尊者と挨拶を交わし…(中略)…一方に座ったチャンナ尊者はアーナンダ尊者にこのように言った。

90-41~74. ”Ekamidāhaṃ, āvuso ānanda, samayaṃ bārāṇasiyaṃ viharāmi isipatane migadāye…(中略:先述の経緯を繰り返す)… Ovadatu maṃ, āyasmā ānando; anusāsatu maṃ, āyasmā ānando; karotu me, āyasmā ānando dhammiṃ kathaṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyya”nti.

【訳】「友よ、アーナンダよ、かつて私はバーラーナシーのイシパタナ、鹿の園に住んでいました…(中略:これまでの経緯を詳しく説明)…アーナンダ尊者よ、私を教え導いてください。アーナンダ尊者よ、私を訓戒してください。アーナンダ尊者よ、私に法についての話をしてください、私が法を見ることができるように」と。

90-75~79. ”Ettakenapi mayaṃ āyasmato channassa attamanā api nāma taṃ āyasmā channo āvi akāsi khīlaṃ chindi. Odahāvuso, channa, sotaṃ; bhabbosi dhammaṃ viññātu”nti. Atha kho āyasmato channassa tāvatakeneva uḷāraṃ pītipāmojjaṃ uppajji – ”bhabbo kirasmi dhammaṃ viññātu”nti.

【訳】「このことだけでも、私たちはチャンナ尊者に満足しています。チャンナ尊者がこのように心を開いて障害を取り除いたことを。友よ、チャンナよ、耳を傾けなさい。あなたは法を理解する能力があります」と。そのとき、チャンナ尊者にただちに大きな喜悦が生じた―「私は法を理解する能力があるのだ」と。

90-80. ”Sammukhā metaṃ, āvuso channa, bhagavato sutaṃ, sammukhā ca paṭiggahitaṃ kaccānagottaṃ bhikkhuṃ ovadantassa –

【訳】「友よ、チャンナよ、私は世尊が直接カッチャーナゴッタ比丘に教えを説かれるのを聞き、直接受け取りました。

90-81. Dvayanissito khvāyaṃ, kaccāna, loko yebhuyyena atthitañceva natthitañca.

【訳】『カッチャーナよ、この世界は大抵、二つのもの―存在と非存在―に依拠している。

90-82. Lokasamudayaṃ kho, kaccāna, yathābhūtaṃ sammappaññāya passato yā loke natthitā, sā na hoti.

【訳】カッチャーナよ、世界の生起をあるがままに正しい智慧で見る者には、世界における非存在(という見解)は存在しない。

90-83. Lokanirodhaṃ kho, kaccāna, yathābhūtaṃ sammappaññāya passato yā loke atthitā, sā na hoti.

【訳】カッチャーナよ、世界の滅をあるがままに正しい智慧で見る者には、世界における存在(という見解)は存在しない。

90-84. Upayupādānābhinivesavinibandho khvāyaṃ, kaccāna, loko yebhuyyena taṃ cāyaṃ upayupādānaṃ cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayaṃ na upeti na upādiyati nādhiṭṭhāti ‘attā me’ti.

【訳】カッチャーナよ、この世界は大抵、近接・執取・執着・束縛に縛られている。しかし、この近接と執取、心の固執・執着・潜在的傾向に近づかず、執着せず、固執しない者は『私の我』とは(言わない)。

90-85~87. Dukkhameva uppajjamānaṃ uppajjati, dukkhaṃ nirujjhamānaṃ nirujjhatīti na kaṅkhati na vicikicchati. Aparappaccayā ñāṇamevassa ettha hoti. Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti.

【訳】『苦が生じるとき、ただ苦が生じる。苦が滅するとき、ただ苦が滅する』と、疑わず、疑念を持たない。他に依らない智慧がここにある。カッチャーナよ、ここまでが正見である。

90-88~90. Sabbamatthīti kho, kaccāna, ayameko anto. Sabbaṃ natthīti ayaṃ dutiyo anto. Ete te, kaccāna, ubho ante anupagamma majjhena tathāgato dhammaṃ deseti –

【訳】カッチャーナよ、『すべては存在する』というのは一つの極端である。『すべては存在しない』というのは第二の極端である。カッチャーナよ、如来はこれら両極端に近づかず、中道によって法を説く。

90-91~95. Avijjāpaccayā saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho…pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti.

【訳】無明を縁として諸行が生じる。諸行を縁として識が生じる…(中略)…このようにして、この一切なる苦の集積の生起がある。しかし、無明の完全な離貪と滅によって諸行の滅があり…(中略)…このようにして、この一切なる苦の集積の滅がある』と」。

90-96~97. ”Evametaṃ, āvuso ānanda, hoti yesaṃ āyasmantānaṃ tādisā sabrahmacārayo anukampakā atthakāmā ovādakā anusāsakā. Idañca pana me āyasmato ānandassa dhammadesanaṃ sutvā dhammo abhisamito”ti. Aṭṭhamaṃ.

【訳】「友よ、アーナンダよ、このようなことがあるのです、このような同修行者―慈悲深く、利益を望み、教え導き、訓戒する―を持つ尊者方には。そして私は、アーナンダ尊者のこの法の説示を聞いて、法を現観しました」と。第八経。

8. Channasuttaṃ

90-1. Ekaṃ samayaṃ sambahulā therā bhikkhū bārāṇasiyaṃ viharanti isipatane migadāye. 90-2. Atha kho āyasmā channo sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito avāpuraṇaṃ [apāpuraṇaṃ (sī. syā. kaṃ.)] ādāya vihārena vihāraṃ upasaṅkamitvā there bhikkhū etadavoca – 90-3. ‘‘ovadantu maṃ āyasmanto therā, anusāsantu maṃ āyasmanto therā, karontu me āyasmanto therā dhammiṃ kathaṃ, yathāhaṃ dhammaṃ passeyya’’nti. 90-4. Evaṃ vutte, therā bhikkhū āyasmantaṃ channaṃ etadavocuṃ – 90-5. ‘‘rūpaṃ kho, āvuso channa, aniccaṃ; 90-6. vedanā aniccā; 90-7. saññā aniccā; 90-8. saṅkhārā aniccā; 90-9. viññāṇaṃ aniccaṃ. 90-10. Rūpaṃ anattā; 90-11. vedanā… 90-12. saññā… 90-13. saṅkhārā… 90-14. viññāṇaṃ anattā. 90-15. Sabbe saṅkhārā aniccā; 90-16. sabbe dhammā anattā’’ti. 90-17. Atha kho āyasmato channassa etadahosi – 90-18. ‘‘mayhampi kho etaṃ evaṃ [mayhampi kho evaṃ (syā. kaṃ.)] hoti – 90-19. ‘rūpaṃ aniccaṃ, vedanā… 90-20. saññā… 90-21. saṅkhārā… 90-22. viññāṇaṃ aniccaṃ; 90-23. rūpaṃ anattā, vedanā … 90-24. saññā… 90-25. saṅkhārā… 90-26. viññāṇaṃ anattā. 90-27. Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’ti. 90-28. Atha ca pana me sabbasaṅkhārasamathe sabbūpadhipaṭinissagge taṇhākkhaye virāge nirodhe nibbāne cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati nādhimuccati. 90-29. Paritassanā upādānaṃ uppajjati; 90-30. paccudāvattati mānasaṃ – 90-31. ‘atha ko carahi me attā’ti? 90-32. Na kho panevaṃ dhammaṃ passato hoti. 90-33. Ko nu kho me tathā dhammaṃ deseyya yathāhaṃ dhammaṃ passeyya’’nti. 90-34. Atha kho āyasmato channassa etadahosi – (90-17 と同文) 90-35. ‘‘ayaṃ kho āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ, pahoti ca me āyasmā ānando tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyyaṃ; 90-36. atthi ca me āyasmante ānande tāvatikā vissaṭṭhi [vissatthi (?)]. 90-37. Yaṃnūnāhaṃ yenāyasmā ānando tenupasaṅkameyya’’nti. 90-38. Atha kho āyasmā channo senāsanaṃ saṃsāmetvā pattacīvaramādāya yena kosambī ghositārāmo yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; 90-39. upasaṅkamitvā āyasmatā ānandena saddhiṃ sammodi…pe… 90-40. ekamantaṃ nisinno kho āyasmā channo āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca – 90-41. ‘‘Ekamidāhaṃ, āvuso ānanda, samayaṃ bārāṇasiyaṃ viharāmi isipatane migadāye. 90-42. Atha khvāhaṃ, āvuso, sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito avāpuraṇaṃ ādāya vihārena vihāraṃ upasaṅkamiṃ; 90-43. upasaṅkamitvā there bhikkhū etadavocaṃ – 90-44. ‘ovadantu maṃ āyasmanto therā, anusāsantu maṃ āyasmanto therā, karontu me āyasmanto therā dhammiṃ kathaṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyya’nti. 90-45. Evaṃ vutte maṃ, āvuso, therā bhikkhū etadavocuṃ – 90-46. ‘rūpaṃ kho, āvuso channa, aniccaṃ; 90-47. vedanā… 90-48. saññā… 90-49. saṅkhārā… 90-50. viññāṇaṃ aniccaṃ; 90-51. rūpaṃ anattā…pe… 90-52. viññāṇaṃ anattā. 90-53. Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’’’ti. 90-54. ‘‘Tassa mayhaṃ, āvuso, etadahosi – 90-55. ‘mayhampi kho etaṃ evaṃ hoti – 90-56. rūpaṃ aniccaṃ…pe… 90-57. viññāṇaṃ aniccaṃ, rūpaṃ anattā, vedanā… 90-58. saññā… 90-59. saṅkhārā… 90-60. viññāṇaṃ anattā. 90-61. Sabbe saṅkhārā aniccā, sabbe dhammā anattā’ti. 90-62. Atha ca pana me sabbasaṅkhārasamathe sabbūpadhipaṭinissagge taṇhākkhaye virāge nirodhe nibbāne cittaṃ na pakkhandati nappasīdati na santiṭṭhati nādhimuccati. 90-63. Paritassanā upādānaṃ uppajjati; 90-64. paccudāvattati mānasaṃ – 90-65. ‘atha ko carahi me attā’ti? 90-66. Na kho panevaṃ dhammaṃ passato hoti. 90-67. Ko nu kho me tathā dhammaṃ deseyya yathāhaṃ dhammaṃ passeyyanti! 90-68. ‘‘Tassa mayhaṃ, āvuso, etadahosi – (90-54 と同文) 90-69. ‘ayaṃ kho āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositarāme satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ, pahoti ca me āyasmā ānando tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyyaṃ. 90-70. Atthi ca me āyasmante ānande tāvatikā vissaṭṭhi. 90-71. Yaṃnūnāhaṃ yenāyasmā ānando tenupasaṅkameyya’nti. 90-72. Ovadatu maṃ, āyasmā ānando; 90-73. anusāsatu maṃ, āyasmā ānando; 90-74. karotu me, āyasmā ānando dhammiṃ kathaṃ yathāhaṃ dhammaṃ passeyya’’nti. 90-75. ‘‘Ettakenapi mayaṃ āyasmato channassa attamanā api nāma taṃ [attamanā abhiraddhā, taṃ (sī. syā. kaṃ.)] āyasmā channo āvi akāsi khīlaṃ chindi [pabhindi (sī. syā. kaṃ. pī.)]. 90-76. Odahāvuso, channa, sotaṃ; 90-77. bhabbosi [bhabbo tvaṃ (ka.)] dhammaṃ viññātu’’nti. 90-78. Atha kho āyasmato channassa tāvatakeneva [tāvadeva (sī.)] uḷāraṃ pītipāmojjaṃ uppajji – 90-79. ‘‘bhabbo kirasmi dhammaṃ viññātu’’nti. 90-80. ‘‘Sammukhā metaṃ, āvuso channa, bhagavato sutaṃ, sammukhā ca paṭiggahitaṃ kaccānagottaṃ bhikkhuṃ ovadantassa – 90-81. dvayanissito khvāyaṃ, kaccāna, loko yebhuyyena atthitañceva natthitañca. 90-82. Lokasamudayaṃ kho, kaccāna, yathābhūtaṃ sammappaññāya passato yā loke natthitā, sā na hoti. 90-83. Lokanirodhaṃ kho, kaccāna, yathābhūtaṃ sammappaññāya passato yā loke atthitā, sā na hoti. 90-84. Upayupādānābhinivesavinibandho khvāyaṃ, kaccāna, loko yebhuyyena taṃ cāyaṃ upayupādānaṃ cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayaṃ na upeti na upādiyati nādhiṭṭhāti ‘attā me’ti. 90-85. Dukkhameva uppajjamānaṃ uppajjati, dukkhaṃ nirujjhamānaṃ nirujjhatīti na kaṅkhati na vicikicchati. 90-86. Aparappaccayā ñāṇamevassa ettha hoti. 90-87. Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti. 90-88. Sabbamatthīti kho, kaccāna, ayameko anto. 90-89. Sabbaṃ natthīti ayaṃ dutiyo anto. 90-90. Ete te, kaccāna, ubho ante anupagamma majjhena tathāgato dhammaṃ deseti – 90-91. avijjāpaccayā saṅkhārā; 90-92. saṅkhārapaccayā viññāṇaṃ…pe… 90-93. evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti. 90-94. Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho…pe… 90-95. evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti. 90-96. ‘‘Evametaṃ, āvuso ānanda, hoti yesaṃ āyasmantānaṃ tādisā sabrahmacārayo anukampakā atthakāmā ovādakā anusāsakā. 90-97. Idañca pana me āyasmato ānandassa dhammadesanaṃ sutvā dhammo abhisamito’’ti. Aṭṭhamaṃ.

コメント

タイトルとURLをコピーしました