- ■ブロック0:序文(Uddesa — 総説)
- ■ブロック1:身随観・出入息念(Kāyānupassanā — Ānāpānapabba)
- ■ブロック2:身随観・威儀路(Kāyānupassanā — Iriyāpathapabba)
- ■ブロック3:身随観・正知(Kāyānupassanā — Sampajānapabba)
- ■ブロック4:身随観・不浄観(Kāyānupassanā — Paṭikūlamanasikārapabba)
- ■ブロック5:身随観・界作意(Kāyānupassanā — Dhātumanasikārapabba)
- ■ブロック6:身随観・九墓地観(Kāyānupassanā — Navasivathikapabba)
- ■ブロック7:受随観(Vedanānupassanā)
- ■ブロック8:心随観(Cittānupassanā)
- ■ブロック9:法随観・五蓋(Dhammānupassanā — Nīvaraṇapabba)
- ■ブロック10:法随観・五蘊(Dhammānupassanā — Khandhapabba)
- ■ブロック11:法随観・六処(Dhammānupassanā — Āyatanapabba)
- ■ブロック12:法随観・七覚支(Dhammānupassanā — Bojjhaṅgapabba)
- ■ブロック13a:法随観・四聖諦 導入+苦諦(Saccapabba — Dukkhasaccaniddesa)
- ブロック13b:集諦(Samudayasaccaniddesa)
- ブロック13c:滅諦(Nirodhasaccaniddesa)
- ブロック13d:道諦(Maggasaccaniddesa)
- ブロック14:結語(Nigamana)
■ブロック0:序文(Uddesa — 総説)
[Pāli] Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṁ nāma kurūnaṁ nigamo.
[日本語] このように私は聞いた。ある時、世尊はクル国に住んでおられた。カンマーサダンマという名のクル族の町である。
[Pāli] Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi: “bhikkhavo”ti.
[日本語] そこで世尊は比丘たちに呼びかけた。「比丘たちよ」と。
[Pāli] “Bhaddante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ.
[日本語] 「尊師よ」と、かの比丘たちは世尊に応えた。
[Pāli] Bhagavā etadavoca:
[日本語] 世尊はこのように説かれた。
[Pāli] “Ekāyano ayaṁ, bhikkhave, maggo sattānaṁ visuddhiyā, sokaparidevānaṁ samatikkamāya dukkhadomanassānaṁ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṁ cattāro satipaṭṭhānā.
[日本語] 「比丘たちよ、これは一道の道である。衆生の清浄のため、愁い悲しみの超克のため、苦と憂いの滅尽のため、正理(ñāya)の証得のため、涅槃の実現のため〔の道〕である。すなわち、四念処である。
[Pāli] Katame cattāro?
[日本語] いかなる四つであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ,
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は身体において身体を随観して〔観察して〕住する。熱心に、正知あり、念あり、世間における貪欲と憂いを除いて。
[Pāli] vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ,
[日本語] 受〔感受〕において受を随観して住する。熱心に、正知あり、念あり、世間における貪欲と憂いを除いて。
[Pāli] citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ,
[日本語] 心において心を随観して住する。熱心に、正知あり、念あり、世間における貪欲と憂いを除いて。
[Pāli] dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ.
[日本語] 法〔諸法〕において法を随観して住する。熱心に、正知あり、念あり、世間における貪欲と憂いを除いて。
[Pāli] Uddeso niṭṭhito.
[日本語] 総説、終わる。
■ブロック1:身随観・出入息念(Kāyānupassanā — Ānāpānapabba)
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は身体において身体を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati pallaṅkaṁ ābhujitvā ujuṁ kāyaṁ paṇidhāya parimukhaṁ satiṁ upaṭṭhapetvā.
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は森に行き、あるいは樹下に行き、あるいは空き家に行き、結跏趺坐(けっかふざ)し、身体をまっすぐに立て、面前に念を確立して坐る。
[Pāli] So satova assasati, satova passasati.
[日本語] 彼は念をもって息を入れ〔吸い〕、念をもって息を出す〔吐く〕。
[Pāli] Dīghaṁ vā assasanto ‘dīghaṁ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṁ vā passasanto ‘dīghaṁ passasāmī’ti pajānāti.
[日本語] 長く息を入れるときは「私は長く息を入れる」と了知し、長く息を出すときは「私は長く息を出す」と了知する。
[Pāli] Rassaṁ vā assasanto ‘rassaṁ assasāmī’ti pajānāti, rassaṁ vā passasanto ‘rassaṁ passasāmī’ti pajānāti.
[日本語] 短く息を入れるときは「私は短く息を入れる」と了知し、短く息を出すときは「私は短く息を出す」と了知する。
[Pāli] ‘Sabbakāyapaṭisaṁvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṁvedī passasissāmī’ti sikkhati.
[日本語] 「全身を感知しながら息を入れよう」と学び、「全身を感知しながら息を出そう」と学ぶ。
[Pāli] ‘Passambhayaṁ kāyasaṅkhāraṁ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṁ kāyasaṅkhāraṁ passasissāmī’ti sikkhati.
[日本語] 「身行(kāyasaṅkhāra)〔呼吸の活動〕を静めながら息を入れよう」と学び、「身行を静めながら息を出そう」と学ぶ。
[Pāli] Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsī vā dīghaṁ vā añchanto ‘dīghaṁ añchāmī’ti pajānāti, rassaṁ vā añchanto ‘rassaṁ añchāmī’ti pajānāti;
[日本語] 比丘たちよ、たとえば、熟練した轆轤師(ろくろし)あるいは轆轤師の弟子が、長く〔紐を〕引くときは「私は長く引く」と了知し、短く引くときは「私は短く引く」と了知するように、
[Pāli] evameva kho, bhikkhave, bhikkhu dīghaṁ vā assasanto ‘dīghaṁ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṁ vā passasanto ‘dīghaṁ passasāmī’ti pajānāti, rassaṁ vā assasanto ‘rassaṁ assasāmī’ti pajānāti, rassaṁ vā passasanto ‘rassaṁ passasāmī’ti pajānāti.
[日本語] まさにそのように、比丘たちよ、比丘は長く息を入れるときは「私は長く息を入れる」と了知し、長く息を出すときは「私は長く息を出す」と了知し、短く息を入れるときは「私は短く息を入れる」と了知し、短く息を出すときは「私は短く息を出す」と了知する。
[Pāli] ‘Sabbakāyapaṭisaṁvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṁvedī passasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṁ kāyasaṅkhāraṁ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṁ kāyasaṅkhāraṁ passasissāmī’ti sikkhati.
[日本語] 「全身を感知しながら息を入れよう」と学び、「全身を感知しながら息を出そう」と学び、「身行を静めながら息を入れよう」と学び、「身行を静めながら息を出そう」と学ぶ。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] このようにして、内に身体において身体を随観して住し、あるいは外に身体において身体を随観して住し、あるいは内外に身体において身体を随観して住する。
[Pāli] Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati.
[日本語] あるいは身体において生起の法を随観して住し、あるいは身体において滅尽の法を随観して住し、あるいは身体において生起と滅尽の法を随観して住する。
[Pāli] ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] あるいはまた、「身体がある」という念が、ただ智のため、ただ念のために、彼に現前に確立される。そして彼は何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Ānāpānapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 出入息念の章、終わる。
■ブロック2:身随観・威儀路(Kāyānupassanā — Iriyāpathapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti,
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は歩いているときは「私は歩いている」と了知し、
[Pāli] ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti,
[日本語] 立っているときは「私は立っている」と了知し、
[Pāli] nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti,
[日本語] 坐っているときは「私は坐っている」と了知し、
[Pāli] sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti,
[日本語] 臥しているときは「私は臥している」と了知する。
[Pāli] yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti tathā tathā naṁ pajānāti.
[日本語] あるいはまた、彼の身体がどのように置かれていようとも、そのとおりにそれを了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Iriyāpathapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 威儀路の章、終わる。
■ブロック3:身随観・正知(Kāyānupassanā — Sampajānapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti,
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は前に進むときも後に退くときも正知をなす者である。
[Pāli] ālokite vilokite sampajānakārī hoti,
[日本語] 前を見るときも周囲を見るときも正知をなす者である。
[Pāli] samiñjite pasārite sampajānakārī hoti,
[日本語] 〔手足を〕曲げるときも伸ばすときも正知をなす者である。
[Pāli] saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti,
[日本語] 大衣(saṅghāṭi)・鉢・衣を持つときも正知をなす者である。
[Pāli] asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti,
[日本語] 食べるときも飲むときも噛むときも味わうときも正知をなす者である。
[Pāli] uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti,
[日本語] 大小便の用を足すときも正知をなす者である。
[Pāli] gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
[日本語] 行くときも立つときも坐るときも眠るときも覚めているときも話すときも沈黙しているときも正知をなす者である。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Sampajānapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 正知の章、終わる。
■ブロック4:身随観・不浄観(Kāyānupassanā — Paṭikūlamanasikārapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṁ uddhaṁ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṁ pūraṁ nānappakārassa asucino paccavekkhati:
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、下は足の裏から上は頭髪の頂まで、皮膚を限りとして、種々の不浄に満ちたものとして観察する。
[Pāli] ‘atthi imasmiṁ kāye kesā lomā nakhā dantā taco,
[日本語] 「この身体には、頭髪・体毛・爪・歯・皮膚があり、
[Pāli] maṁsaṁ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṁ vakkaṁ,
[日本語] 肉・腱・骨・骨髄・腎臓があり、
[Pāli] hadayaṁ yakanaṁ kilomakaṁ pihakaṁ papphāsaṁ,
[日本語] 心臓・肝臓・肋膜(kilomaka)・脾臓・肺があり、
[Pāli] antaṁ antaguṇaṁ udariyaṁ karīsaṁ,
[日本語] 腸・腸間膜・胃の内容物・糞があり、
[Pāli] pittaṁ semhaṁ pubbo lohitaṁ sedo medo,
[日本語] 胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪があり、
[Pāli] assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā muttan’ti.
[日本語] 涙・膏(あぶら)・唾液・鼻汁・関節液・尿がある」と。
[Pāli] Seyyathāpi, bhikkhave, ubhatomukhā putoḷi pūrā nānāvihitassa dhaññassa, seyyathidaṁ—sālīnaṁ vīhīnaṁ muggānaṁ māsānaṁ tilānaṁ taṇḍulānaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、たとえば、両口の袋に種々の穀物が満ちているとする。すなわち、粳米(うるちまい)・籾(もみ)・緑豆・豇豆(ささげ)・胡麻・精米である。
[Pāli] Tamenaṁ cakkhumā puriso muñcitvā paccavekkheyya: ‘ime sālī, ime vīhī ime muggā ime māsā ime tilā ime taṇḍulā’ti.
[日本語] 眼ある人がそれを開いて観察するならば、「これは粳米、これは籾、これは緑豆、これは豇豆、これは胡麻、これは精米である」と〔見分けるであろう〕。
[Pāli] Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṁ uddhaṁ pādatalā adho kesamatthakā tacapariyantaṁ pūraṁ nānappakārassa asucino paccavekkhati:
[日本語] まさにそのように、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、下は足の裏から上は頭髪の頂まで、皮膚を限りとして、種々の不浄に満ちたものとして観察する。
[Pāli] ‘atthi imasmiṁ kāye kesā lomā nakhā dantā taco, maṁsaṁ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṁ vakkaṁ, hadayaṁ yakanaṁ kilomakaṁ pihakaṁ papphāsaṁ, antaṁ antaguṇaṁ udariyaṁ karīsaṁ, pittaṁ semhaṁ pubbo lohitaṁ sedo medo, assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā muttan’ti.
[日本語] 「この身体には、頭髪・体毛・爪・歯・皮膚、肉・腱・骨・骨髄・腎臓、心臓・肝臓・肋膜・脾臓・肺、腸・腸間膜・胃の内容物・糞、胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪、涙・膏・唾液・鼻汁・関節液・尿がある」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Paṭikūlamanasikārapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 厭逆作意〔不浄の観察〕の章、終わる。
■ブロック5:身随観・界作意(Kāyānupassanā — Dhātumanasikārapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṁ yathāṭhitaṁ yathāpaṇihitaṁ dhātuso paccavekkhati:
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、あるがままに置かれ、あるがままに配置されたままで、界(要素)の観点から観察する。
[Pāli] ‘atthi imasmiṁ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.
[日本語] 「この身体には、地界・水界・火界・風界がある」と。
[Pāli] Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṁ vadhitvā catumahāpathe bilaso vibhajitvā nisinno assa;
[日本語] 比丘たちよ、たとえば、熟練した屠牛者あるいは屠牛者の弟子が、牛を屠り、四辻(よつつじ)において部分ごとに分けて坐っているように、
[Pāli] evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṁ yathāṭhitaṁ yathāpaṇihitaṁ dhātuso paccavekkhati: ‘atthi imasmiṁ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.
[日本語] まさにそのように、比丘たちよ、比丘はこの身体そのものを、あるがままに置かれ、あるがままに配置されたままで、界の観点から観察する。「この身体には、地界・水界・火界・風界がある」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Dhātumanasikārapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 界作意の章、終わる。
■ブロック6:身随観・九墓地観(Kāyānupassanā — Navasivathikapabba)
【第一墓地観】
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ ekāhamataṁ vā dvīhamataṁ vā tīhamataṁ vā uddhumātakaṁ vinīlakaṁ vipubbakajātaṁ.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はあたかも、墓場に棄てられた死体を見るとする。死後一日、あるいは二日、あるいは三日を経て、膨張し、青黒くなり、膿が生じたものを。
[Pāli] So imameva kāyaṁ upasaṁharati: ‘ayampi kho kāyo evaṁdhammo evaṁbhāvī evaṁanatīto’ti.
[日本語] 彼はこの身体そのものに引き比べる。「この身体もまた、かくのごとき性質のものであり、かくのごとくなるものであり、かくのごとき〔運命を〕免れないものである」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati … na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
【第二墓地観】
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ kākehi vā khajjamānaṁ kulalehi vā khajjamānaṁ gijjhehi vā khajjamānaṁ kaṅkehi vā khajjamānaṁ sunakhehi vā khajjamānaṁ byagghehi vā khajjamānaṁ dīpīhi vā khajjamānaṁ siṅgālehi vā khajjamānaṁ vividhehi vā pāṇakajātehi khajjamānaṁ.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はあたかも、墓場に棄てられた死体を見るとする。烏に啄(ついば)まれ、あるいは鷹に啄まれ、あるいは禿鷲に啄まれ、あるいは蒼鷺(あおさぎ)に啄まれ、あるいは犬に噛まれ、あるいは虎に噛まれ、あるいは豹に噛まれ、あるいは野干(ジャッカル)に噛まれ、あるいは種々の生き物に食われているものを。
[Pāli] So imameva kāyaṁ upasaṁharati: ‘ayampi kho kāyo evaṁdhammo evaṁbhāvī evaṁanatīto’ti.
[日本語] 彼はこの身体そのものに引き比べる。「この身体もまた、かくのごとき性質のものであり、かくのごとくなるものであり、かくのごとき〔運命を〕免れないものである」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati … na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:前述と同じ。〔身体における内外の随観〜執着なく住する〕)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
【第三〜第六墓地観】
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ aṭṭhikasaṅkhalikaṁ samaṁsalohitaṁ nhārusambandhaṁ …
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はあたかも、墓場に棄てられた死体を見るとする。〔第三〕骨が連なり、肉と血がつき、腱によってつながれたものを。(…前述と同様に…)〔定型句・引き比べの句を含む〕
[Pāli] Aṭṭhikasaṅkhalikaṁ nimaṁsalohitamakkhitaṁ nhārusambandhaṁ …
[日本語] 〔第四〕骨が連なり、肉は離れて血に塗(まみ)れ、腱によってつながれたものを。(…前述と同様に…)
[Pāli] Aṭṭhikasaṅkhalikaṁ apagatamaṁsalohitaṁ nhārusambandhaṁ …
[日本語] 〔第五〕骨が連なり、肉も血も離れ去り、腱によってつながれたものを。(…前述と同様に…)
[Pāli] Aṭṭhikāni apagatasambandhāni disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṁ aññena pādaṭṭhikaṁ aññena gopphakaṭṭhikaṁ aññena jaṅghaṭṭhikaṁ aññena ūruṭṭhikaṁ aññena kaṭiṭṭhikaṁ aññena phāsukaṭṭhikaṁ aññena piṭṭhiṭṭhikaṁ aññena khandhaṭṭhikaṁ aññena gīvaṭṭhikaṁ aññena hanukaṭṭhikaṁ aññena dantaṭṭhikaṁ aññena sīsakaṭāhaṁ.
[日本語] 〔第六〕骨はつながりを離れ、四方八方に散乱したものを。あちらに手の骨、あちらに足の骨、あちらに踝(くるぶし)の骨、あちらに脛(すね)の骨、あちらに大腿の骨、あちらに腰の骨、あちらに肋骨、あちらに背骨、あちらに肩の骨、あちらに頸(くび)の骨、あちらに顎(あご)の骨、あちらに歯、あちらに頭蓋骨を。
[Pāli] So imameva kāyaṁ upasaṁharati: ‘ayampi kho kāyo evaṁdhammo evaṁbhāvī evaṁanatīto’ti.
[日本語] 彼はこの身体そのものに引き比べる。「この身体もまた、かくのごとき性質のものであり、かくのごとくなるものであり、かくのごとき〔運命を〕免れないものである」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati … na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:前述と同じ。〔身体における内外の随観〜執着なく住する〕)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
【第七〜第九墓地観】
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṁ sivathikāya chaḍḍitaṁ aṭṭhikāni setāni saṅkhavaṇṇapaṭibhāgāni …
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘はあたかも、墓場に棄てられた死体を見るとする。〔第七〕骨は白くなり、螺(ほらがい)の色に似たものを。(…前述と同様に…)〔引き比べの句・定型句を含む〕
[Pāli] Aṭṭhikāni puñjakitāni terovassikāni …
[日本語] 〔第八〕骨は積み重なり、一年以上を経たものを。(…前述と同様に…)
[Pāli] Aṭṭhikāni pūtīni cuṇṇakajātāni.
[日本語] 〔第九〕骨は朽ちて粉々になったものを。
[Pāli] So imameva kāyaṁ upasaṁharati: ‘ayampi kho kāyo evaṁdhammo evaṁbhāvī evaṁanatīto’ti.
[日本語] 彼はこの身体そのものに引き比べる。「この身体もまた、かくのごとき性質のものであり、かくのごとくなるものであり、かくのごとき〔運命を〕免れないものである」と。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṁ viharati. ‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に身体において身体を随観して住し、身体において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「身体がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにしても比丘は身体において身体を随観して住するのである。
[Pāli] Navasivathikapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 九墓地観の章、終わる。
[Pāli] Cuddasa kāyānupassanā niṭṭhitā.
[日本語] 十四の身随観、終わる。
■ブロック7:受随観(Vedanānupassanā)
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は受〔感受〕において受を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhaṁ vā vedanaṁ vedayamāno ‘sukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は楽の受を感受しているときは「私は楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Dukkhaṁ vā vedanaṁ vedayamāno ‘dukkhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 苦の受を感受しているときは「私は苦の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Adukkhamasukhaṁ vā vedanaṁ vedayamāno ‘adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 不苦不楽の受を感受しているときは「私は不苦不楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Sāmisaṁ vā sukhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘sāmisaṁ sukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 有物質的な(sāmisa)〔世俗的な〕楽の受を感受しているときは「私は有物質的な楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Nirāmisaṁ vā sukhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘nirāmisaṁ sukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 無物質的な(nirāmisa)〔出世間的な〕楽の受を感受しているときは「私は無物質的な楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Sāmisaṁ vā dukkhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘sāmisaṁ dukkhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 有物質的な苦の受を感受しているときは「私は有物質的な苦の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Nirāmisaṁ vā dukkhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘nirāmisaṁ dukkhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 無物質的な苦の受を感受しているときは「私は無物質的な苦の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Sāmisaṁ vā adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘sāmisaṁ adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 有物質的な不苦不楽の受を感受しているときは「私は有物質的な不苦不楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Nirāmisaṁ vā adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedayamāno ‘nirāmisaṁ adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedayāmī’ti pajānāti.
[日本語] 無物質的な不苦不楽の受を感受しているときは「私は無物質的な不苦不楽の受を感受している」と了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā vedanāsu vedanānupassī viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati.
[日本語] このようにして、内に受において受を随観して住し、あるいは外に受において受を随観して住し、あるいは内外に受において受を随観して住する。
[Pāli] Samudayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, vayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, samudayavayadhammānupassī vā vedanāsu viharati.
[日本語] あるいは受において生起の法を随観して住し、あるいは受において滅尽の法を随観して住し、あるいは受において生起と滅尽の法を随観して住する。
[Pāli] ‘Atthi vedanā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] あるいはまた、「受がある」という念が、ただ智のため、ただ念のために、彼に現前に確立される。そして彼は何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は受において受を随観して住するのである。
[Pāli] Vedanānupassanā niṭṭhitā.
[日本語] 受随観、終わる。
■ブロック8:心随観(Cittānupassanā)
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は心において心を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu sarāgaṁ vā cittaṁ ‘sarāgaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は貪(rāga)ある心を「貪ある心である」と了知する。
[Pāli] Vītarāgaṁ vā cittaṁ ‘vītarāgaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 貪を離れた心を「貪を離れた心である」と了知する。
[Pāli] Sadosaṁ vā cittaṁ ‘sadosaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 瞋(dosa)ある心を「瞋ある心である」と了知する。
[Pāli] Vītadosaṁ vā cittaṁ ‘vītadosaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 瞋を離れた心を「瞋を離れた心である」と了知する。
[Pāli] Samohaṁ vā cittaṁ ‘samohaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 癡(moha)ある心を「癡ある心である」と了知する。
[Pāli] Vītamohaṁ vā cittaṁ ‘vītamohaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 癡を離れた心を「癡を離れた心である」と了知する。
[Pāli] Saṅkhittaṁ vā cittaṁ ‘saṅkhittaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 収縮した(saṅkhitta)〔沈滞した〕心を「収縮した心である」と了知する。
[Pāli] Vikkhittaṁ vā cittaṁ ‘vikkhittaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 散乱した(vikkhitta)心を「散乱した心である」と了知する。
[Pāli] Mahaggataṁ vā cittaṁ ‘mahaggataṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 広大な(mahaggata)〔禅定に達した〕心を「広大な心である」と了知する。
[Pāli] Amahaggataṁ vā cittaṁ ‘amahaggataṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 広大ならざる心を「広大ならざる心である」と了知する。
[Pāli] Sauttaraṁ vā cittaṁ ‘sauttaraṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 有上の(sauttara)〔より勝れたものがある〕心を「有上の心である」と了知する。
[Pāli] Anuttaraṁ vā cittaṁ ‘anuttaraṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 無上の(anuttara)〔これより勝れたものがない〕心を「無上の心である」と了知する。
[Pāli] Samāhitaṁ vā cittaṁ ‘samāhitaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 定まった(samāhita)〔集中した〕心を「定まった心である」と了知する。
[Pāli] Asamāhitaṁ vā cittaṁ ‘asamāhitaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 定まらざる心を「定まらざる心である」と了知する。
[Pāli] Vimuttaṁ vā cittaṁ ‘vimuttaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 解脱した(vimutta)心を「解脱した心である」と了知する。
[Pāli] Avimuttaṁ vā cittaṁ ‘avimuttaṁ cittan’ti pajānāti.
[日本語] 未解脱の心を「未解脱の心である」と了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā citte cittānupassī viharati, bahiddhā vā citte cittānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā citte cittānupassī viharati.
[日本語] このようにして、内に心において心を随観して住し、あるいは外に心において心を随観して住し、あるいは内外に心において心を随観して住する。
[Pāli] Samudayadhammānupassī vā cittasmiṁ viharati, vayadhammānupassī vā cittasmiṁ viharati, samudayavayadhammānupassī vā cittasmiṁ viharati.
[日本語] あるいは心において生起の法を随観して住し、あるいは心において滅尽の法を随観して住し、あるいは心において生起と滅尽の法を随観して住する。
[Pāli] ‘Atthi cittan’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] あるいはまた、「心がある」という念が、ただ智のため、ただ念のために、彼に現前に確立される。そして彼は何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は心において心を随観して住するのである。
[Pāli] Cittānupassanā niṭṭhitā.
[日本語] 心随観、終わる。
■ブロック9:法随観・五蓋(Dhammānupassanā — Nīvaraṇapabba)
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は法において法を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は五蓋について法において法を随観して住する。
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は五蓋について法において法を随観して住するのであるか。
【第一蓋:欲貪】
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṁ vā ajjhattaṁ kāmacchandaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ kāmacchando’ti pajānāti,
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は内に欲貪が存在するときは「私の内に欲貪がある」と了知し、
[Pāli] asantaṁ vā ajjhattaṁ kāmacchandaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ kāmacchando’ti pajānāti,
[日本語] 内に欲貪が存在しないときは「私の内に欲貪がない」と了知し、
[Pāli] yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti,
[日本語] いまだ生じていない欲貪がいかにして生起するか、それをも了知し、
[Pāli] yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti,
[日本語] すでに生じた欲貪がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、
[Pāli] yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 断ぜられた欲貪がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第二蓋:瞋恚】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ byāpādaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ byāpādo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ byāpādaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ byāpādo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa byāpādassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa byāpādassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa byāpādassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に瞋恚が存在するときは「私の内に瞋恚がある」と了知し、内に瞋恚が存在しないときは「私の内に瞋恚がない」と了知し、いまだ生じていない瞋恚がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた瞋恚がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた瞋恚がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第三蓋:昏沈睡眠】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ thinamiddhaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ thinamiddhan’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ thinamiddhaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ thinamiddhan’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa thinamiddhassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa thinamiddhassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa thinamiddhassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に昏沈睡眠が存在するときは「私の内に昏沈睡眠がある」と了知し、内に昏沈睡眠が存在しないときは「私の内に昏沈睡眠がない」と了知し、いまだ生じていない昏沈睡眠がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた昏沈睡眠がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた昏沈睡眠がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第四蓋:掉挙悪作】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ uddhaccakukkuccaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ uddhaccakukkuccan’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ uddhaccakukkuccaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ uddhaccakukkuccan’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa uddhaccakukkuccassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に掉挙悪作が存在するときは「私の内に掉挙悪作がある」と了知し、内に掉挙悪作が存在しないときは「私の内に掉挙悪作がない」と了知し、いまだ生じていない掉挙悪作がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた掉挙悪作がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた掉挙悪作がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第五蓋:疑】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ vicikicchaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ vicikicchā’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ vicikicchaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ vicikicchā’ti pajānāti, yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に疑が存在するときは「私の内に疑がある」と了知し、内に疑が存在しないときは「私の内に疑がない」と了知し、いまだ生じていない疑がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた疑がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた疑がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati.
[日本語] このようにして、内に法において法を随観して住し、あるいは外に法において法を随観して住し、あるいは内外に法において法を随観して住する。
[Pāli] Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
[日本語] あるいは法において生起の法を随観して住し、あるいは法において滅尽の法を随観して住し、あるいは法において生起と滅尽の法を随観して住する。
[Pāli] ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] あるいはまた、「法がある」という念が、ただ智のため、ただ念のために、彼に現前に確立される。そして彼は何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は五蓋について法において法を随観して住するのである。
[Pāli] Nīvaraṇapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 蓋の章、終わる。
■ブロック10:法随観・五蘊(Dhammānupassanā — Khandhapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は五取蘊(pañcupādānakkhandha)〔執着の対象となる五つの集まり〕について法において法を随観して住する。
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は五取蘊について法において法を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu: ‘iti rūpaṁ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo;
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は〔知る〕。「これが色(物質)である、これが色の生起である、これが色の滅没である。
[Pāli] iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo;
[日本語] これが受である、これが受の生起である、これが受の滅没である。
[Pāli] iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo;
[日本語] これが想である、これが想の生起である、これが想の滅没である。
[Pāli] iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṁ samudayo, iti saṅkhārānaṁ atthaṅgamo,
[日本語] これが行である、これが行の生起である、これが行の滅没である。
[Pāli] iti viññāṇaṁ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti,
[日本語] これが識である、これが識の生起である、これが識の滅没である」と。
[Pāli] iti ajjhattaṁ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に法において法を随観して住し、法において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「法がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は五取蘊について法において法を随観して住するのである。
[Pāli] Khandhapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 蘊の章、終わる。
■ブロック11:法随観・六処(Dhammānupassanā — Āyatanapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は六つの内外の処(āyatana)〔感覚の領域〕について法において法を随観して住する。
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は六つの内外の処について法において法を随観して住するのであるか。
【第一処:眼と色】
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuñca pajānāti, rūpe ca pajānāti,
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は眼を了知し、色〔視覚対象〕を了知し、
[Pāli] yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti,
[日本語] その両者に縁って生起する結(束縛)をも了知し、
[Pāli] yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti,
[日本語] いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、
[Pāli] yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti,
[日本語] すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、
[Pāli] yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第二処:耳と声】
[Pāli] Sotañca pajānāti, sadde ca pajānāti, yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 耳を了知し、声〔聴覚対象〕を了知し、その両者に縁って生起する結をも了知し、いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第三処:鼻と香】
[Pāli] Ghānañca pajānāti, gandhe ca pajānāti, yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 鼻を了知し、香〔嗅覚対象〕を了知し、その両者に縁って生起する結をも了知し、いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第四処:舌と味】
[Pāli] Jivhañca pajānāti, rase ca pajānāti, yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 舌を了知し、味〔味覚対象〕を了知し、その両者に縁って生起する結をも了知し、いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第五処:身と触】
[Pāli] Kāyañca pajānāti, phoṭṭhabbe ca pajānāti, yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 身を了知し、触〔触覚対象〕を了知し、その両者に縁って生起する結をも了知し、いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
【第六処:意と法】
[Pāli] Manañca pajānāti, dhamme ca pajānāti, yañca tadubhayaṁ paṭicca uppajjati saṁyojanaṁ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṁyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṁyojanassa pahānaṁ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṁyojanassa āyatiṁ anuppādo hoti tañca pajānāti.
[日本語] 意を了知し、法〔意識の対象〕を了知し、その両者に縁って生起する結をも了知し、いまだ生じていない結がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた結がいかにして断ぜられるか、それをも了知し、断ぜられた結がいかにして将来に生起しないか、それをも了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に法において法を随観して住し、法において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「法がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は六つの内外の処について法において法を随観して住するのである。
[Pāli] Āyatanapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 処の章、終わる。
■ブロック12:法随観・七覚支(Dhammānupassanā — Bojjhaṅgapabba)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は七覚支について法において法を随観して住する。
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は七覚支について法において法を随観して住するのであるか。
【第一覚支:念】
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṁ vā ajjhattaṁ satisambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti,
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は内に念覚支(satisambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に念覚支がある」と了知し、
[Pāli] asantaṁ vā ajjhattaṁ satisambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti,
[日本語] 内に念覚支が存在しないときは「私の内に念覚支がない」と了知し、
[Pāli] yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti,
[日本語] いまだ生じていない念覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、
[Pāli] yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] すでに生じた念覚支がいかにして修習(bhāvanā)によって円満に至るか、それをも了知する。
【第二覚支:択法】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ dhammavicayasambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ dhammavicayasambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に択法覚支(dhammavicayasambojjhaṅga)〔法を弁別する覚りの要素〕が存在するときは「私の内に択法覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない択法覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた択法覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
【第三覚支:精進】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ vīriyasambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ vīriyasambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa vīriyasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に精進覚支(vīriyasambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に精進覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない精進覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた精進覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
【第四覚支:喜】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ pītisambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ pītisambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa pītisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に喜覚支(pītisambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に喜覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない喜覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた喜覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
【第五覚支:軽安】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ passaddhisambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ passaddhisambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa passaddhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に軽安覚支(passaddhisambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に軽安覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない軽安覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた軽安覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
【第六覚支:定】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ samādhisambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ samādhisambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa samādhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に定覚支(samādhisambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に定覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない定覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた定覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
【第七覚支:捨】
[Pāli] Santaṁ vā ajjhattaṁ upekkhāsambojjhaṅgaṁ ‘atthi me ajjhattaṁ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṁ vā ajjhattaṁ upekkhāsambojjhaṅgaṁ ‘natthi me ajjhattaṁ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
[日本語] 内に捨覚支(upekkhāsambojjhaṅga)が存在するときは「私の内に捨覚支がある」と了知し、存在しないときは「ない」と了知し、いまだ生じていない捨覚支がいかにして生起するか、それをも了知し、すでに生じた捨覚支がいかにして修習によって円満に至るか、それをも了知する。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya, anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:内に・外に・内外に法において法を随観して住し、法において生起の法・滅尽の法・生起と滅尽の法を随観して住し、「法がある」という念がただ智のため・ただ念のために現前に確立され、何にも依存せずに住し、世間において何ものをも執取しない。)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は七覚支について法において法を随観して住するのである。
[Pāli] Bojjhaṅgapabbaṁ niṭṭhitaṁ.
[日本語] 覚支の章、終わる。
■ブロック13a:法随観・四聖諦 導入+苦諦(Saccapabba — Dukkhasaccaniddesa)
[Pāli] Puna caparaṁ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.
[日本語] さらにまた、比丘たちよ、比丘は四聖諦について法において法を随観して住する。
[Pāli] Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu?
[日本語] では、比丘たちよ、いかにして比丘は四聖諦について法において法を随観して住するのであるか。
[Pāli] Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṁ dukkhan’ti yathābhūtaṁ pajānāti,
[日本語] ここに、比丘たちよ、比丘は「これは苦である」とあるがままに了知し、
[Pāli] ‘ayaṁ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṁ pajānāti,
[日本語] 「これは苦の集(原因)である」とあるがままに了知し、
[Pāli] ‘ayaṁ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṁ pajānāti,
[日本語] 「これは苦の滅である」とあるがままに了知し、
[Pāli] ‘ayaṁ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṁ pajānāti.
[日本語] 「これは苦の滅に至る道である」とあるがままに了知する。
[Pāli] Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
[日本語] 第一誦分(パーリ語朗誦の第一部分)、終わる。
【苦聖諦の解説】
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, dukkhaṁ ariyasaccaṁ?
[日本語] では、比丘たちよ、苦の聖諦とは何であるか。
[Pāli] Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṁ,
[日本語] 生もまた苦であり、老もまた苦であり、死もまた苦であり、
[Pāli] sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā,
[日本語] 愁い・悲しみ・苦・憂い・悩みもまた苦であり、
[Pāli] appiyehi sampayogopi dukkho,
[日本語] 怨憎するものとの会遇(えぐう)もまた苦であり、
[Pāli] piyehi vippayogopi dukkho,
[日本語] 愛するものとの離別もまた苦であり、
[Pāli] yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ,
[日本語] 求めて得られないこともまた苦であり、
[Pāli] saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.
[日本語] 要約すれば、五取蘊は苦である。
【生の定義】
[Pāli] Katamā ca, bhikkhave, jāti?
[日本語] では、比丘たちよ、生とは何であるか。
[Pāli] Yā tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṁ pātubhāvo āyatanānaṁ paṭilābho,
[日本語] それぞれの衆生の、それぞれの衆生の類における、生まれること、出生、〔母胎への〕降下(okkanti)、発生、諸蘊の出現、諸処の獲得、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, jāti.
[日本語] これが、比丘たちよ、生と言われるものである。
【老の定義】
[Pāli] Katamā ca, bhikkhave, jarā?
[日本語] では、比丘たちよ、老とは何であるか。
[Pāli] Yā tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṁ pāliccaṁ valittacatā āyuno saṁhāni indriyānaṁ paripāko,
[日本語] それぞれの衆生の、それぞれの衆生の類における、老い、老衰、歯の欠損、白髪、皮膚の皺(しわ)、寿命の衰退、諸根(感覚器官)の熟壊(じゅくえ)、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, jarā.
[日本語] これが、比丘たちよ、老と言われるものである。
【死の定義】
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, maraṇaṁ?
[日本語] では、比丘たちよ、死とは何であるか。
[Pāli] Yaṁ tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṁ maccu maraṇaṁ kālakiriyā khandhānaṁ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo,
[日本語] それぞれの衆生の、それぞれの衆生の類からの、死没、滅亡、壊滅、消失、死、命終、時の到来、諸蘊の壊散、遺骸の放棄、命根(jīvitindriya)の断絶、
[Pāli] idaṁ vuccati, bhikkhave, maraṇaṁ.
[日本語] これが、比丘たちよ、死と言われるものである。
【愁の定義】
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, soko?
[日本語] では、比丘たちよ、愁(そう)とは何であるか。
[Pāli] Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṁ antosoko antoparisoko,
[日本語] 比丘たちよ、何らかの不幸に遭った者、何らかの苦法に触れられた者の、愁い、愁うること、愁いの状態、内なる愁い、内なる深い愁い、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, soko.
[日本語] これが、比丘たちよ、愁と言われるものである。
【悲の定義】
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, paridevo?
[日本語] では、比丘たちよ、悲(ひ)〔悲嘆〕とは何であるか。
[Pāli] Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṁ paridevitattaṁ,
[日本語] 比丘たちよ、何らかの不幸に遭った者、何らかの苦法に触れられた者の、号泣、悲嘆、号泣すること、悲嘆すること、号泣の状態、悲嘆の状態、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, paridevo.
[日本語] これが、比丘たちよ、悲と言われるものである。
【苦(身体的苦痛)の定義】
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, dukkhaṁ?
[日本語] では、比丘たちよ、苦〔身体的苦痛〕とは何であるか。
[Pāli] Yaṁ kho, bhikkhave, kāyikaṁ dukkhaṁ kāyikaṁ asātaṁ kāyasamphassajaṁ dukkhaṁ asātaṁ vedayitaṁ,
[日本語] 比丘たちよ、身体的な苦、身体的な不快、身体の接触より生じた苦にして不快なる感受、
[Pāli] idaṁ vuccati, bhikkhave, dukkhaṁ.
[日本語] これが、比丘たちよ、苦と言われるものである。
【憂の定義】
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, domanassaṁ?
[日本語] では、比丘たちよ、憂い(domanassa)とは何であるか。
[Pāli] Yaṁ kho, bhikkhave, cetasikaṁ dukkhaṁ cetasikaṁ asātaṁ manosamphassajaṁ dukkhaṁ asātaṁ vedayitaṁ,
[日本語] 比丘たちよ、精神的な苦、精神的な不快、意の接触より生じた苦にして不快なる感受、
[Pāli] idaṁ vuccati, bhikkhave, domanassaṁ.
[日本語] これが、比丘たちよ、憂いと言われるものである。
【悩の定義】
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, upāyāso?
[日本語] では、比丘たちよ、悩(のう)〔絶望〕とは何であるか。
[Pāli] Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṁ upāyāsitattaṁ,
[日本語] 比丘たちよ、何らかの不幸に遭った者、何らかの苦法に触れられた者の、苦悩、深い苦悩、苦悩の状態、深い苦悩の状態、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, upāyāso.
[日本語] これが、比丘たちよ、悩と言われるものである。
【怨憎会苦の定義】
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho?
[日本語] では、比丘たちよ、怨憎するものとの会遇の苦とは何であるか。
[Pāli] Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā,
[日本語] ここに、ある者にとって、好ましからぬ、望ましからぬ、意に適わぬ色・声・香・味・触・法がある。
[Pāli] ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā,
[日本語] あるいはまた、彼の不利益を欲する者、不益を欲する者、不安楽を欲する者、安穏ならざることを欲する者がある。
[Pāli] yā tehi saddhiṁ saṅgati samāgamo samodhānaṁ missībhāvo,
[日本語] それらのものとの出会い、遭遇、合同、混合、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho.
[日本語] これが、比丘たちよ、怨憎するものとの会遇の苦と言われるものである。
【愛別離苦の定義】
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho?
[日本語] では、比丘たちよ、愛するものとの離別の苦とは何であるか。
[Pāli] Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā,
[日本語] ここに、ある者にとって、好ましき、望ましき、意に適う色・声・香・味・触・法がある。
[Pāli] ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātisālohitā vā,
[日本語] あるいはまた、彼の利益を欲する者、益を欲する者、安楽を欲する者、安穏を欲する者、すなわち母、あるいは父、あるいは兄弟、あるいは姉妹、あるいは友人、あるいは同僚、あるいは親族血縁の者がある。
[Pāli] yā tehi saddhiṁ asaṅgati asamāgamo asamodhānaṁ amissībhāvo,
[日本語] それらのものとの不会、不遭遇、不合同、不混合、
[Pāli] ayaṁ vuccati, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho.
[日本語] これが、比丘たちよ、愛するものとの離別の苦と言われるものである。
【求不得苦の定義】
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ?
[日本語] では、比丘たちよ、求めて得られないことの苦とは何であるか。
[Pāli] Jātidhammānaṁ, bhikkhave, sattānaṁ evaṁ icchā uppajjati: ‘aho vata mayaṁ na jātidhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṁ icchāya pattabbaṁ, idampi yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、生の性質をもつ衆生にこのような欲求が生じる。「ああ、われらが生の性質をもつ者でなければよいのに、われらに生が来なければよいのに」と。しかし、これは欲求によっては得られないことである。これもまた求めて得られないことの苦である。
[Pāli] Jarādhammānaṁ, bhikkhave, sattānaṁ evaṁ icchā uppajjati: ‘aho vata mayaṁ na jarādhammā assāma, na ca vata no jarā āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṁ icchāya pattabbaṁ, idampi yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、老の性質をもつ衆生にこのような欲求が生じる。「ああ、われらが老の性質をもつ者でなければよいのに、われらに老が来なければよいのに」と。しかし、これは欲求によっては得られないことである。これもまた求めて得られないことの苦である。
[Pāli] Byādhidhammānaṁ, bhikkhave, sattānaṁ evaṁ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṁ na byādhidhammā assāma, na ca vata no byādhi āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṁ icchāya pattabbaṁ, idampi yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、病の性質をもつ衆生にこのような欲求が生じる。「ああ、われらが病の性質をもつ者でなければよいのに、われらに病が来なければよいのに」と。しかし、これは欲求によっては得られないことである。これもまた求めて得られないことの苦である。
[Pāli] Maraṇadhammānaṁ, bhikkhave, sattānaṁ evaṁ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṁ na maraṇadhammā assāma, na ca vata no maraṇaṁ āgaccheyyā’ti. Na kho panetaṁ icchāya pattabbaṁ, idampi yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、死の性質をもつ衆生にこのような欲求が生じる。「ああ、われらが死の性質をもつ者でなければよいのに、われらに死が来なければよいのに」と。しかし、これは欲求によっては得られないことである。これもまた求めて得られないことの苦である。
[Pāli] Sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṁ, bhikkhave, sattānaṁ evaṁ icchā uppajjati ‘aho vata mayaṁ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma, na ca vata no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsaā āgaccheyyun’ti. Na kho panetaṁ icchāya pattabbaṁ, idampi yampicchaṁ na labhati tampi dukkhaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、愁い・悲しみ・苦・憂い・悩みの性質をもつ衆生にこのような欲求が生じる。「ああ、われらが愁い・悲しみ・苦・憂い・悩みの性質をもつ者でなければよいのに、われらに愁い・悲しみ・苦・憂い・悩みが来なければよいのに」と。しかし、これは欲求によっては得られないことである。これもまた求めて得られないことの苦である。
【五取蘊の苦】
[Pāli] Katame ca, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā?
[日本語] では、比丘たちよ、要約すれば五取蘊は苦であるとは何であるか。
[Pāli] Seyyathidaṁ—rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
[日本語] すなわち、色取蘊・受取蘊・想取蘊・行取蘊・識取蘊である。
[Pāli] Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.
[日本語] 比丘たちよ、これらが要約すれば五取蘊は苦であると言われるものである。
[Pāli] Idaṁ vuccati, bhikkhave, dukkhaṁ ariyasaccaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、これが苦の聖諦と言われるものである。
ブロック13b:集諦(Samudayasaccaniddesa)
:苦集聖諦(四聖諦の観察・苦の集の観察)
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, dukkhasamudayaṁ ariyasaccaṁ?
[日本語] 比丘たちよ、いかなるものが苦の集の聖諦であるか。
[Pāli] Yāyaṁ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā tatratatrābhinandinī, seyyathidaṁ—kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā.
[日本語] この渇愛は再有をもたらすもの(ponobbhavikā)であり、歓喜と貪欲(nandīrāgasahagatā)を伴い、あちこちで歓喜するものである。すなわち、欲愛(kāmataṇhā)、有愛(bhavataṇhā)、無有愛(vibhavataṇhā)である。
[Pāli] Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati?
[日本語] 比丘たちよ、さらにその渇愛は、どこで生じつつ生じるのか、どこに住み着きつつ住み着くのか。
[Pāli] Yaṁ loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において愛おしい性質のもの(piyarūpa)、心地よい性質のもの(sātarūpa)があれば、そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Kiñca loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ?
[日本語] そして、世間において愛おしい性質のもの、心地よい性質のものとは何か。
[Pāli] Cakkhu loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において眼(cakkhu)は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Sotaṁ loke … ghānaṁ loke … jivhā loke … kāyo loke … mano loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において耳(sota)は(…前述と同様に…)〔鼻(ghāna)は、舌(jivhā)は、身体(kāya)は〕、世間において意(mano)は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpā loke … saddā loke … gandhā loke … rasā loke … phoṭṭhabbā loke … dhammā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色(rūpa)は(…前述と同様に…)〔声(sadda)は、香(gandha)は、味(rasa)は、触(phoṭṭhabba)は〕、世間において法(dhamma)は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Cakkhuviññāṇaṁ loke … sotaviññāṇaṁ loke … ghānaviññāṇaṁ loke … jivhāviññāṇaṁ loke … kāyaviññāṇaṁ loke … manoviññāṇaṁ loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において眼識(cakkhuviññāṇa)は(…前述と同様に…)〔耳識(sotaviññāṇa)は、鼻識(ghānaviññāṇa)は、舌識(jivhāviññāṇa)は、身識(kāyaviññāṇa)は〕、世間において意識(manoviññāṇa)は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Cakkhusamphasso loke … sotasamphasso loke … ghānasamphasso loke … jivhāsamphasso loke … kāyasamphasso loke … manosamphasso loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において眼触(cakkhusamphassa)は(…前述と同様に…)〔耳触(sotasamphassa)は、鼻触(ghānasamphassa)は、舌触(jivhāsamphassa)は、身触(kāyasamphassa)は〕、世間において意触(manosamphassa)は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Cakkhusamphassajā vedanā loke … sotasamphassajā vedanā loke … ghānasamphassajā vedanā loke … jivhāsamphassajā vedanā loke … kāyasamphassajā vedanā loke … manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において眼触から生じた受は(…前述と同様に…)〔耳触から生じた受は、鼻触から生じた受は、舌触から生じた受は、身触から生じた受は〕、世間において意触から生じた受は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpasaññā loke … saddasaññā loke … gandhasaññā loke … rasasaññā loke … phoṭṭhabbasaññā loke … dhammasaññā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色に対する想は(…前述と同様に…)〔声に対する想は、香に対する想は、味に対する想は、触に対する想は〕、世間において法に対する想は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpasañcetanā loke … saddasañcetanā loke … gandhasañcetanā loke … rasasañcetanā loke … phoṭṭhabbasañcetanā loke … dhammasañcetanā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色に対する意志(sañcetanā)は(…前述と同様に…)〔声に対する意志は、香に対する意志は、味に対する意志は、触に対する意志は〕、世間において法に対する意志は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpataṇhā loke … saddataṇhā loke … gandhataṇhā loke … rasataṇhā loke … phoṭṭhabbataṇhā loke … dhammataṇhā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色に対する渇愛は(…前述と同様に…)〔声に対する渇愛は、香に対する渇愛は、味に対する渇愛は、触に対する渇愛は〕、世間において法に対する渇愛は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpavitakko loke … saddavitakko loke … gandhavitakko loke … rasavitakko loke … phoṭṭhabbavitakko loke … dhammavitakko loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色に対する尋(vitakka)は(…前述と同様に…)〔声に対する尋は、香に対する尋は、味に対する尋は、触に対する尋は〕、世間において法に対する尋は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Rūpavicāro loke … saddavicāro loke … gandhavicāro loke … rasavicāro loke … phoṭṭhabbavicāro loke … dhammavicāro loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
[日本語] 世間において色に対する伺(vicāra)は(…前述と同様に…)〔声に対する伺は、香に対する伺は、味に対する伺は、触に対する伺は〕、世間において法に対する伺は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこにこの渇愛は生じつつ生じ、そこに住み着きつつ住み着くのである。
[Pāli] Idaṁ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṁ ariyasaccaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、これが苦の集の聖諦と呼ばれるのである。
ブロック13c:滅諦(Nirodhasaccaniddesa)
■ブロック2:苦滅聖諦(四聖諦の観察・苦の滅の観察)
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhaṁ ariyasaccaṁ?
[日本語] 比丘たちよ、いかなるものが苦の滅の聖諦であるか。
[Pāli] Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.
[日本語] それは、まさにその渇愛を余すところなく離貪し滅すること(asesavirāganirodha)、捨離(cāga)、放棄(paṭinissagga)、解放(mutti)、無執着(anālaya)である。
[Pāli] Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati?
[日本語] 比丘たちよ、さらにその渇愛は、どこで断たれつつ断たれるのか、どこで滅びつつ滅びるのか。
[Pāli] Yaṁ loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において愛おしい性質のもの、心地よい性質のものがあれば、そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Kiñca loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ?
[日本語] そして、世間において愛おしい性質のもの、心地よい性質のものとは何か。
[Pāli] Cakkhu loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において眼は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Sotaṁ loke … ghānaṁ loke … jivhā loke … kāyo loke … mano loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において耳は(…前述と同様に…)〔鼻は、舌は、身体は〕、世間において意は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpā loke … saddā loke … gandhā loke … rasā loke … phoṭṭhabbā loke … dhammā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色は(…前述と同様に…)〔声は、香は、味は、触は〕、世間において法は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Cakkhuviññāṇaṁ loke … sotaviññāṇaṁ loke … ghānaviññāṇaṁ loke … jivhāviññāṇaṁ loke … kāyaviññāṇaṁ loke … manoviññāṇaṁ loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において眼識は(…前述と同様に…)〔耳識は、鼻識は、舌識は、身識は〕、世間において意識は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Cakkhusamphasso loke … sotasamphasso loke … ghānasamphasso loke … jivhāsamphasso loke … kāyasamphasso loke … manosamphasso loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において眼触は(…前述と同様に…)〔耳触は、鼻触は、舌触は、身触は〕、世間において意触は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Cakkhusamphassajā vedanā loke … sotasamphassajā vedanā loke … ghānasamphassajā vedanā loke … jivhāsamphassajā vedanā loke … kāyasamphassajā vedanā loke … manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において眼触から生じた受は(…前述と同様に…)〔耳触から生じた受は、鼻触から生じた受は、舌触から生じた受は、身触から生じた受は〕、世間において意触から生じた受は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpasaññā loke … saddasaññā loke … gandhasaññā loke … rasasaññā loke … phoṭṭhabbasaññā loke … dhammasaññā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色に対する想は(…前述と同様に…)〔声に対する想は、香に対する想は、味に対する想は、触に対する想は〕、世間において法に対する想は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpasañcetanā loke … saddasañcetanā loke … gandhasañcetanā loke … rasasañcetanā loke … phoṭṭhabbasañcetanā loke … dhammasañcetanā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色に対する意志は(…前述と同様に…)〔声に対する意志は、香に対する意志は、味に対する意志は、触に対する意志は〕、世間において法に対する意志は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpataṇhā loke … saddataṇhā loke … gandhataṇhā loke … rasataṇhā loke … phoṭṭhabbataṇhā loke … dhammataṇhā loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色に対する渇愛は(…前述と同様に…)〔声に対する渇愛は、香に対する渇愛は、味に対する渇愛は、触に対する渇愛は〕、世間において法に対する渇愛は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpavitakko loke … saddavitakko loke … gandhavitakko loke … rasavitakko loke … phoṭṭhabbavitakko loke … dhammavitakko loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色に対する尋は(…前述と同様に…)〔声に対する尋は、香に対する尋は、味に対する尋は、触に対する尋は〕、世間において法に対する尋は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Rūpavicāro loke … saddavicāro loke … gandhavicāro loke … rasavicāro loke … phoṭṭhabbavicāro loke … dhammavicāro loke piyarūpaṁ sātarūpaṁ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
[日本語] 世間において色に対する伺は(…前述と同様に…)〔声に対する伺は、香に対する伺は、味に対する伺は、触に対する伺は〕、世間において法に対する伺は愛おしい性質のものであり、心地よい性質のものである。そこでこの渇愛は断たれつつ断たれ、そこで滅びつつ滅びるのである。
[Pāli] Idaṁ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṁ ariyasaccaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、これが苦の滅の聖諦と呼ばれるのである。
ブロック13d:道諦(Maggasaccaniddesa)
■ブロック3:苦滅道聖諦(四聖諦の観察・苦の滅に至る道の観察)
[Pāli] Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṁ?
[日本語] 比丘たちよ、いかなるものが苦の滅に至る道の聖諦であるか。
[Pāli] Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṁ—sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi. [日本語] それはまさにこの聖なる八支の道(ariyo aṭṭhaṅgiko maggo)である。すなわち、正見(sammādiṭṭhi)、正思惟(sammāsaṅkappa)、正語(sammāvācā)、正業(sammākammanta)、正命(sammāājīva)、正精進(sammāvāyāma)、正念(sammāsati)、正定(sammāsamādhi)である。
[Pāli] Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi? Yaṁ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṁ, dukkhasamudaye ñāṇaṁ, dukkhanirodhe ñāṇaṁ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṁ. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正見とは何か。比丘たちよ、苦に対する智(ñāṇa)、苦の集に対する智、苦の滅に対する智、苦の滅に至る道に対する智である。比丘たちよ、これが正見と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo? Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṁsāsaṅkappo. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāsaṅkappo. [日本語] 比丘たちよ、それでは正思惟とは何か。出離に対する思惟(nekkhammasaṅkappa)、無瞋(abyāpāda)に対する思惟、無害(avihiṁsā)に対する思惟である。比丘たちよ、これが正思惟と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto? Pāṇātipātā veramaṇī adinnādānā veramaṇī kāmesumicchācārā veramaṇī. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammākammanto.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正業とは何か。殺生(pāṇātipātā)から離れること、不与取(adinnādānā)から離れること、愛欲における邪行(kāmesumicchācārā)から離れることである。比丘たちよ、これが正業と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā? Musāvādā veramaṇī pisuṇāya vācāya veramaṇī pharusāya vācāya veramaṇī samphappalāpā veramaṇī. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāvācā.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正語とは何か。妄語(musāvāda)から離れること、離間語(pisuṇā vācā)から離れること、粗悪語(pharusā vācā)から離れること、雑穢語(samphappalāpa)から離れることである。比丘たちよ、これが正語と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṁ pahāya sammāājīvena jīvitaṁ kappeti. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正命とは何か。比丘たちよ、ここに聖なる弟子(ariyasāvaka)は、邪命(micchāājīva)を捨て、正命によって生計を立てる。比丘たちよ、これが正命と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, sammāvāyāmo? Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṁ pāpakānaṁ akusalānaṁ dhammānaṁ anuppādāya chandaṁ janeti vāyamati vīriyaṁ ārabhati cittaṁ paggaṇhāti padahati; uppannānaṁ pāpakānaṁ akusalānaṁ dhammānaṁ pahānāya chandaṁ janeti vāyamati vīriyaṁ ārabhati cittaṁ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṁ kusalānaṁ dhammānaṁ uppādāya chandaṁ janeti vāyamati vīriyaṁ ārabhati cittaṁ paggaṇhāti padahati; uppannānaṁ kusalānaṁ dhammānaṁ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṁ janeti vāyamati vīriyaṁ ārabhati cittaṁ paggaṇhāti padahati. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāvāyāmo.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正精進とは何か。比丘たちよ、ここに比丘は、未だ生じていない悪なる不善の法を生じさせないために意欲(chanda)を生起させ、努め、精進を起こし、心を制御し、努力する。すでに生じた悪なる不善の法を断ち切るために意欲を生起させ、努め、精進を起こし、心を制御し、努力する。未だ生じていない善の法を生じさせるために意欲を生起させ、努め、精進を起こし、心を制御し、努力する。すでに生じた善の法を存続させ、失わせず、増大させ、広大にし、修習して円満にするために意欲を生起させ、努め、精進を起こし、心を制御し、努力する。比丘たちよ、これが正精進と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamā ca, bhikkhave, sammāsati? Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ; dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṁ. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāsati.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正念とは何か。比丘たちよ、ここに比丘は、身体において身随観をなし、熱心に、正知を備え、念をそなえ、世間における貪欲と憂いを除去して住する。受において受随観をなし、熱心に、正知を備え、念をそなえ、世間における貪欲と憂いを除去して住する。心において心随観をなし、熱心に、正知を備え、念をそなえ、世間における貪欲と憂いを除去して住する。法において法随観をなし、熱心に、正知を備え、念をそなえ、世間における貪欲と憂いを除去して住する。比丘たちよ、これが正念と呼ばれるのである。
[Pāli] Katamo ca, bhikkhave, sammāsamādhi? Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṁ savicāraṁ vivekajaṁ pītisukhaṁ paṭhamaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
[日本語] 比丘たちよ、それでは正定とは何か。比丘たちよ、ここに比丘は、諸々の欲から離れ、不善の法から離れ、尋(vitakka)があり、伺(vicāra)があり、遠離から生じた喜と楽のある第一禅定を具足して住する。
[Pāli] Vitakkavicārānaṁ vūpasamā ajjhattaṁ sampasādanaṁ cetaso ekodibhāvaṁ avitakkaṁ avicāraṁ samādhijaṁ pītisukhaṁ dutiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
[日本語] 尋と伺が止滅したことにより、内なる清浄があり、心が専一となり、尋がなく、伺がなく、定から生じた喜と楽のある第二禅定を具足して住する。
[Pāli] Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṁvedeti, yaṁ taṁ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṁ jhānaṁ upasampajja viharati.
[日本語] 喜が離れ去ったことにより、捨を備えて住し、念と正知を備え、身体で楽を経験し、聖者たちが『捨を備え、念をそなえ、楽に住する者』と称賛する第三禅定を具足して住する。
[Pāli] Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṁ atthaṅgamā adukkhamasukhaṁ upekkhāsatipārisuddhiṁ catutthaṁ jhānaṁ upasampajja viharati. Ayaṁ vuccati, bhikkhave, sammāsamādhi.
[日本語] 楽を断ち、苦を断ち、すでに以前に喜び(somanassa)と憂いが滅していることにより、苦でもなく楽でもなく、捨による念の清浄がある第四禅定を具足して住する。比丘たちよ、これが正定と呼ばれるのである。
[Pāli] Idaṁ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、これが苦の滅に至る道の聖諦と呼ばれるのである。
[Pāli] Iti ajjhattaṁ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati. Samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati. ‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
[日本語] (定型句:法において内・外・内外の法随観をなし〜集の法・滅の法・集滅の法を観察し、「法がある」という念が確立され〜世間のいかなるものにも執着なく住する)
[Pāli] Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.
[日本語] 比丘たちよ、このようにして比丘は、法において、四聖諦についての法随観をなして住するのである。
[Pāli] Saccapabbaṁ niṭṭhitaṁ. [日本語] 諦の品(pabba)が終わった。
[Pāli] Dhammānupassanā niṭṭhitā. [日本語] 法随観が終わった。
ブロック14:結語(Nigamana)
■ブロック14:結語(Nigamana)
[Pāli] Tiṭṭhantu, bhikkhave, sattavassāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya cha vassāni … pañca vassāni … cattāri vassāni … tīṇi vassāni … dve vassāni … ekaṁ vassaṁ … tiṭṭhatu, bhikkhave, ekaṁ vassaṁ.
[日本語] 比丘たちよ、七年間は置いておこう。比丘たちよ、誰であれ、これら四つの念処をこのように六年間(…前述と同様に…)〔五年間、四年間、三年間、二年間、一年間〕修習する者には……比丘たちよ、一年間は置いておこう。
[Pāli] Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya sattamāsāni, tassa dvinnaṁ phalānaṁ aññataraṁ phalaṁ pāṭikaṅkhaṁ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitā.
[日本語] 比丘たちよ、誰であれ、これら四つの念処をこのように七ヶ月(sattamāsāni)修習する者には、二つの果のうちのいずれかの果が予期される。すなわち、現世における完全な智、あるいは余執が残っていれば不還である。
[Pāli] Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta māsāni. Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya cha māsāni … pañca māsāni … cattāri māsāni … tīṇi māsāni … dve māsāni … ekaṁ māsaṁ … aḍḍhamāsaṁ … tiṭṭhatu, bhikkhave, aḍḍhamāso.
[日本語] 比丘たちよ、七ヶ月は置いておこう。比丘たちよ、誰であれ、これら四つの念処をこのように六ヶ月(…前述と同様に…)〔五ヶ月、四ヶ月、三ヶ月、二ヶ月、一ヶ月、半月〕修習する者には……比丘たちよ、半月は置いておこう。
[Pāli] Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṁ bhāveyya sattāhaṁ, tassa dvinnaṁ phalānaṁ aññataraṁ phalaṁ pāṭikaṅkhaṁ diṭṭheva dhamme aññā; sati vā upādisese anāgāmitāti.
[日本語] 比丘たちよ、誰であれ、これら四つの念処をこのように七日間(sattāhaṁ)修習する者には、二つの果のうちのいずれかの果が予期される。すなわち、現世における完全な智、あるいは余執が残っていれば不還である。
[Pāli] Ekāyano ayaṁ, bhikkhave, maggo sattānaṁ visuddhiyā sokaparidevānaṁ samatikkamāya dukkhadomanassānaṁ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya yadidaṁ cattāro satipaṭṭhānāti. Iti yaṁ taṁ vuttaṁ, idametaṁ paṭicca vuttan”ti.
[日本語] 比丘たちよ、この道は、衆生の清浄のため、憂い(soka)と悲しみ(parideva)を乗り越えるため、苦と憂いを滅するため、正しい法(ñāya)を体得するため、涅槃を現証するための唯一の道(ekāyano maggo)である。すなわち四つの念処である。先にこのように語られたのは、このこと(四念処の修習)に縁って語られたのである。
[Pāli] Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṁ abhinandunti.
[日本語] 世尊はこのように語られた。それらの比丘たちは心から喜び、世尊の言葉を歓喜して受け入れた。
[Pāli] Mahāsatipaṭṭhānasuttaṁ niṭṭhitaṁ navamaṁ.
[日本語] 大念処経(Mahāsatipaṭṭhānasutta)、第九が終わった。

コメント