分別経(Vibhaṅgasutta)
相応部経典 12.2 仏陀品
序分
Sāvatthiyaṁ viharati.
舎衛城に住したまふ。
“Paṭiccasamuppādaṁ vo, bhikkhave, desessāmi vibhajissāmi. Taṁ suṇātha, sādhukaṁ manasi karotha, bhāsissāmī”ti.
「比丘たちよ、汝らに縁起を説き、分別せん。之を聴け、善く心に作意せよ、我説かん」と。
“Evaṁ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṁ. Bhagavā etadavoca:
「唯然り、世尊よ」と、彼の比丘たちは世尊に応諾せり。世尊は此の如く説きたまへり。
十二縁起の総説
“Katamo ca, bhikkhave, paṭiccasamuppādo?
「比丘たちよ、縁起とは何ぞや。
Avijjāpaccayā, bhikkhave, saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ; viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ; nāmarūpapaccayā saḷāyatanaṁ; saḷāyatanapaccayā phasso; phassapaccayā vedanā; vedanāpaccayā taṇhā; taṇhāpaccayā upādānaṁ; upādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā jarāmaraṇaṁ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
比丘たちよ、無明に縁りて行あり、行に縁りて識あり、識に縁りて名色あり、名色に縁りて六処あり、六処に縁りて触あり、触に縁りて受あり、受に縁りて愛あり、愛に縁りて取あり、取に縁りて有あり、有に縁りて生あり、生に縁りて老死・愁・悲・苦・憂・悩が生起す。
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
是くの如く此の全き苦蘊の集起あり。
老死の分別
Katamañca, bhikkhave, jarāmaraṇaṁ?
比丘たちよ、老死とは何ぞや。
Yā tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṁ pāliccaṁ valittacatā āyuno saṁhāni indriyānaṁ paripāko; ayaṁ vuccati jarā.
彼の彼の衆生の、其の其の衆生の部類に於ける、老・老衰・歯の欠損・白髪・皮膚の皺・寿命の衰滅・諸根の成熟、之を老と謂ふ。
Yā tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṁ maccu maraṇaṁ kālakiriyā khandhānaṁ bhedo kaḷevarassa nikkhepo, idaṁ vuccati maraṇaṁ.
彼の彼の衆生の、其の其の衆生の部類よりの死没・消滅・破壊・消失・死・命終・時の作・諸蘊の破壊・遺骸の放捨、之を死と謂ふ。
Iti ayañca jarā, idañca maraṇaṁ. Idaṁ vuccati, bhikkhave, jarāmaraṇaṁ.
是くの如く此の老と此の死と、比丘たちよ、之を老死と謂ふ。
生の分別
Katamā ca, bhikkhave, jāti?
比丘たちよ、生とは何ぞや。
Yā tesaṁ tesaṁ sattānaṁ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṁ pātubhāvo āyatanānaṁ paṭilābho.
彼の彼の衆生の、其の其の衆生の部類に於ける、生・出生・入胎・再生・諸蘊の出現・諸処の獲得なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, jāti.
比丘たちよ、之を生と謂ふ。
有の分別
Katamo ca, bhikkhave, bhavo?
比丘たちよ、有とは何ぞや。
Tayome, bhikkhave, bhavā—kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo.
比丘たちよ、此の三の有あり。欲有・色有・無色有なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, bhavo.
比丘たちよ、之を有と謂ふ。
取の分別
Katamañca, bhikkhave, upādānaṁ?
比丘たちよ、取とは何ぞや。
Cattārimāni, bhikkhave, upādānāni—kāmupādānaṁ, diṭṭhupādānaṁ, sīlabbatupādānaṁ, attavādupādānaṁ.
比丘たちよ、此の四の取あり。欲取・見取・戒禁取・我語取なり。
Idaṁ vuccati, bhikkhave, upādānaṁ.
比丘たちよ、之を取と謂ふ。
愛の分別
Katamā ca, bhikkhave, taṇhā?
比丘たちよ、愛とは何ぞや。
Chayime, bhikkhave, taṇhākāyā—rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā.
比丘たちよ、此の六の愛身あり。色愛・声愛・香愛・味愛・触愛・法愛なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, taṇhā.
比丘たちよ、之を愛と謂ふ。
受の分別
Katamā ca, bhikkhave, vedanā?
比丘たちよ、受とは何ぞや。
Chayime, bhikkhave, vedanākāyā—cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā.
比丘たちよ、此の六の受身あり。眼触より生ずる受・耳触より生ずる受・鼻触より生ずる受・舌触より生ずる受・身触より生ずる受・意触より生ずる受なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, vedanā.
比丘たちよ、之を受と謂ふ。
触の分別
Katamo ca, bhikkhave, phasso?
比丘たちよ、触とは何ぞや。
Chayime, bhikkhave, phassakāyā—cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso.
比丘たちよ、此の六の触身あり。眼触・耳触・鼻触・舌触・身触・意触なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, phasso.
比丘たちよ、之を触と謂ふ。
六処の分別
Katamañca, bhikkhave, saḷāyatanaṁ?
比丘たちよ、六処とは何ぞや。
Cakkhāyatanaṁ, sotāyatanaṁ, ghānāyatanaṁ, jivhāyatanaṁ, kāyāyatanaṁ, manāyatanaṁ—idaṁ vuccati, bhikkhave, saḷāyatanaṁ.
眼処・耳処・鼻処・舌処・身処・意処なり。比丘たちよ、之を六処と謂ふ。
名色の分別
Katamañca, bhikkhave, nāmarūpaṁ?
比丘たちよ、名色とは何ぞや。
Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro—idaṁ vuccati nāmaṁ.
受・想・思・触・作意、之を名と謂ふ。
Cattāro ca mahābhūtā, catunnañca mahābhūtānaṁ upādāyarūpaṁ. Idaṁ vuccati rūpaṁ.
四大種と四大種に所造の色と、之を色と謂ふ。
Iti idañca nāmaṁ, idañca rūpaṁ. Idaṁ vuccati, bhikkhave, nāmarūpaṁ.
是くの如く此の名と此の色と、比丘たちよ、之を名色と謂ふ。
識の分別
Katamañca, bhikkhave, viññāṇaṁ?
比丘たちよ、識とは何ぞや。
Chayime, bhikkhave, viññāṇakāyā—cakkhuviññāṇaṁ, sotaviññāṇaṁ, ghānaviññāṇaṁ, jivhāviññāṇaṁ, kāyaviññāṇaṁ, manoviññāṇaṁ.
比丘たちよ、此の六の識身あり。眼識・耳識・鼻識・舌識・身識・意識なり。
Idaṁ vuccati, bhikkhave, viññāṇaṁ.
比丘たちよ、之を識と謂ふ。
行の分別
Katame ca, bhikkhave, saṅkhārā?
比丘たちよ、行とは何ぞや。
Tayome, bhikkhave, saṅkhārā—kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro.
比丘たちよ、此の三の行あり。身行・語行・心行なり。
Ime vuccanti, bhikkhave, saṅkhārā.
比丘たちよ、之等を行と謂ふ。
無明の分別
Katamā ca, bhikkhave, avijjā?
比丘たちよ、無明とは何ぞや。
Yaṁ kho, bhikkhave, dukkhe aññāṇaṁ, dukkhasamudaye aññāṇaṁ, dukkhanirodhe aññāṇaṁ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṁ.
比丘たちよ、苦に於ける無智、苦集に於ける無智、苦滅に於ける無智、苦滅道に於ける無智なり。
Ayaṁ vuccati, bhikkhave, avijjā.
比丘たちよ、之を無明と謂ふ。
結語・還滅門
Iti kho, bhikkhave, avijjāpaccayā saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
是くの如く、比丘たちよ、無明に縁りて行あり、行に縁りて識あり……乃至……是くの如く此の全き苦蘊の集起あり。
Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti.
然るに無明の残りなき離貪・滅に由りて行の滅あり、行の滅に由りて識の滅あり……乃至……是くの如く此の全き苦蘊の滅あり」と。
Dutiyaṁ.
第二経終わる。


コメント