Paṭiccasamuppāda
「Paṭiccasamuppāda(パティッチャ・サムッパーダ)」は、一般的な文脈では「縁起(えんぎ)」と翻訳されます。
- Paṭicca(パティッチャ): 「〜に依存して」「〜をトリガーとして」(Dependent on / Triggered by)
- Sam(サン): 「共に」「相互に結合して」(Integrated / Synchronized)
- Uppāda(ウッパーダ): 「生じること」「インスタンス化」(Arising / Instantiation)
つまり、Paṭiccasamuppādaとは**「特定の条件(パラメーターや入力値)が揃うことをトリガーとして、次のプロセスが連鎖的かつ統合的にインスタンス化(発生)するシステム構造」**を指しています。
基本的なシステムロジック
この概念のコアとなるロジックは、極めてシンプルな条件分岐(IF文)として記述されています。
「これが存在する時、あれが存在する。」
IF (Condition_A == TRUE) { Process_B.Instantiate(); }「これが生起する時、あれが生起する。」
ON EVENT (A_Arises) { TRIGGER (B_Arises); }「これが存在しない時、あれは存在しない。」
IF (Condition_A == FALSE) { Process_B = NULL; }「これが滅する時、あれは滅する。」
ON EVENT (A_Terminates) { TRIGGER (B_Terminates); }
【第一部】序分 ── 場面設定
▶ パーリー語原典
Evaṁ me sutaṁ— ekaṁ samayaṁ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṁ nāma kurūnaṁ nigamo.
▶ 日本語訳
このように私は聞いた——あるとき、世尊はクル国の、カンマーサダンマというクル人の町に滞在しておられた。
【第二部】阿難の発言と世尊の戒め
[2-A]阿難の訪問と発言
▶ パーリー語原典
Atha kho āyasmā ānando yena bhagavā tenupasaṅkami, upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṁ etadavoca:
“Acchariyaṁ, bhante, abbhutaṁ, bhante. Yāva gambhīro cāyaṁ, bhante, paṭiccasamuppādo gambhīrāvabhāso ca, atha ca pana me uttānakuttānako viya khāyatī”ti.
▶ 日本語訳
そのとき、尊者アーナンダは世尊のもとへ近づき、近づいて世尊に礼拝し、一方に座った。
一方に座った尊者アーナンダは、世尊にこのように申し上げた:
「不思議なことです、尊師よ。驚くべきことです、尊師よ。この縁起というものは、いかに甚深であり、甚深なる様相を呈していることか——それでいて私には、まるで表面的で明白なもののように思われるのです。」
[2-B]世尊の戒め
▶ パーリー語原典
“Mā hevaṁ, ānanda, avaca, mā hevaṁ, ānanda, avaca.
Gambhīro cāyaṁ, ānanda, paṭiccasamuppādo gambhīrāvabhāso ca.
Etassa, ānanda, dhammassa ananubodhā appaṭivedhā evamayaṁ pajā tantākulakajātā kulagaṇṭhikajātā muñjapabbajabhūtā apāyaṁ duggatiṁ vinipātaṁ saṁsāraṁ nātivattati.
▶ 日本語訳
「アーナンダよ、そのようなことを言ってはならない。そのようなことを言ってはならない。
この縁起は、アーナンダよ、甚深であり、甚深なる様相を呈している。
アーナンダよ、この法を覚知せず、洞察しないがゆえに、この人々は——糸の絡まりのごとく、藪のごとく、葦と草の茂みのごとくに——悪処・悪趣・堕所へ、そして輪廻を超え出ることができないのだ。」
【第三部】縁起の連鎖 ── 逆観による問答
[3-1]老死 ← 生(jarāmaraṇa ← jāti)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā jarāmaraṇan’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā jarāmaraṇan’ti iti ce vadeyya, ‘jātipaccayā jarāmaraṇan’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として老死があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として老死があるか」と言うならば、「生を条件として老死がある」と答えるべきである。
[3-2]生 ← 有(jāti ← bhava)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā jātī’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā jātī’ti iti ce vadeyya, ‘bhavapaccayā jātī’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として生があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として生があるか」と言うならば、「有を条件として生がある」と答えるべきである。
[3-3]有 ← 取(bhava ← upādāna)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā bhavo’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā bhavo’ti iti ce vadeyya, ‘upādānapaccayā bhavo’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として有があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として有があるか」と言うならば、「取を条件として有がある」と答えるべきである。
[3-4]取 ← 渇愛(upādāna ← taṇhā)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā upādānan’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā upādānan’ti iti ce vadeyya, ‘taṇhāpaccayā upādānan’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として取があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として取があるか」と言うならば、「渇愛を条件として取がある」と答えるべきである。
[3-5]渇愛 ← 受(taṇhā ← vedanā)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā taṇhā’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā taṇhā’ti iti ce vadeyya, ‘vedanāpaccayā taṇhā’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として渇愛があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として渇愛があるか」と言うならば、「受を条件として渇愛がある」と答えるべきである。
[3-6]受 ← 触(vedanā ← phassa)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā vedanā’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā vedanā’ti iti ce vadeyya, ‘phassapaccayā vedanā’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として受があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として受があるか」と言うならば、「触を条件として受がある」と答えるべきである。
[3-7]触 ← 名色(phassa ← nāmarūpa)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā phasso’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā phasso’ti iti ce vadeyya, ‘nāmarūpapaccayā phasso’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として触があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として触があるか」と言うならば、「名色を条件として触がある」と答えるべきである。
[3-8]名色 ← 識(nāmarūpa ← viññāṇa)
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā nāmarūpan’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā nāmarūpan’ti iti ce vadeyya, ‘viññāṇapaccayā nāmarūpan’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として名色があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として名色があるか」と言うならば、「識を条件として名色がある」と答えるべきである。
[3-9]識 ← 名色(viññāṇa ← nāmarūpa)★相互依存
▶ パーリー語原典
‘Atthi idappaccayā viññāṇan’ti iti puṭṭhena satā, ānanda, atthītissa vacanīyaṁ. ‘Kiṁpaccayā viññāṇan’ti iti ce vadeyya, ‘nāmarūpapaccayā viññāṇan’ti iccassa vacanīyaṁ.
▶ 日本語訳
「この縁を条件として識があるか」と問われたならば、アーナンダよ、「ある」と答えるべきである。「何を条件として識があるか」と言うならば、「名色を条件として識がある」と答えるべきである。
※ここで縁起の鎖は「識 ↔ 名色」の相互依存という核心に到達する。識は名色を条件とし、名色もまた識を条件とする。
【第四部】順観による総括 ── 苦の集起
▶ パーリー語原典
Iti kho, ānanda, nāmarūpapaccayā viññāṇaṁ, viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ, nāmarūpapaccayā phasso, phassapaccayā vedanā, vedanāpaccayā taṇhā, taṇhāpaccayā upādānaṁ, upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṁ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
▶ 日本語訳
このように、アーナンダよ、名色を縁として識があり、識を縁として名色があり、名色を縁として触があり、触を縁として受があり、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として取があり、取を縁として有があり、有を縁として生があり、生を縁として老死・悲嘆・苦・憂・悩が生じる。
このようにして、この全苦の集まりの集起がある。
【第五部】各支の詳説と検証(反事実的論証)
[5-1]生 → 老死の検証
▶ パーリー語原典
‘Jātipaccayā jarāmaraṇan’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā jātipaccayā jarāmaraṇaṁ.
Jāti ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— devānaṁ vā devattāya, gandhabbānaṁ vā gandhabbattāya, yakkhānaṁ vā yakkhattāya, bhūtānaṁ vā bhūtattāya, manussānaṁ vā manussattāya, catuppadānaṁ vā catuppadattāya, pakkhīnaṁ vā pakkhittāya, sarīsapānaṁ vā sarīsapattāya,
tesaṁ tesañca hi, ānanda, sattānaṁ tadattāya jāti nābhavissa. Sabbaso jātiyā asati jātinirodhā api nu kho jarāmaraṇaṁ paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo jarāmaraṇassa, yadidaṁ jāti.
▶ 日本語訳
「生を条件として老死がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに生を条件として老死があるかを。
アーナンダよ、もし生が——神々にとっての神としての生、乾闥婆にとっての乾闥婆としての生、夜叉にとっての夜叉としての生、衆生にとっての衆生としての生、人間にとっての人間としての生、四足獣にとっての四足獣としての生、鳥にとっての鳥としての生、爬虫類にとっての爬虫類としての生——それらの衆生たちのための、かかる状態への生が——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、
すべての面で生がなく、生の滅によって、老死が知られるであろうか?」
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが老死の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち生が。」
[5-2]有 → 生の検証
▶ パーリー語原典
‘Bhavapaccayā jātī’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā bhavapaccayā jāti.
Bhavo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— kāmabhavo vā rūpabhavo vā arūpabhavo vā,
sabbaso bhave asati bhavanirodhā api nu kho jāti paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo jātiyā, yadidaṁ bhavo.
▶ 日本語訳
「有を条件として生がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに有を条件として生があるかを。
アーナンダよ、もし有が——欲有であれ、色有であれ、無色有であれ——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で有がなく、有の滅によって、生が知られるであろうか?」
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが生の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち有が。」
[5-3]取 → 有の検証
▶ パーリー語原典
‘Upādānapaccayā bhavo’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā upādānapaccayā bhavo.
Upādānañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— kāmupādānaṁ vā diṭṭhupādānaṁ vā sīlabbatupādānaṁ vā attavādupādānaṁ vā,
sabbaso upādāne asati upādānanirodhā api nu kho bhavo paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo bhavassa, yadidaṁ upādānaṁ.
▶ 日本語訳
「取を条件として有がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに取を条件として有があるかを。
アーナンダよ、もし取が——欲取であれ、見取であれ、戒禁取であれ、我語取であれ——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で取がなく、取の滅によって、有が知られるであろうか?」
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが有の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち取が。」
[5-4]渇愛 → 取の検証
▶ パーリー語原典
‘Taṇhāpaccayā upādānan’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā taṇhāpaccayā upādānaṁ.
Taṇhā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— rūpataṇhā saddataṇhā gandhataṇhā rasataṇhā phoṭṭhabbataṇhā dhammataṇhā,
sabbaso taṇhāya asati taṇhānirodhā api nu kho upādānaṁ paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo upādānassa, yadidaṁ taṇhā.
▶ 日本語訳
「渇愛を条件として取がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに渇愛を条件として取があるかを。
アーナンダよ、もし渇愛が——色への渇愛、声への渇愛、香への渇愛、味への渇愛、触への渇愛、法への渇愛——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で渇愛がなく、渇愛の滅によって、取が知られるであろうか?」
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが取の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち渇愛が。」
[5-5]受 → 渇愛の検証
▶ パーリー語原典
‘Vedanāpaccayā taṇhā’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā vedanāpaccayā taṇhā.
Vedanā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— cakkhusamphassajā vedanā sotasamphassajā vedanā ghānasamphassajā vedanā jivhāsamphassajā vedanā kāyasamphassajā vedanā manosamphassajā vedanā,
sabbaso vedanāya asati vedanānirodhā api nu kho taṇhā paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo taṇhāya, yadidaṁ vedanā.
▶ 日本語訳
「受を条件として渇愛がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに受を条件として渇愛があるかを。
アーナンダよ、もし受が——眼触から生じた受、耳触から生じた受、鼻触から生じた受、舌触から生じた受、身触から生じた受、意触から生じた受——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で受がなく、受の滅によって、渇愛が知られるであろうか?」
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが渇愛の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち受が。」
【第六部】世俗的縁起の展開 ── 渇愛から悪法へ
[6-A]展開の連鎖(順観)
▶ パーリー語原典
Iti kho panetaṁ, ānanda, vedanaṁ paṭicca taṇhā, taṇhaṁ paṭicca pariyesanā, pariyesanaṁ paṭicca lābho, lābhaṁ paṭicca vinicchayo, vinicchayaṁ paṭicca chandarāgo, chandarāgaṁ paṭicca ajjhosānaṁ, ajjhosānaṁ paṭicca pariggaho, pariggahaṁ paṭicca macchariyaṁ, macchariyaṁ paṭicca ārakkho.
Ārakkhādhikaraṇaṁ daṇḍādāna-satthādāna-kalaha-viggaha-vivāda-tuvaṁtuvaṁ-pesuñña-musāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti.
▶ 日本語訳
このように、アーナンダよ、受を縁として渇愛があり、渇愛を縁として求めがあり、求めを縁として得があり、得を縁として決断があり、決断を縁として欲貪があり、欲貪を縁として執着があり、執着を縁として所有があり、所有を縁として慳みがあり、慳みを縁として守護がある。
守護を原因として、杖を取ること、刀を取ること、争い、闘争、論争、言い争い、中傷、虚言という、多くの悪しき不善法が生じる。
※本対照版は大縁経(Mahānidāna Sutta, DN 15)の前半部(第一部〜第六部途中)に基づく。パーリー語原典はPali Text Society版に準拠。
【第六部・続】世俗的縁起の検証 ── 反事実的論証
[6-B-1]守護 → 悪法の検証(ārakkha → pāpakā dhammā)
▶ パーリー語原典
‘Ārakkhādhikaraṇaṁ … aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavantī’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ …
Ārakkho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso ārakkhe asati ārakkhanirodhā api nu kho daṇḍādāna-satthādāna-kalaha-viggaha-vivāda-tuvaṁtuvaṁ-pesuñña-musāvādā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhaveyyun”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo daṇḍādāna … anekesaṁ pāpakānaṁ akusalānaṁ dhammānaṁ sambhavāya yadidaṁ ārakkho.
▶ 日本語訳
「守護を原因として……多くの悪しき不善法が生じる」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである。
アーナンダよ、もし守護がまったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で守護がなく、守護の滅によって、杖を取ること・刀を取ること・争い・闘争・論争・言い争い・中傷・虚言という多くの悪しき不善法が生じるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが杖を取ること……多くの悪しき不善法の生起の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち守護が。」
[6-B-2]慳吝 → 守護の検証(macchariya → ārakkha)
▶ パーリー語原典
Macchariyañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso macchariye asati macchariyanirodhā api nu kho ārakkho paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … ārakkhassa, yadidaṁ macchariyaṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし慳みがまったく存在しないならば、すべての面で慳みがなく、慳みの滅によって、守護が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが守護の因であり……条件である——すなわち慳みが。」
[6-B-3]執取 → 慳吝の検証(pariggaha → macchariya)
▶ パーリー語原典
Pariggaho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso pariggahe asati pariggahanirodhā api nu kho macchariyaṁ paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … macchariyassa, yadidaṁ pariggaho.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし所有がまったく存在しないならば、すべての面で所有がなく、所有の滅によって、慳みが知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが慳みの因であり……条件である——すなわち所有が。」
[6-B-4]固着 → 執取の検証(ajjhosāna → pariggaha)
▶ パーリー語原典
Ajjhosānañca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso ajjhosāne asati ajjhosānanirodhā api nu kho pariggaho paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … pariggahassa—yadidaṁ ajjhosānaṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし固着がまったく存在しないならば、すべての面で固着がなく、固着の滅によって、所有が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが所有の因であり……条件である——すなわち固着が。」
[6-B-5]欲貪 → 固着の検証(chandarāga → ajjhosāna)
▶ パーリー語原典
Chandarāgo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso chandarāge asati chandarāganirodhā api nu kho ajjhosānaṁ paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … ajjhosānassa, yadidaṁ chandarāgo.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし欲貪がまったく存在しないならば、すべての面で欲貪がなく、欲貪の滅によって、固着が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが固着の因であり……条件である——すなわち欲貪が。」
[6-B-6]決定 → 欲貪の検証(vinicchaya → chandarāga)
▶ パーリー語原典
Vinicchayo ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso vinicchaye asati vinicchayanirodhā api nu kho chandarāgo paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … chandarāgassa, yadidaṁ vinicchayo.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし決断がまったく存在しないならば、すべての面で決断がなく、決断の滅によって、欲貪が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが欲貪の因であり……条件である——すなわち決断が。」
[6-B-7]獲得 → 決定の検証(lābha → vinicchaya)
▶ パーリー語原典
Lābho ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso lābhe asati lābhanirodhā api nu kho vinicchayo paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … vinicchayassa, yadidaṁ lābho.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし得がまったく存在しないならば、すべての面で得がなく、得の滅によって、決断が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが決断の因であり……条件である——すなわち得が。」
[6-B-8]追求 → 獲得の検証(pariyesanā → lābha)
▶ パーリー語原典
Pariyesanā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, sabbaso pariyesanāya asati pariyesanānirodhā api nu kho lābho paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … lābhassa, yadidaṁ pariyesanā.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし求めがまったく存在しないならば、すべての面で求めがなく、求めの滅によって、得が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが得の因であり……条件である——すなわち求めが。」
[6-B-9]渇愛 → 追求の検証(taṇhā → pariyesanā)
▶ パーリー語原典
Taṇhā ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā,
sabbaso taṇhāya asati taṇhānirodhā api nu kho pariyesanā paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … pariyesanāya, yadidaṁ taṇhā.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、もし渇愛が——欲愛であれ、有愛であれ、無有愛であれ——まったく存在しないならば、すべての面で渇愛がなく、渇愛の滅によって、求めが知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが求めの因であり……条件である——すなわち渇愛が。」
[6-C]二法の合流点
▶ パーリー語原典
Iti kho, ānanda, ime dve dhammā dvayena vedanāya ekasamosaraṇā bhavanti.
▶ 日本語訳
このように、アーナンダよ、これら二つの法は、二種の受において、一つの合流点に帰着する。
※ここで「世俗的縁起の連鎖」(渇愛→追求→得→…→守護→悪法)と「根本的縁起の連鎖」(受→渇愛→取→有→生→老死)が「受(vedanā)」という一点で合流することが示される。
【第七部】触と名色の検証 ── 深層の分析
[7-1]触 ← 受の検証(phassa → vedanā)
▶ パーリー語原典
‘Phassapaccayā vedanā’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā phassapaccayā vedanā.
Phasso ca hi, ānanda, nābhavissa sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ kassaci kimhici, seyyathidaṁ— cakkhusamphasso sotasamphasso ghānasamphasso jivhāsamphasso kāyasamphasso manosamphasso,
sabbaso phasse asati phassanirodhā api nu kho vedanā paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu … vedanāya, yadidaṁ phasso.
▶ 日本語訳
「触を条件として受がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに触を条件として受があるかを。
アーナンダよ、もし触が——眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触——まったく、いかなる面においても、誰にとっても、何にとっても存在しないならば、すべての面で触がなく、触の滅によって、受が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが受の因であり……条件である——すなわち触が。」
[7-2]名色 → 触の検証 ★三段論法(nāmarūpa → phassa)
▶ パーリー語原典(7-2a)名身なければ → 色身における増語触なし
‘Nāmarūpapaccayā phasso’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā nāmarūpapaccayā phasso.
Yehi, ānanda, ākārehi yehi liṅgehi yehi nimittehi yehi uddesehi nāmakāyassa paññatti hoti, tesu ākāresu tesu liṅgesu tesu nimittesu tesu uddesesu asati api nu kho rūpakāye adhivacanasamphasso paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(7-2a)
「名色を条件として触がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである。
アーナンダよ、名身(nāmakāya)が知られる——その相・標・相貌・呈示——それらが存在しないならば、色身(rūpakāya)において増語触(adhivacanasamphassa)が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(7-2b)色身なければ → 名身における有対触なし
“Yehi, ānanda, ākārehi yehi liṅgehi yehi nimittehi yehi uddesehi rūpakāyassa paññatti hoti, tesu ākāresu … tesu uddesesu asati api nu kho nāmakāye paṭighasamphasso paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(7-2b)
アーナンダよ、色身(rūpakāya)が知られる——その相・標・相貌・呈示——それらが存在しないならば、名身(nāmakāya)において有対触(paṭighasamphassa)が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(7-2c)名身と色身の両方なければ → いかなる触もなし
“Yehi, ānanda, ākārehi … yehi uddesehi nāmakāyassa ca rūpakāyassa ca paññatti hoti, tesu ākāresu … tesu uddesesu asati api nu kho adhivacanasamphasso vā paṭighasamphasso vā paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(7-2c)
アーナンダよ、名身と色身の両方が知られる——それらの相・標・相貌・呈示——それらが存在しないならば、増語触も有対触も知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(7-2d)名色なければ → 触なし(結論)
“Yehi, ānanda, ākārehi … yehi uddesehi nāmarūpassa paññatti hoti, tesu ākāresu … tesu uddesesu asati api nu kho phasso paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo phassassa, yadidaṁ nāmarūpaṁ.
▶ 日本語訳(7-2d)
アーナンダよ、名色が知られる——その相・標・相貌・呈示——それらが存在しないならば、触が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが触の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち名色が。」
※増語触(adhivacanasamphassa)とは概念・名称を通じた心理的接触。有対触(paṭighasamphasso)とは物質的対象への抵抗・衝突による感覚的接触。
【第八部】識と名色の相互依存 ── 経の核心 ★★★
[8-1]識 → 名色の検証(viññāṇa → nāmarūpa)
▶ パーリー語原典
‘Viññāṇapaccayā nāmarūpan’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā viññāṇapaccayā nāmarūpaṁ.
▶ 日本語訳
「識を条件として名色がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに識を条件として名色があるかを。
▶ パーリー語原典(8-1a)識が母胎に入らなければ
Viññāṇañca hi, ānanda, mātukucchismiṁ na okkamissatha, api nu kho nāmarūpaṁ mātukucchismiṁ samuccissathā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(8-1a)
アーナンダよ、もし識が母の胎内に入らないならば、名色は母の胎内において集まるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(8-1b)識が母胎から離れたなら
“Viññāṇañca hi, ānanda, mātukucchismiṁ okkamitvā vokkamissatha, api nu kho nāmarūpaṁ itthattāya abhinibbattissathā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(8-1b)
アーナンダよ、もし識が母の胎内に入った後、去り離れるならば、名色はこの状態(itthattā)に生まれ来るであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(8-1c)幼い者の識が断たれたなら
“Viññāṇañca hi, ānanda, daharasseva sato vocchijjissatha kumārakassa vā kumārikāya vā, api nu kho nāmarūpaṁ vuddhiṁ virūḷhiṁ vepullaṁ āpajjissathā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
▶ 日本語訳(8-1c)
アーナンダよ、もし幼い男の子あるいは女の子にある間に識が断たれるならば、名色は成長・発育・成熟に達するであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
▶ パーリー語原典(8-1d)結論
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo nāmarūpassa—yadidaṁ viññāṇaṁ.
▶ 日本語訳(8-1d)
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが名色の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち識が。」
[8-2]名色 → 識の検証 ★相互依存の核心(nāmarūpa → viññāṇa)
▶ パーリー語原典
‘Nāmarūpapaccayā viññāṇan’ti iti kho panetaṁ vuttaṁ, tadānanda, imināpetaṁ pariyāyena veditabbaṁ, yathā nāmarūpapaccayā viññāṇaṁ.
Viññāṇañca hi, ānanda, nāmarūpe patiṭṭhaṁ na labhissatha, api nu kho āyatiṁ jātijarāmaraṇaṁ dukkhasamudayasambhavo paññāyethā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, eseva hetu etaṁ nidānaṁ esa samudayo esa paccayo viññāṇassa yadidaṁ nāmarūpaṁ.
▶ 日本語訳
「名色を条件として識がある」と言われたが、アーナンダよ、それはこのような方法によって知られるべきである——いかに名色を条件として識があるかを。
アーナンダよ、もし識が名色において拠り所を得ないならば、未来において生・老死・苦の集起の生起が知られるであろうか?
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、まさにこれが識の因であり、これが縁起であり、これが集起であり、これが条件である——すなわち名色が。」
※ここに経の哲学的核心がある。識は名色を条件とし、名色は識を条件とする。この相互依存は一方的な因果関係ではなく、両者が互いを支え合う「縁起の環」を形成する。
【第九部】大結論 ── 輪廻の限界と識・名色の相互依存
▶ パーリー語原典
Ettāvatā kho, ānanda, jāyetha vā jīyetha vā mīyetha vā cavetha vā upapajjetha vā.
Ettāvatā adhivacanapatho, ettāvatā niruttipatho, ettāvatā paññattipatho, ettāvatā paññāvacaraṁ,
ettāvatā vaṭṭaṁ vattati itthattaṁ paññāpanāya yadidaṁ nāmarūpaṁ saha viññāṇena aññamaññapaccayatā pavattati.
▶ 日本語訳
この限りにおいて、アーナンダよ、生まれ、老い、死に、没し、再生する。
この限りにおいて、増語の道(adhivacanapatho)があり、この限りにおいて、言語の道(niruttipatho)があり、この限りにおいて、概念の道(paññattipatho)があり、この限りにおいて、知慧の領域(paññāvacaraṁ)がある。
この限りにおいて、輪廻が回る——すなわち名色が識と共に相互依存として展開する、この状態(itthattaṁ)を示すために。
第2節〜第6節 パーリー語原典 / 日本語訳 対照版
Dīgha Nikāya 15 — 我論・七識住・八解脱
【第2節】我の施設(Attapaññatti)
▶ パーリー語原典
Kittāvatā ca, ānanda, attānaṁ paññapento paññapeti? Rūpiṁ vā hi, ānanda, parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti: ‘rūpī me paritto attā’ti. Rūpiṁ vā hi, ānanda, anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti: ‘rūpī me ananto attā’ti. Arūpiṁ vā hi, ānanda, parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti: ‘arūpī me paritto attā’ti. Arūpiṁ vā hi, ānanda, anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti: ‘arūpī me ananto attā’ti.
▶ 日本語訳
また、アーナンダよ、いかなる限りにおいて、我を施設する者は我を施設するのか?アーナンダよ、有色・有限の我を施設する者は施設する:『私の我は有色にして有限である』と。アーナンダよ、有色・無限の我を施設する者は施設する:『私の我は有色にして無限である』と。アーナンダよ、無色・有限の我を施設する者は施設する:『私の我は無色にして有限である』と。アーナンダよ、無色・無限の我を施設する者は施設する:『私の我は無色にして無限である』と。
(各施設の随眠について)
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yo so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti. Etarahi vā so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, tattha bhāviṁ vā so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, ‘atathaṁ vā pana santaṁ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṁ santaṁ kho, ānanda, rūpiṁ parittattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṁ vacanāya.
Tatrānanda, yo so rūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti. Etarahi vā so rūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, tattha bhāviṁ vā so rūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, ‘atathaṁ vā pana santaṁ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṁ santaṁ kho, ānanda, rūpiṁ anantattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṁ vacanāya.
Tatrānanda, yo so arūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti. Etarahi vā so arūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, tattha bhāviṁ vā so arūpiṁ parittaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, ‘atathaṁ vā pana santaṁ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṁ santaṁ kho, ānanda, arūpiṁ parittattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṁ vacanāya.
Tatrānanda, yo so arūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti. Etarahi vā so arūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, tattha bhāviṁ vā so arūpiṁ anantaṁ attānaṁ paññapento paññapeti, ‘atathaṁ vā pana santaṁ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa hoti. Evaṁ santaṁ kho, ānanda, arūpiṁ anantattānudiṭṭhi anusetīti iccālaṁ vacanāya.
Ettāvatā kho, ānanda, attānaṁ paññapento paññapeti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、そこで「有色・有限の我を施設する者」は——現在においてその有色・有限の我を施設し、あるいは未来においてそう施設し、あるいは『実際にそうでなくても、そのようであるように準備しよう』と思う。そのようである限り、アーナンダよ、有色・有限我見(rūpiṁ parittattānudiṭṭhi)が随眠する、と言われて然るべきである。
同様に、有色・無限の我を施設する者には有色・無限我見が随眠し、無色・有限の我を施設する者には無色・有限我見が随眠し、無色・無限の我を施設する者には無色・無限我見が随眠する、と言われて然るべきである。
アーナンダよ、この限りにおいて、我を施設する者は我を施設する。
※「随眠する(anuseti)」とは潜在的傾向として心底に潜伏することを指す。施設(paññatti)は概念的命題としての「我の宣言」であり、その背後には常に相応する我見の随眠が伴う。
【第3節】我を施設せざること(Naattapaññatti)
▶ パーリー語原典
Kittāvatā ca, ānanda, attānaṁ na paññapento na paññapeti? Rūpiṁ vā hi, ānanda, parittaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti: ‘rūpī me paritto attā’ti. Rūpiṁ vā hi, ānanda, anantaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti: ‘rūpī me ananto attā’ti. Arūpiṁ vā hi, ānanda, parittaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti: ‘arūpī me paritto attā’ti. Arūpiṁ vā hi, ānanda, anantaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti: ‘arūpī me ananto attā’ti.
▶ 日本語訳
また、アーナンダよ、いかなる限りにおいて、我を施設しない者は我を施設しないのか?アーナンダよ、有色・有限の我を施設しない者は施設しない:『私の我は有色にして有限である』とは。有色・無限の我を施設しない者、無色・有限の我を施設しない者、無色・無限の我を施設しない者、同様に我を施設しない。
(各不施設における随眠の不起)
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yo so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti. Etarahi vā so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti, tattha bhāviṁ vā so rūpiṁ parittaṁ attānaṁ na paññapento na paññapeti, ‘atathaṁ vā pana santaṁ tathattāya upakappessāmī’ti iti vā panassa na hoti. Evaṁ santaṁ kho, ānanda, rūpiṁ parittattānudiṭṭhi nānusetīti iccālaṁ vacanāya.
(以下、rūpiṁ anantaṁ / arūpiṁ parittaṁ / arūpiṁ anantaṁ について同文反復)
Ettāvatā kho, ānanda, attānaṁ na paññapento na paññapeti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、そこで「有色・有限の我を施設しない者」は——現在においてもそう施設せず、未来においてもそう施設せず、『そのようであるように準備しよう』とも思わない。そのようである限り、アーナンダよ、有色・有限我見は随眠しない、と言われて然るべきである。
(有色・無限・無色・有限・無色・無限についても同様に、それぞれの我見は随眠しない。)
アーナンダよ、この限りにおいて、我を施設しない者は我を施設しない。
【第4節】我の随観(Attasamanupassanā)
※本節は経の哲学的核心の一つ。「受(vedanā)」と「我(attā)」の関係をめぐる三つの立場が提示され、世尊によってすべて論破される。
▶ パーリー語原典
Kittāvatā ca, ānanda, attānaṁ samanupassamāno samanupassati? Vedanaṁ vā hi, ānanda, attānaṁ samanupassamāno samanupassati: ‘vedanā me attā’ti. ‘Na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṁvedano me attā’ti iti vā hi, ānanda, attānaṁ samanupassamāno samanupassati. ‘Na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṁvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti iti vā hi, ānanda, attānaṁ samanupassamāno samanupassati.
▶ 日本語訳
また、アーナンダよ、いかなる限りにおいて、我を随観する者は随観するのか?アーナンダよ、受を我として随観する者は随観する:『受が私の我である』と。あるいは、『受は私の我ではない、感受なき我こそ私の我である』と、我を随観する者は随観する。あるいは、『受は私の我でなく、感受なき我でもない——我が感受するのであり、受を本性とするものこそ私の我である』と、我を随観する者は随観する。
第一立場の論駁:受=我という見解
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yo so evamāha: ‘vedanā me attā’ti, so evamassa vacanīyo: ‘tisso kho imā, āvuso, vedanā—sukhā vedanā dukkhā vedanā adukkhamasukhā vedanā. Imāsaṁ kho tvaṁ tissannaṁ vedanānaṁ katamaṁ attato samanupassasī’ti?
Yasmiṁ, ānanda, samaye sukhaṁ vedanaṁ vedeti, neva tasmiṁ samaye dukkhaṁ vedanaṁ vedeti, na adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedeti; sukhaṁyeva tasmiṁ samaye vedanaṁ vedeti. Yasmiṁ, ānanda, samaye dukkhaṁ vedanaṁ vedeti, neva tasmiṁ samaye sukhaṁ vedanaṁ vedeti, na adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedeti; dukkhaṁyeva tasmiṁ samaye vedanaṁ vedeti. Yasmiṁ, ānanda, samaye adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vedeti, neva tasmiṁ samaye sukhaṁ vedanaṁ vedeti, na dukkhaṁ vedanaṁ vedeti; adukkhamasukhaṁyeva tasmiṁ samaye vedanaṁ vedeti.
Sukhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā saṅkhatā paṭiccasamuppannā khayadhammā vayadhammā virāgadhammā nirodhadhammā. Dukkhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā … nirodhadhammā. Adukkhamasukhāpi kho, ānanda, vedanā aniccā … nirodhadhammā.
Tassa sukhaṁ vedanaṁ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva sukhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti. Dukkhaṁ vedanaṁ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva dukkhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti. Adukkhamasukhaṁ vedanaṁ vediyamānassa ‘eso me attā’ti hoti. Tassāyeva adukkhamasukhāya vedanāya nirodhā ‘byagā me attā’ti hoti.
Iti so diṭṭheva dhamme aniccasukhadukkhavokiṇṇaṁ uppādavayadhammaṁ attānaṁ samanupassamāno samanupassati, yo so evamāha: ‘vedanā me attā’ti. Tasmātihānanda, etena petaṁ nakkhamati: ‘vedanā me attā’ti samanupassituṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、そこで「受が私の我である」と言う者には、こう言うべきである:『友よ、この三種の受がある——楽受・苦受・不苦不楽受。あなたはこの三種の受のうち、どれを我として随観するのか?』
アーナンダよ、楽受を感受している時には、その時苦受も不苦不楽受も感受していない——ただその時には楽受だけを感受している。苦受を感受している時には楽受も不苦不楽受も感受していない——ただその時には苦受だけを感受している。不苦不楽受を感受している時には楽受も苦受も感受していない——ただその時には不苦不楽受だけを感受している。
アーナンダよ、楽受もまた無常であり、有為であり、縁起によって生じたものであり、滅尽の性質を持ち、消滅の性質を持ち、離貪の性質を持ち、滅の性質を持つ。苦受も、不苦不楽受も、同様である。
楽受を感受している者には『これが私の我だ』という思いがある。しかしその楽受が滅すると『私の我は消えた』という思いがある。苦受を感受している時も、不苦不楽受を感受している時も同様である。
このように、『受が私の我だ』と言うその者は、現世においてすでに無常・苦楽混交・生滅の性質を持つ我を随観していることになる。それゆえに、アーナンダよ、『受が私の我だ』と随観することは適切ではない。
第二立場の論駁:感受なき我という見解
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yo so evamāha: ‘na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṁvedano me attā’ti, so evamassa vacanīyo: ‘yattha panāvuso, sabbaso vedayitaṁ natthi api nu kho, tattha “ayamahamasmī”ti siyā'”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, etena petaṁ nakkhamati: ‘na heva kho me vedanā attā, appaṭisaṁvedano me attā’ti samanupassituṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、そこで「受は私の我ではない、感受なき我こそ私の我だ」と言う者には、こう言うべきである:『友よ、あらゆる面で感受するものが全くないところに、「これが私だ(ayamahamasmi)」という思いがあり得るだろうか?』
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、『受は私の我ではない、感受なき我こそ私の我だ』と随観することは適切ではない。」
第三立場の論駁:受を本性とする我という見解
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yo so evamāha: ‘na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṁvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti. So evamassa vacanīyo—vedanā ca hi, āvuso, sabbena sabbaṁ sabbathā sabbaṁ aparisesā nirujjheyyuṁ. Sabbaso vedanāya asati vedanānirodhā api nu kho tattha ‘ayamahamasmī’ti siyā”ti?
“No hetaṁ, bhante”.
“Tasmātihānanda, etena petaṁ nakkhamati: ‘na heva kho me vedanā attā, nopi appaṭisaṁvedano me attā, attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti samanupassituṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、そこで「受は私の我でなく、感受なき我でもない——我が感受するのであり、受を本性とするものこそ私の我だ」と言う者には、こう言うべきである:『友よ、もし受がすべての面においてまったく余すところなく滅するならば、すべての面で受がなく、受の滅によって、「これが私だ」という思いがあり得るだろうか?』
「いいえ、尊師よ。」
「それゆえに、アーナンダよ、『受は私の我でなく、感受なき我でもない——受を本性とするものが私の我だ』と随観することは適切ではない。」
解脱と如来の死後問題
▶ パーリー語原典
Yato kho, ānanda, bhikkhu neva vedanaṁ attānaṁ samanupassati, nopi appaṭisaṁvedanaṁ attānaṁ samanupassati, nopi ‘attā me vediyati, vedanādhammo hi me attā’ti samanupassati. So evaṁ na samanupassanto na ca kiñci loke upādiyati, anupādiyaṁ na paritassati, aparitassaṁ paccattaññeva parinibbāyati, ‘khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā’ti pajānāti.
Evaṁ vimuttacittaṁ kho, ānanda, bhikkhuṁ yo evaṁ vadeyya: ‘hoti tathāgato paraṁ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṁ. ‘Na hoti tathāgato paraṁ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṁ. ‘Hoti ca na ca hoti tathāgato paraṁ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṁ. ‘Neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇā itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṁ.
Taṁ kissa hetu? Yāvatā, ānanda, adhivacanaṁ yāvatā adhivacanapatho, yāvatā nirutti yāvatā niruttipatho, yāvatā paññatti yāvatā paññattipatho, yāvatā paññā yāvatā paññāvacaraṁ, yāvatā vaṭṭaṁ, yāvatā vaṭṭati, tadabhiññāvimutto bhikkhu, tadabhiññāvimuttaṁ bhikkhuṁ ‘na jānāti na passati itissa diṭṭhī’ti, tadakallaṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、比丘が受を我として随観せず、感受なき我としても随観せず、『受を本性とするものが我だ』とも随観しないとき——そのように随観しない者は世において何も執取せず、執取しないがゆえに恐怖しない。恐怖しないがゆえに、自ら完全な涅槃(parinibbāna)に入る。彼は『生は滅きった、梵行は完成した、なすべきことはなされた、もはやこの状態への再生はない』と知る。
アーナンダよ、このように心解脱した比丘について、『如来は死後に存在する』という見解がある、と言う者——それは不当である。『如来は死後に存在しない』——それも不当である。『如来は死後に存在もし存在もしない』——それも不当である。『如来は死後に存在するのでも存在しないのでもない』——それも不当である。
なぜか?アーナンダよ、増語の及ぶ限り、増語の道の及ぶ限り、言語の及ぶ限り、言語の道の及ぶ限り、概念の及ぶ限り、概念の道の及ぶ限り、知慧の及ぶ限り、知慧の領域の及ぶ限り、輪廻の及ぶ限り、輪廻の回る限り——それを超知(abhiññā)によって解脱した比丘について、『知らない・見ない』という見解があると言う者——それも不当である。
※「如来の死後」問題(四句の無記)が解脱した心の文脈に置かれることに注意。これは「答えられない」のではなく、「解脱した者にとって問い自体が成立しない」ことが示されている。言語・概念・増語のすべてが及ばない領域に解脱者は立つ。
【第5節】七識住(Sattaviññāṇaṭṭhiti)
※識住(viññāṇaṭṭhiti)とは識が安住・繁茂しうる存在の様式。七識住+二処(無想有情処・非想非非想処)が列挙される。
▶ パーリー語原典
Satta kho, ānanda, viññāṇaṭṭhitiyo, dve āyatanāni. Katamā satta?
▶ 日本語訳
アーナンダよ、七つの識住と二つの処がある。七つとはいかなるものか?
第一識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā nānattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi manussā, ekacce ca devā, ekacce ca vinipātikā. Ayaṁ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、様々な身体を持ち、様々な想を持つ衆生たちがいる——人間、一部の神々、一部の堕悪趣者のごとき。これが第一識住である。
第二識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā nānattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā brahmakāyikā paṭhamābhinibbattā. Ayaṁ dutiyā viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、様々な身体を持ちながら、一つの想を持つ衆生たちがいる——最初に生まれた梵天眷属の神々のごとき。これが第二識住である。
第三識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā ekattakāyā nānattasaññino, seyyathāpi devā ābhassarā. Ayaṁ tatiyā viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、一つの身体を持ちながら、様々な想を持つ衆生たちがいる——光音天(ābhassarā)の神々のごとき。これが第三識住である。
第四識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā ekattakāyā ekattasaññino, seyyathāpi devā subhakiṇhā. Ayaṁ catutthī viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、一つの身体を持ち、一つの想を持つ衆生たちがいる——遍浄天(subhakiṇhā)の神々のごとき。これが第四識住である。
第五識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā sabbaso rūpasaññānaṁ samatikkamā paṭighasaññānaṁ atthaṅgamā nānattasaññānaṁ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanūpagā. Ayaṁ pañcamī viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、すべての色想を超え、有対想を滅し、種種想を作意しないことによって、『虚空は無限である』と空無辺処に到達した衆生たちがいる。これが第五識住である。
第六識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā sabbaso ākāsānañcāyatanaṁ samatikkamma ‘anantaṁ viññāṇan’ti viññāṇañcāyatanūpagā. Ayaṁ chaṭṭhī viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、すべての空無辺処を超え、『識は無限である』と識無辺処に到達した衆生たちがいる。これが第六識住である。
第七識住
▶ パーリー語原典
Santānanda, sattā sabbaso viññāṇañcāyatanaṁ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanūpagā. Ayaṁ sattamī viññāṇaṭṭhiti.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、すべての識無辺処を超え、『何もない』と無所有処に到達した衆生たちがいる。これが第七識住である。
二処(無想有情処・非想非非想処)
▶ パーリー語原典
Asaññasattāyatanaṁ nevasaññānāsaññāyatanameva dutiyaṁ.
▶ 日本語訳
(二処とは)無想有情処(asaññasattāyatana)と、第二の非想非非想処(nevasaññānāsaññāyatana)である。
七識住・二処の洞察と慧解脱
▶ パーリー語原典
Tatrānanda, yāyaṁ paṭhamā viññāṇaṭṭhiti nānattakāyā nānattasaññino … Yo nu kho, ānanda, tañca pajānāti, tassā ca samudayaṁ pajānāti, tassā ca atthaṅgamaṁ pajānāti, tassā ca assādaṁ pajānāti, tassā ca ādīnavaṁ pajānāti, tassā ca nissaraṇaṁ pajānāti, kallaṁ nu tena tadabhinanditun”ti?
“No hetaṁ, bhante” …(以下、九所すべて同文)…
“Yato kho, ānanda, bhikkhu imāsañca sattannaṁ viññāṇaṭṭhitīnaṁ imesañca dvinnaṁ āyatanānaṁ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ viditvā anupādā vimutto hoti, ayaṁ vuccatānanda, bhikkhu paññāvimutto.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、第一識住(様々な身体・様々な想の衆生たち)について——それを知り、その集起を知り、その滅没を知り、その味わいを知り、その危険を知り、その出離を知る者が、それを喜ぶことは適切であろうか?
「いいえ、尊師よ。」(以下、七識住・二処すべてについて同様の問答が繰り返される。)
「アーナンダよ、比丘がこれら七つの識住と二つの処の集起・滅没・味わい・危険・出離を如実に知って、執取なく解脱するとき、アーナンダよ、その比丘は慧解脱者(paññāvimutta)と呼ばれる。」
※七識住は禅定・存在界の梯子であるが、世尊の意図はその各所での「喜び(abhinandana)」を戒めることにある。「知る」だけでなく「喜ばない」ことが解脱の鍵とされる。
【第6節】八解脱(Aṭṭhavimokkha)
※八解脱は禅定の深化プロセスを示す。第七識住の無所有処を超えて非想非非想処へ、さらに想受滅定(滅尽定)へと至る。後半の「両分解脱者(ubhatobhāgavimutta)」は経の最高到達点を示す。
▶ パーリー語原典
Aṭṭha kho ime, ānanda, vimokkhā. Katame aṭṭha?
▶ 日本語訳
アーナンダよ、これら八つの解脱がある。八つとはいかなるものか?
第一解脱
▶ パーリー語原典
Rūpī rūpāni passati ayaṁ paṭhamo vimokkho.
▶ 日本語訳
有色(rūpī)なる者が色(rūpa)を見る——これが第一解脱である。
第二解脱
▶ パーリー語原典
Ajjhattaṁ arūpasaññī bahiddhā rūpāni passati, ayaṁ dutiyo vimokkho.
▶ 日本語訳
内に無色想を持つ者が、外の色を見る——これが第二解脱である。
第三解脱
▶ パーリー語原典
Subhanteva adhimutto hoti, ayaṁ tatiyo vimokkho.
▶ 日本語訳
ただ浄(subha)に心が向けられている——これが第三解脱である。
第四解脱
▶ パーリー語原典
Sabbaso rūpasaññānaṁ samatikkamā paṭighasaññānaṁ atthaṅgamā nānattasaññānaṁ amanasikārā ‘ananto ākāso’ti ākāsānañcāyatanaṁ upasampajja viharati, ayaṁ catuttho vimokkho.
▶ 日本語訳
すべての色想を超え、有対想を滅し、種種想を作意しないことによって、『虚空は無限である』と空無辺処を具足して住する——これが第四解脱である。
第五解脱
▶ パーリー語原典
Sabbaso ākāsānañcāyatanaṁ samatikkamma ‘anantaṁ viññāṇan’ti viññāṇañcāyatanaṁ upasampajja viharati, ayaṁ pañcamo vimokkho.
▶ 日本語訳
すべての空無辺処を超え、『識は無限である』と識無辺処を具足して住する——これが第五解脱である。
第六解脱
▶ パーリー語原典
Sabbaso viññāṇañcāyatanaṁ samatikkamma ‘natthi kiñcī’ti ākiñcaññāyatanaṁ upasampajja viharati, ayaṁ chaṭṭho vimokkho.
▶ 日本語訳
すべての識無辺処を超え、『何もない』と無所有処を具足して住する——これが第六解脱である。
第七解脱
▶ パーリー語原典
Sabbaso ākiñcaññāyatanaṁ samatikkamma nevasaññānāsaññāyatanaṁ upasampajja viharati, ayaṁ sattamo vimokkho.
▶ 日本語訳
すべての無所有処を超え、非想非非想処を具足して住する——これが第七解脱である。
第八解脱
▶ パーリー語原典
Sabbaso nevasaññānāsaññāyatanaṁ samatikkamma saññāvedayitanirodhaṁ upasampajja viharati, ayaṁ aṭṭhamo vimokkho.
Ime kho, ānanda, aṭṭha vimokkhā.
▶ 日本語訳
すべての非想非非想処を超え、想受滅(saññāvedayitanirodha)を具足して住する——これが第八解脱である。
アーナンダよ、これらが八つの解脱である。
両分解脱者(Ubhatobhāgavimutta)── 経の結語
▶ パーリー語原典
Yato kho, ānanda, bhikkhu ime aṭṭha vimokkhe anulomampi samāpajjati, paṭilomampi samāpajjati, anulomapaṭilomampi samāpajjati, yatthicchakaṁ yadicchakaṁ yāvaticchakaṁ samāpajjatipi vuṭṭhātipi. Āsavānañca khayā anāsavaṁ cetovimuttiṁ paññāvimuttiṁ diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati, ayaṁ vuccatānanda, bhikkhu ubhatobhāgavimutto.
Imāya ca, ānanda, ubhatobhāgavimuttiyā aññā ubhatobhāgavimutti uttaritarā vā paṇītatarā vā natthī”ti.
Idamavoca bhagavā. Attamano āyasmā ānando bhagavato bhāsitaṁ abhinandīti.
Mahānidānasuttaṁ niṭṭhitaṁ dutiyaṁ.
▶ 日本語訳
アーナンダよ、比丘がこれら八つの解脱を順にも逆にも、また順逆にも、望む所・望む形・望む限り、入定し出定することができ、かつ諸漏の滅によって、無漏の心解脱・慧解脱を現世において自ら超知によって実証して具足住するならば——アーナンダよ、その比丘は両分解脱者(ubhatobhāgavimutta)と呼ばれる。
そして、アーナンダよ、この両分解脱より優れ、また殊勝なる他の両分解脱は存在しない。」
世尊はこのように説かれた。喜んだ尊者アーナンダは、世尊の説かれたことを歓喜した。
大縁経、第二の経、ここに完了する。(Mahānidānasuttaṁ niṭṭhitaṁ dutiyaṁ.)
※「両分解脱(ubhatobhāgavimutta)」とは心解脱(八解脱・禅定による解脱)と慧解脱(諸漏の滅による解脱)の両方を成就した最高位の解脱者。「慧解脱者(paññāvimutta)」は諸漏の滅を成就しながらも必ずしも八解脱を完全具足しないとされる。両分解脱がこれ以上ない解脱として位置づけられることで、経は大縁経全体の論述を集約して閉じる。
※本対照版は大縁経(Mahānidāna Sutta, DN 15)の第2節〜第6節(我の施設・我の随観・七識住・八解脱)に基づく。パーリー語原典はPali Text Society版に準拠。


コメント