Kesamuttisutta
ケーサムッティ経(カーラーマ経)
Aṅguttara-Nikāya 3.65 · Mahāvagga
2026.03.05
【凡例】
・本経はアンゴッタラ・ニカーヤ(増支部)第三集第65経「ケーサムッティ経」(一般に「カーラーマ経」として知られる)である。
・異読注記(Variant)は括弧内に示す。
・パーリー語テキストは斜体、日本語訳は正体で表示する。
| Pāli | 日本語訳 |
| §1 序文(Nidāna) | |
| Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā kosalesu cārikaṁ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ yena kesamuttaṁ nāma kālāmānaṁ nigamo tadavasari. | このように私は聞いた。——ある時、世尊はコーサラ国を大きな比丘の僧伽とともに遊行されながら、ケーサムッタという名のカーラーマ族の村に到着された。 |
| §2 来訪の噂 | |
| Assosuṁ kho kesamuttiyā kālāmā:“Samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kesamuttaṁ anuppatto. Taṁ kho pana bhavantaṁ gotamaṁ evaṁ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato: ‘itipi so bhagavā …pe… sādhu kho pana tathārūpānaṁ arahataṁ dassanaṁ hotī'”ti. | ケーサムッタのカーラーマたちはこう聞いた。「沙門ゴータマ、釈迦族の御子、釈迦族の家門から出家された方がケーサムッタに到着された。あの尊者ゴータマについては、このような素晴らしい誉れの声が広まっている。『かくのごとく彼は世尊である……(中略)……そのような阿羅漢を拝見することは、まことに善いことである』と。」 |
| §3 来訪の様子 | |
| Atha kho kesamuttiyā kālāmā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce bhagavatā saddhiṁ sammodiṁsu, sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce yena bhagavā tenañjaliṁ paṇāmetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce nāmagottaṁ sāvetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṁ nisīdiṁsu. | そこでケーサムッタのカーラーマたちは世尊のもとへと近づいた。近づいてから、ある者たちは世尊に礼拝して一方に座り、ある者たちは世尊と挨拶を交わし、喜ばしく記憶すべき言葉を交換してから一方に座り、ある者たちは世尊の方へ合掌して一方に座り、ある者たちは名と姓を名乗ってから一方に座り、ある者たちは黙って一方に座った。 |
| [カーラーマたち]“Santi, bhante, eke samaṇabrāhmaṇā kesamuttaṁ āgacchanti. Te sakaṁyeva vādaṁ dīpenti jotenti, parappavādaṁ pana khuṁsenti vambhenti paribhavanti omakkhiṁ karonti. Aparepi, bhante, eke samaṇabrāhmaṇā kesamuttaṁ āgacchanti. Tepi sakaṁyeva vādaṁ dīpenti jotenti, parappavādaṁ pana khuṁsenti vambhenti paribhavanti omakkhiṁ karonti. Tesaṁ no, bhante, amhākaṁ hoteva kaṅkhā hoti vicikicchā: ‘ko su nāma imesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ saccaṁ āha, ko musā'”ti? | 【カーラーマたち】「世尊よ、ある沙門・婆羅門たちがケーサムッタに来ます。彼らは自らの説のみを説明し明らかにして、他者の説を非難し軽蔑し侮辱し貶めます。また世尊よ、別の沙門・婆羅門たちもケーサムッタに来ます。彼らもまた自らの説のみを説明し明らかにして、他者の説を非難し軽蔑し侮辱し貶めます。世尊よ、私どもにはこれらの尊ある沙門・婆羅門たちのうち、誰が真実を語り、誰が偽りを語るのかという疑惑と迷いが生じております。」 |
| [世尊(佛陀)]“Alañhi vo, kālāmā, kaṅkhituṁ alaṁ vicikicchituṁ. Kaṅkhanīyeva pana vo ṭhāne vicikicchā uppannā. | 【世尊(佛陀)】「カーラーマたちよ、あなた方が疑うのは当然です、疑念を起こすのは当然です。まさに疑うべき事柄について疑念が生じたのです。 |
| §5 十の判断基準(カーラーマの基準) | |
| Etha tumhe, kālāmā,mā anussavena,mā paramparāya,mā itikirāya,mā piṭakasampadānena,mā takkahetu,mā nayahetu,mā ākāraparivitakkena,mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā,mā bhabbarūpatāya,mā samaṇo no garūti. | カーラーマたちよ、さあ、あなた方は、① 伝承(聞き伝え)によって〔判断して〕はなりません、② 伝統によって〔判断して〕はなりません、③ うわさ話によって〔判断して〕はなりません、④ 聖典の集成によって〔判断して〕はなりません、⑤ 論理的推論によって〔判断して〕はなりません、⑥ 推理によって〔判断して〕はなりません、⑦ 外見上の思索によって〔判断して〕はなりません、⑧ 見解への忍受によって〔判断して〕はなりません、⑨ 可能性(話者が有能そうに見えること)によって〔判断して〕はなりません、⑩ 『この沙門は我々の師である』という理由によって〔判断して〕はなりません。 |
| §6 自ら判断する基準 | |
| Yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha: ‘ime dhammā akusalā, ime dhammā sāvajjā, ime dhammā viññugarahitā, ime dhammā samattā samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattantī’ti, atha tumhe, kālāmā, pajaheyyātha. | カーラーマたちよ、あなた方が自らにおいて『これらの法は不善である、これらの法は非難されるべきである、これらの法は智者によって非難される、これらの法は完全に受け入れ実践されるならば、損害と苦しみをもたらす』と知るならば、カーラーマたちよ、そのとき、あなた方はそれらを捨てるべきです。 |
| [世尊(佛陀)]“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, lobho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti? | 【世尊(佛陀)】「カーラーマたちよ、どのように思いますか。貪欲(lobha)が人の内に生じるとき、それは利益のために生じるのでしょうか、不利益のために生じるのでしょうか。」 |
| [カーラーマたち]“Ahitāya, bhante”. | 【カーラーマたち】「不利益のためにです、世尊よ。」 |
| [世尊(佛陀)]“Luddho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo lobhena abhibhūto pariyādinnacitto pāṇampi hanati, adinnampi ādiyati, paradārampi gacchati, musāpi bhaṇati, parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāyā”ti. | 【世尊(佛陀)】「カーラーマたちよ、この貪欲に制圧され、心を奪われた貪欲な人は、生き物をも殺し、与えられていないものをも取り、他人の妻のもとへも行き、嘘もつき、他人にもそのようにするよう勧めます。そのことが彼にとって長い間、損害と苦しみとなるのです。」 |
【訳注】本訳は提示されたパーリー語テキストの当該箇所(序文~貪欲の問答まで)に基づく。…pe… は中略を示す定型的省略記号。異読(Variant)は本文注記を参照。
Aṅguttara-Nikāya 3.65 · 2026.03.05
| Pāli | 日本語訳 |
| [カーラーマたち]“Evaṁ, bhante”. | 【カーラーマたち】「そのとおりです、世尊よ。」 |
| [世尊]“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, ime dhammā kusalā vā akusalā vā”ti? | 【世尊】「カーラーマたちよ、どのように思いますか。これらの法は善(kusala)でしょうか、不善(akusala)でしょうか。」 |
| [カーラーマたち]“Akusalā, bhante”. | 【カーラーマたち】「不善です、世尊よ。」 |
| [世尊]“Sāvajjā vā anavajjā vā”ti? | 【世尊】「非難されるべき(sāvajja)でしょうか、非難されるべきでない(anavajja)でしょうか。」 |
| [カーラーマたち]“Sāvajjā, bhante”. | 【カーラーマたち】「非難されるべきです、世尊よ。」 |
| [世尊]“Viññugarahitā vā viññuppasatthā vā”ti? | 【世尊】「智者によって非難される(viññugarahita)でしょうか、智者によって賞賛される(viññuppasattha)でしょうか。」 |
| [カーラーマたち]“Viññugarahitā, bhante”. | 【カーラーマたち】「智者によって非難されます、世尊よ。」 |
| [世尊]“Samattā samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattanti, no vā? Kathaṁ vā ettha hotī”ti? | 【世尊】「完全に受け入れ実践されるならば、損害と苦しみをもたらすでしょうか、そうでないでしょうか。この点についてどのようにお考えですか。」 |
| [カーラーマたち]“Samattā, bhante, samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattantīti. Evaṁ no ettha hotī”ti. | 【カーラーマたち】「世尊よ、完全に受け入れ実践されるならば、損害と苦しみをもたらします。私どもにはそのように思われます。」 |
| §10 前段の総括・善法の基準 | |
| “Iti kho, kālāmā, yaṁ taṁ avocumhā: ‘etha tumhe, kālāmā. Mā anussavena … yadā tumhe kālāmā attanāva jāneyyātha: “ime dhammā akusalā … ahitāya dukkhāya saṁvattantīti, atha tumhe, kālāmā, pajaheyyāth┑ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ, idametaṁ paṭicca vuttaṁ.Etha tumhe, kālāmā, mā anussavena, mā paramparāya, mā itikirāya, mā piṭakasampadānena, mā takkahetu, mā nayahetu, mā ākāraparivitakkena, mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā, mā bhabbarūpatāya, mā samaṇo no garūti. Yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha: ‘ime dhammā kusalā, ime dhammā anavajjā, ime dhammā viññuppasatthā, ime dhammā samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattantī’ti, atha tumhe, kālāmā, upasampajja vihareyyātha. | 「カーラーマたちよ、このように私どもが述べた、『さあカーラーマたちよ……自らにおいて〔不善の〕法を知るならば捨てなさい』というこの言葉は、このことに基づいて言われたのです。さあカーラーマたちよ、伝承によって……(十基準)……によって〔判断して〕はなりません。カーラーマたちよ、あなた方が自らにおいて『これらの法は善である、これらの法は非難されるべきでない、これらの法は智者によって賞賛される、これらの法は完全に受け入れ実践されるならば利益と幸福をもたらす』と知るならば、カーラーマたちよ、そのとき、あなた方はそれらを受け持って住むべきです。」 |
| [世尊]“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, alobho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti? | 【世尊】「カーラーマたちよ、どのように思いますか。無貪(alobha)が人の内に生じるとき、それは利益のために生じるのでしょうか、不利益のために生じるのでしょうか。」 |
| [カーラーマたち]“Hitāya, bhante”. | 【カーラーマたち】「利益のためにです、世尊よ。」 |
| §11 無貪の功徳 | |
| “Aluddho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo lobhena anabhibhūto apariyādinnacitto neva pāṇaṁ hanati, na adinnaṁ ādiyati, na paradāraṁ gacchati, na musā bhaṇati, na parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ hitāya sukhāyā”ti. | 「カーラーマたちよ、この貪欲に制圧されず、心を奪われていない無貪の人は、生き物を殺さず、与えられていないものを取らず、他人の妻のもとへ行かず、嘘をつかず、他人にもそのようにするよう勧めません。そのことが彼にとって長い間、利益と幸福となるのです。」 |
| [カーラーマたち]“Evaṁ, bhante”. | 【カーラーマたち】「そのとおりです、世尊よ。」 |
| §12 無瞋(adosa)・無痴(amoha)の問答(省略形) | |
| “Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, adoso purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati …pe… amoho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati …pe… hitāya sukhāyā”ti. | 「カーラーマたちよ、どのように思いますか。無瞋(adosa)が人の内に生じるとき……(中略)……無痴(amoha)が人の内に生じるとき……(中略)……それは利益と幸福のために〔生じるのでしょうか〕。」※ …pe… は定型的省略。貪欲の問答(§11)と同じ問答が瞋・痴についても繰り返される。 |
| [カーラーマたち]“Evaṁ, bhante”. | 【カーラーマたち】「そのとおりです、世尊よ。」 |
| §13 善法の確認問答(§9の対応形) | |
| “Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, ime dhammā kusalā vā akusalā vā”ti?“Kusalā, bhante”.“Sāvajjā vā anavajjā vā”ti?“Anavajjā, bhante”.“Viññugarahitā vā viññuppasatthā vā”ti?“Viññuppasatthā, bhante”.“Samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattanti no vā? Kathaṁ vā ettha hotī”ti?“Samattā, bhante, samādinnā hitāya sukhāya saṁvattanti. Evaṁ no ettha hotī”ti. | 「カーラーマたちよ、これらの法は善でしょうか、不善でしょうか。」「善です、世尊よ。」「非難されるべきでしょうか、非難されるべきでないでしょうか。」「非難されるべきでありません、世尊よ。」「智者によって非難されるでしょうか、智者によって賞賛されるでしょうか。」「智者によって賞賛されます、世尊よ。」「完全に受け入れ実践されるならば利益と幸福をもたらすでしょうか。この点についてどのようにお考えですか。」「世尊よ、完全に受け入れ実践されるならば利益と幸福をもたらします。私どもにはそのように思われます。」 |
| §14 後段の総括 | |
| “Iti kho, kālāmā, yaṁ taṁ avocumhā: ‘etha tumhe, kālāmā. Mā anussavena … yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha—ime dhammā kusalā, ime dhammā anavajjā, ime dhammā viññuppasatthā, ime dhammā samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattantīti, atha tumhe, kālāmā, upasampajja vihareyyāthā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ. | 「カーラーマたちよ、このように私どもが述べた、『さあカーラーマたちよ……自らにおいて〔善の〕法を知るならば受け持って住みなさい』というこの言葉は、このことに基づいて言われたのです。」 |
| §15 四梵住(Brahmavihāra) | |
| Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno patissato mettāsahagatena cetasā ekaṁ disaṁ pharitvā viharati, tathā dutiyaṁ, tathā tatiyaṁ, tathā catutthaṁ, iti uddhamadho tiriyaṁ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṁ lokaṁ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati.Karuṇāsahagatena cetasā …pe…Muditāsahagatena cetasā …pe…Upekkhāsahagatena cetasā ekaṁ disaṁ pharitvā viharati, tathā dutiyaṁ, tathā tatiyaṁ, tathā catutthaṁ, iti uddhamadho tiriyaṁ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṁ lokaṁ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati. | カーラーマたちよ、かの聖なる弟子(ariyasāvaka)は、このようにして貪欲を離れ(vigatābhijjha)、瞋恚を離れ(vigatabyāpāda)、迷妄なく(asammūḷha)、正知(sampajāna)と正念(patissata)を具えて、慈(mettā)と倶なる心をもって一方向に遍満して住む。同じく第二・第三・第四の方向へも。かくして上方・下方・斜方、あらゆる所において、すべてにわたり全世界を、慈と倶なる広大で崇高で無量・無怨・無害の心をもって遍満して住む。悲(karuṇā)と倶なる心をもって……(中略)……喜(muditā)と倶なる心をもって……(中略)……捨(upekkhā)と倶なる心をもって一方向に遍満して住む。同じく第二・第三・第四の方向へも。かくして上方・下方・斜方、あらゆる所において、すべてにわたり全世界を、捨と倶なる広大で崇高で無量・無怨・無害の心をもって遍満して住む。※ 慈・悲・喜・捨の四つを「四梵住(四無量心)」と呼ぶ。 |
【訳注】三毒(貪・瞋・痴)の問答は対称構造をなす。不善三根(lobha・dosa・moha)の害悪を確認した後、善三根(alobha・adosa・amoha)の功徳を確認し、四梵住の実践へと導く。本経の核心は「自ら知ること(attanā jāneyyātha)」という内的検証の原理にある。
| Pāli | 日本語訳 |
| §16 清浄心と四安慰(Cattāro Assāsā) | |
| Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto.Tassa diṭṭheva dhamme cattāro assāsā adhigatā honti. | カーラーマたちよ、かの聖なる弟子は、このように無怨の心(averacitta)を持ち、無害の心(abyāpajjhacitta)を持ち、汚れなき心(asaṅkiliṭṭhacitta)を持ち、清浄な心(visuddhacitta)を持つ。彼には現法(diṭṭheva dhamme)において四つの安慰(assāsa)が得られる。 |
| [第1の安慰]‘Sace kho pana atthi paro loko, atthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjissāmī’Variant: sukatadukkaṭānaṁ → sukaṭadukkaṭānaṁ (bj, sya-all, km, pts1ed) | athāhaṁ → ṭhānamahaṁ (bj, pts1ed)ayamassa paṭhamo assāso adhigato hoti. | 【第一の安慰(assāsa)】「もし来世(paro loko)があり、善悪の業の果報(phala・vipāka)があるならば、私は身体の壊滅の後、死後に善趣・天上の世界(sugatiṁ saggaṁ lokaṁ)に生まれ変わるだろう」これが彼にとって第一の安慰として得られる。 |
| [第2の安慰]‘Sace kho pana natthi paro loko, natthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ diṭṭheva dhamme averaṁ abyāpajjhaṁ anīghaṁ sukhiṁ attānaṁ pariharāmī’Variant: athāhaṁ → idhāhaṁ (bj, sya-all, km, pts1ed) | sukhiṁ → sukhaṁ (bj); sukhī (sya-all, km)ayamassa dutiyo assāso adhigato hoti. | 【第二の安慰(assāsa)】「もし来世がなく、善悪の業の果報がないとしても、私は現法においてすでに、無怨・無害・無苦・幸福な自己(averaṁ abyāpajjhaṁ anīghaṁ sukhiṁ attānaṁ)を保っている」これが彼にとって第二の安慰として得られる。 |
| [第3の安慰]‘Sace kho pana karoto karīyati pāpaṁ, na kho panāhaṁ kassaci pāpaṁ cetemi. Akarontaṁ kho pana maṁ pāpakammaṁ kuto dukkhaṁ phusissatī’ayamassa tatiyo assāso adhigato hoti. | 【第三の安慰(assāsa)】「もし悪をなす者には悪が〔果報として〕なされる(karīyati)としても、私はそもそも誰に対しても悪意(pāpaṁ ceteti)を持っていない。悪業をなしていない私に、どうして苦しみが触れようか」これが彼にとって第三の安慰として得られる。 |
| [第4の安慰]‘Sace kho pana karoto na karīyati pāpaṁ, athāhaṁ ubhayeneva visuddhaṁ attānaṁ samanupassāmī’ayamassa catuttho assāso adhigato hoti. | 【第四の安慰(assāsa)】「もし悪をなす者にも悪が〔果報として〕なされないとしても、そのとき私はいずれにおいても清浄な自己(visuddhaṁ attānaṁ)を見る」これが彼にとって第四の安慰として得られる。 |
| §17 世尊による締め括り | |
| Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme ime cattāro assāsā adhigatā hontī”ti. | カーラーマたちよ、かの聖なる弟子は、このように無怨の心を持ち、無害の心を持ち、汚れなき心を持ち、清浄な心を持つ。彼には現法においてこの四つの安慰が得られるのである。」 |
| [カーラーマたち]“Evametaṁ, bhagavā, evametaṁ, sugata. Sa kho so, bhante, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme cattāro assāsā adhigatā honti.‘Sace kho pana atthi paro loko … ayamassa paṭhamo assāso adhigato hoti.‘Sace kho pana natthi paro loko … ayamassa dutiyo assāso adhigato hoti.‘Sace kho pana karoto karīyati pāpaṁ … ayamassa tatiyo assāso adhigato hoti.‘Sace kho pana karoto na karīyati pāpaṁ … ayamassa catuttho assāso adhigato hoti.Sa kho so, bhante, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme ime cattāro assāsā adhigatā honti. | 【カーラーマたち】「世尊よ、そのとおりです、善逝(sugata)よ、そのとおりです。世尊よ、かの聖なる弟子は、このように無怨の心を持ち、無害の心を持ち、汚れなき心を持ち、清浄な心を持ちます。彼には現法において四つの安慰が得られます。『もし来世があり……これが彼にとって第一の安慰として得られます。『もし来世がなく……これが彼にとって第二の安慰として得られます。『もし悪をなす者には悪がなされるとしても……これが彼にとって第三の安慰として得られます。『もし悪をなす者にも悪がなされないとしても……これが彼にとって第四の安慰として得られます。世尊よ、かの聖なる弟子は、このように無怨の心を持ち、無害の心を持ち、汚れなき心を持ち、清浄な心を持ちます。彼には現法においてこの四つの安慰が得られます。 |
| §18 賞賛と三宝への帰依(Tisaraṇa) | |
| Abhikkantaṁ, bhante …pe… ete mayaṁ, bhante, bhagavantaṁ saraṇaṁ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṁ gate”ti.Pañcamaṁ. | 「素晴らしい、世尊よ……(中略)……世尊よ、私どもは世尊と法と比丘の僧伽に帰依いたします(saraṇaṁ gacchāma)。世尊よ、今日より命ある限り帰依した在家信者(upāsaka)として私どもを記憶してください。」〔第五経〕※ Abhikkantaṁ…pe…(「素晴らしい」…中略…)は定型的称賛句の省略。三宝(仏・法・僧)への帰依宣言をもって経は結ばれる。 |
【四安慰について】
四安慰はいわゆる「実用主義的保証」の構造をなす。来世の有無・業報の有無という四つの論理的場合分けのいずれにおいても、清浄な心を保つ者は苦しみに触れないことを論証する。これは形而上学的問題を括弧に入れた上で、現法における実践の価値を確保する議論として、後代の仏教哲学にも大きな影響を与えた。
【用語注記】averacitta(無怨心)/ abyāpajjhacitta(無害心)/ asaṅkiliṭṭhacitta(無垢心)/ visuddhacitto(清浄心)——四つの心の状態は四梵住(§15)の修習の結果として生じる。assāsa は「慰め・安堵」の意で、修行上の確信ないし保証を指す。
Transcribed and translated: 2026.03.05 Pañcamaṁ(第五経)
原文
Evaṁ me sutaṁ—ekaṁ samayaṁ bhagavā kosalesu cārikaṁ caramāno mahatā bhikkhusaṅghena saddhiṁ yena kesamuttaṁ nāma kālāmānaṁ nigamo tadavasari. Variant: kesamuttaṁ → kesaputtaṁ (bj, sya-all, km, pts1ed) Assosuṁ kho kesamuttiyā kālāmā:
“samaṇo khalu, bho, gotamo sakyaputto sakyakulā pabbajito kesamuttaṁ anuppatto. Taṁ kho pana bhavantaṁ gotamaṁ evaṁ kalyāṇo kittisaddo abbhuggato: ‘itipi so bhagavā …pe… sādhu kho pana tathārūpānaṁ arahataṁ dassanaṁ hotī’”ti.
Atha kho kesamuttiyā kālāmā yena bhagavā tenupasaṅkamiṁsu; upasaṅkamitvā appekacce bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce bhagavatā saddhiṁ sammodiṁsu, sammodanīyaṁ kathaṁ sāraṇīyaṁ vītisāretvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce yena bhagavā tenañjaliṁ paṇāmetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce nāmagottaṁ sāvetvā ekamantaṁ nisīdiṁsu, appekacce tuṇhībhūtā ekamantaṁ nisīdiṁsu. Ekamantaṁ nisinnā kho te kesamuttiyā kālāmā bhagavantaṁ etadavocuṁ:
“Santi, bhante, eke samaṇabrāhmaṇā kesamuttaṁ āgacchanti. Te sakaṁyeva vādaṁ dīpenti jotenti, parappavādaṁ pana khuṁsenti vambhenti paribhavanti omakkhiṁ karonti. Variant: parappavādaṁ → paravādaṁ (bj, sya-all) | paribhavanti omakkhiṁ → opapakkhiṁ (si, sya-all, km, pts1ed), omakkhikaṁ (mr) Aparepi, bhante, eke samaṇabrāhmaṇā kesamuttaṁ āgacchanti. Tepi sakaṁyeva vādaṁ dīpenti jotenti, parappavādaṁ pana khuṁsenti vambhenti paribhavanti omakkhiṁ karonti. Tesaṁ no, bhante, amhākaṁ hoteva kaṅkhā hoti vicikicchā: ‘ko su nāma imesaṁ bhavataṁ samaṇabrāhmaṇānaṁ saccaṁ āha, ko musā’”ti?
“Alañhi vo, kālāmā, kaṅkhituṁ alaṁ vicikicchituṁ. Kaṅkhanīyeva pana vo ṭhāne vicikicchā uppannā. Variant: Kaṅkhanīyeva pana → kaṅkhanīye ca pana (bj); kaṅkhāniyeva pana (sya-all, pts1ed)
Etha tumhe, kālāmā, mā anussavena, mā paramparāya, mā itikirāya, mā piṭakasampadānena, mā takkahetu, mā nayahetu, mā ākāraparivitakkena, mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā, mā bhabbarūpatāya, mā samaṇo no garūti. Yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha: ‘ime dhammā akusalā, ime dhammā sāvajjā, ime dhammā viññugarahitā, ime dhammā samattā samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattantī’ti, atha tumhe, kālāmā, pajaheyyātha. Variant: samādinnā → samādiṇṇā (mr)
Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, lobho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti?
“Ahitāya, bhante”.
“Luddho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo lobhena abhibhūto pariyādinnacitto pāṇampi hanati, adinnampi ādiyati, paradārampi gacchati, musāpi bhaṇati, parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāyā”ti. Variant: tathattāya → tadatthāya (mr) | yaṁ sa → yaṁ tassa (mr)
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, doso purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti?
“Ahitāya, bhante”.
“Duṭṭho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo dosena abhibhūto pariyādinnacitto pāṇampi hanati, adinnampi ādiyati, paradārampi gacchati, musāpi bhaṇati, parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāyā”ti. Variant: hanati → hanti (bj, pts1ed)
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, moho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti?
“Ahitāya, bhante”.
“Mūḷho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo mohena abhibhūto pariyādinnacitto pāṇampi hanati, adinnampi ādiyati, paradārampi gacchati, musāpi bhaṇati, parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ ahitāya dukkhāyā”ti.
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, ime dhammā kusalā vā akusalā vā”ti?
“Akusalā, bhante”.
“Sāvajjā vā anavajjā vā”ti?
“Sāvajjā, bhante”.
“Viññugarahitā vā viññuppasatthā vā”ti?
“Viññugarahitā, bhante”.
“Samattā samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattanti, no vā? Kathaṁ vā ettha hotī”ti? Variant: Kathaṁ vā → kathaṁ vā vo (?)
“Samattā, bhante, samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattantīti. Evaṁ no ettha hotī”ti.
“Iti kho, kālāmā, yaṁ taṁ avocumhā: Variant: avocumhā → avocumha (bj, sya-all, km, pts1ed) ‘etha tumhe, kālāmā. Mā anussavena, mā paramparāya, mā itikirāya, mā piṭakasampadānena, mā takkahetu, mā nayahetu, mā ākāraparivitakkena, mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā, mā bhabbarūpatāya, mā samaṇo no garūti. Yadā tumhe kālāmā attanāva jāneyyātha: “ime dhammā akusalā, ime dhammā sāvajjā, ime dhammā viññugarahitā, ime dhammā samattā samādinnā ahitāya dukkhāya saṁvattantīti, atha tumhe, kālāmā, pajaheyyāthā”’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ, idametaṁ paṭicca vuttaṁ.
Etha tumhe, kālāmā, mā anussavena, mā paramparāya, mā itikirāya, mā piṭakasampadānena, mā takkahetu, mā nayahetu, mā ākāraparivitakkena, mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā, mā bhabbarūpatāya, mā samaṇo no garūti. Yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha: ‘ime dhammā kusalā, ime dhammā anavajjā, ime dhammā viññuppasatthā, ime dhammā samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattantī’ti, atha tumhe, kālāmā, upasampajja vihareyyātha.
Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, alobho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati hitāya vā ahitāya vā”ti?
“Hitāya, bhante”.
“Aluddho panāyaṁ, kālāmā, purisapuggalo lobhena anabhibhūto apariyādinnacitto neva pāṇaṁ hanati, na adinnaṁ ādiyati, na paradāraṁ gacchati, na musā bhaṇati, na parampi tathattāya samādapeti, yaṁ sa hoti dīgharattaṁ hitāya sukhāyā”ti.
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, adoso purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati …pe… amoho purisassa ajjhattaṁ uppajjamāno uppajjati …pe… hitāya sukhāyā”ti.
“Evaṁ, bhante”.
“Taṁ kiṁ maññatha, kālāmā, ime dhammā kusalā vā akusalā vā”ti?
“Kusalā, bhante”.
“Sāvajjā vā anavajjā vā”ti?
“Anavajjā, bhante”.
“Viññugarahitā vā viññuppasatthā vā”ti?
“Viññuppasatthā, bhante”.
“Samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattanti no vā? Kathaṁ vā ettha hotī”ti?
“Samattā, bhante, samādinnā hitāya sukhāya saṁvattanti. Evaṁ no ettha hotī”ti.
“Iti kho, kālāmā, yaṁ taṁ avocumhā: ‘etha tumhe, kālāmā. Mā anussavena, mā paramparāya, mā itikirāya, mā piṭakasampadānena, mā takkahetu, mā nayahetu, mā ākāraparivitakkena, mā diṭṭhinijjhānakkhantiyā, mā bhabbarūpatāya, mā samaṇo no garūti. Yadā tumhe, kālāmā, attanāva jāneyyātha—
ime dhammā kusalā, ime dhammā anavajjā, ime dhammā viññuppasatthā, ime dhammā samattā samādinnā hitāya sukhāya saṁvattantīti, atha tumhe, kālāmā, upasampajja vihareyyāthā’ti, iti yaṁ taṁ vuttaṁ idametaṁ paṭicca vuttaṁ.
Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno patissato mettāsahagatena cetasā ekaṁ disaṁ pharitvā viharati, tathā dutiyaṁ, tathā tatiyaṁ, tathā catutthaṁ, iti uddhamadho tiriyaṁ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṁ lokaṁ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati. Variant: Sa kho so → yo kho (mr) | patissato → sato (mr)
Karuṇāsahagatena cetasā …pe…
muditāsahagatena cetasā …pe…
upekkhāsahagatena cetasā ekaṁ disaṁ pharitvā viharati, tathā dutiyaṁ, tathā tatiyaṁ, tathā catutthaṁ, iti uddhamadho tiriyaṁ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṁ lokaṁ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjhena pharitvā viharati.
Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Variant: Sa → sace (mr) Tassa diṭṭheva dhamme cattāro assāsā adhigatā honti. ‘Sace kho pana atthi paro loko, atthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjissāmī’ti, ayamassa paṭhamo assāso adhigato hoti. Variant: sukatadukkaṭānaṁ → sukaṭadukkaṭānaṁ (bj, sya-all, km, pts1ed) | athāhaṁ → ṭhānamahaṁ (bj, pts1ed); ṭhānametaṁ yenāhaṁ (sya-all, km)
‘Sace kho pana natthi paro loko, natthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ diṭṭheva dhamme averaṁ abyāpajjhaṁ anīghaṁ sukhiṁ attānaṁ pariharāmī’ti, ayamassa dutiyo assāso adhigato hoti. Variant: athāhaṁ → idhāhaṁ (bj, sya-all, km, pts1ed) | sukhiṁ → sukhaṁ (bj); sukhī (sya-all, km)
‘Sace kho pana karoto karīyati pāpaṁ, na kho panāhaṁ kassaci pāpaṁ cetemi. Akarontaṁ kho pana maṁ pāpakammaṁ kuto dukkhaṁ phusissatī’ti, ayamassa tatiyo assāso adhigato hoti.
‘Sace kho pana karoto na karīyati pāpaṁ, athāhaṁ ubhayeneva visuddhaṁ attānaṁ samanupassāmī’ti, ayamassa catuttho assāso adhigato hoti.
Sa kho so, kālāmā, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme ime cattāro assāsā adhigatā hontī”ti.
“Evametaṁ, bhagavā, evametaṁ, sugata. Sa kho so, bhante, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme cattāro assāsā adhigatā honti. ‘Sace kho pana atthi paro loko, atthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ kāyassa bhedā paraṁ maraṇā sugatiṁ saggaṁ lokaṁ upapajjissāmī’ti, ayamassa paṭhamo assāso adhigato hoti.
‘Sace kho pana natthi paro loko, natthi sukatadukkaṭānaṁ kammānaṁ phalaṁ vipāko, athāhaṁ diṭṭheva dhamme averaṁ abyāpajjhaṁ anīghaṁ sukhiṁ attānaṁ pariharāmī’ti, ayamassa dutiyo assāso adhigato hoti.
‘Sace kho pana karoto karīyati pāpaṁ, na kho panāhaṁ kassaci pāpaṁ cetemi, akarontaṁ kho pana maṁ pāpakammaṁ kuto dukkhaṁ phusissatī’ti, ayamassa tatiyo assāso adhigato hoti.
‘Sace kho pana karoto na karīyati pāpaṁ, athāhaṁ ubhayeneva visuddhaṁ attānaṁ samanupassāmī’ti, ayamassa catuttho assāso adhigato hoti.
Sa kho so, bhante, ariyasāvako evaṁ averacitto evaṁ abyāpajjhacitto evaṁ asaṅkiliṭṭhacitto evaṁ visuddhacitto. Tassa diṭṭheva dhamme ime cattāro assāsā adhigatā honti.
Abhikkantaṁ, bhante …pe… ete mayaṁ, bhante, bhagavantaṁ saraṇaṁ gacchāma dhammañca bhikkhusaṅghañca. Upāsake no, bhante, bhagavā dhāretu ajjatagge pāṇupete saraṇaṁ gate”ti.
Pañcamaṁ.


コメント