”Cattārome, bhikkhave, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ. Katame cattāro?
比丘たちよ、世の中に存在する四種類の人がいる。その四とは何か?
Idha, bhikkhave, ekacco puggalo lābhī hoti ajjhattaṃ cetosamathassa, na lābhī adhipaññādhammavipassanāya.
ここに比丘たちよ、ある人は内なる心の静止(止・サマタ)を得ているが、勝慧による法の観察(観・ヴィパッサナー)を得ていない。
Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo lābhī hoti adhipaññādhammavipassanāya, na lābhī ajjhattaṃ cetosamathassa.
また比丘たちよ、ある人は勝慧による法の観察を得ているが、内なる心の静止を得ていない。
Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo na ceva lābhī hoti ajjhattaṃ cetosamathassa na ca lābhī adhipaññādhammavipassanāya.
また比丘たちよ、ある人は内なる心の静止も得ておらず、勝慧による法の観察も得ていない。
Idha pana, bhikkhave, ekacco puggalo lābhī ceva hoti ajjhattaṃ cetosamathassa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya.
また比丘たちよ、ある人は内なる心の静止をも得ており、勝慧による法の観察をも得ている。
Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo lābhī ajjhattaṃ cetosamathassa na lābhī adhipaññādhammavipassanāya, tena, bhikkhave, puggalena yvāyaṃ puggalo lābhī adhipaññādhammavipassanāya so upasaṅkamitvā evamassa vacanīyo –
比丘たちよ、その中で、心の静止は得ているが法の観察を得ていない人は、法の観察を得ている人のもとに近づいて、こう問うべきである——
‘kathaṃ nu kho, āvuso, saṅkhārā daṭṭhabbā? Kathaṃ saṅkhārā sammasitabbā? Kathaṃ saṅkhārā vipassitabbā’ti?
「友よ、諸行(サンカーラ)はいかに見られるべきか?いかに探求されるべきか?いかに観察されるべきか?」と。
Tassa so yathādiṭṭhaṃ yathāviditaṃ byākaroti – ‘evaṃ kho, āvuso, saṅkhārā daṭṭhabbā, evaṃ saṅkhārā sammasitabbā, evaṃ saṅkhārā vipassitabbā’ti.
その人は、自ら見たとおり、知ったとおりに答える——「友よ、諸行はこのように見られるべきであり、このように探求され、このように観察されるべきである」と。
So aparena samayena lābhī ceva hoti ajjhattaṃ cetosamathassa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya.
そうすることで、その人はやがて、心の静止をも法の観察をも、ともに得るに至る。
Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo lābhī adhipaññādhammavipassanāya na lābhī ajjhattaṃ cetosamathassa, tena, bhikkhave, puggalena yvāyaṃ puggalo lābhī ajjhattaṃ cetosamathassa so upasaṅkamitvā evamassa vacanīyo –
比丘たちよ、法の観察は得ているが心の静止を得ていない人は、心の静止を得ている人のもとに近づいて、こう問うべきである——
‘kathaṃ nu kho, āvuso, cittaṃ saṇṭhapetabbaṃ? Kathaṃ cittaṃ sannisādetabbaṃ? Kathaṃ cittaṃ ekodi kātabbaṃ? Kathaṃ cittaṃ samādahātabba’nti?
「友よ、心はいかに安定されるべきか?いかに落ち着かせるべきか?いかに一点に集められるべきか?いかに定められるべきか?」と。
Tassa so yathādiṭṭhaṃ yathāviditaṃ byākaroti – ‘evaṃ kho, āvuso, cittaṃ saṇṭhapetabbaṃ, evaṃ cittaṃ sannisādetabbaṃ, evaṃ cittaṃ ekodi kātabbaṃ, evaṃ cittaṃ samādahātabba’nti.
その人は、自ら見たとおり、知ったとおりに答える——「友よ、心はこのように安定され、落ち着かせられ、一点に集められ、定められるべきである」と。
So aparena samaye lābhī ceva hoti adhipaññādhammavipassanāya lābhī ca ajjhattaṃ cetosamathassa.
そうすることで、その人はやがて、法の観察をも心の静止をも、ともに得るに至る。
Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo na ceva lābhī ajjhattaṃ cetosamathassa na ca lābhī adhipaññādhammavipassanāya, tena, bhikkhave, puggalena yvāyaṃ puggalo lābhī ceva ajjhattaṃ cetosamathassa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya so upasaṅkamitvā evamassa vacanīyo –
比丘たちよ、心の静止も法の観察も、どちらも得ていない人は、その両方を得ている人のもとに近づいて、こう問うべきである——
‘kathaṃ nu kho, āvuso, cittaṃ saṇṭhapetabbaṃ?…kathaṃ saṅkhārā vipassitabbā’ti?
「友よ、心はいかに安定されるべきか?……諸行はいかに観察されるべきか?」と。
Tassa so yathādiṭṭhaṃ yathāviditaṃ byākaroti…
その人は、見たとおり、知ったとおりに、心の安定と諸行の観察の両方について答える。
So aparena samayena lābhī ceva hoti ajjhattaṃ cetosamathassa lābhī ca adhipaññādhammavipassanāya.
そうすることで、その人はやがて、心の静止をも法の観察をも、ともに得るに至る。
Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ puggalo lābhī ceva hoti ajjhattaṃ cetosamathassa lābhī adhipaññādhammavipassanāya, tena, bhikkhave, puggalena tesu ceva kusalesu dhammesu patiṭṭhāya uttari āsavānaṃ khayāya yogo karaṇīyo.
比丘たちよ、心の静止をも法の観察をも、すでに得ている人は——その善なる諸法をしっかりと基盤として、さらに先へ、**諸漏の滅尽(āsavānaṃ khaya)**に向けて修行を続けるべきである。
Ime kho, bhikkhave, cattāro puggalā santo saṃvijjamānā lokasmi”nti.
比丘たちよ、これが、世の中に存在する四種類の人である。
この経典の構造
止(サマタ)だけの人
→ 観(ヴィパッサナー)の人に学べ
観だけの人
→ 止の人に学べ
どちらもない人
→ 両方ある人に学べ
両方ある人
→ 漏尽(解脱)に向かえ
「足りないものを持っている人に教われ」——これが釈迦の設計です。


コメント