Kaccānagottasutta (カッチャーナゴッタ・スッタ)→

01,Core Specs
  • Saṁyutta Nikāya 12.15
  • 2. Āhāravagga

Kaccānagottasutta(カッチャーナゴッタ・スッタ)|尊者カッチャーナゴッタへの教え(正見の定義)

舎衛城にて

2Saṁyutta Nikāya 12.15(相応部経典 12.15) 2. Āhāravagga(第二 摂食篇)


Pali: Sāvatthiyaṁ viharati.

日本語: 舎衛城(サーヴァッティー)に滞在しておられた。

Pali: Atha kho āyasmā kaccānagotto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi.

日本語: その時、尊者カッチャーナゴッタ(大迦旃延の兄弟)は世尊がおられる場所へ近づいた。近づいて世尊に礼拝し、一方に座った。

Pali: Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā kaccānagotto bhagavantaṁ etadavoca:

日本語: 一方に座った尊者カッチャーナゴッタは、世尊にこのように言った。

Pali: “‘sammādiṭṭhi sammādiṭṭhī’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, sammādiṭṭhi hotī”ti?

日本語:「尊い方よ、『正見』と言われますが、どの程度の理解で『正見』と言えるのでしょうか?」


Pali: “Dvayanissito khvāyaṁ, kaccāna, loko yebhuyyena—atthitañceva natthitañca.

日本語: 「カッチャーナよ、この世界は、多くの部分が二つのことに依存している。すなわち、『存在(有)』と『非存在(無)』である。

Pali: Lokasamudayaṁ kho, kaccāna, yathābhūtaṁ sammappaññāya passato yā loke natthitā sā na hoti.

日本語: カッチャーナよ、世界の生起(samudaya)を、あるがままに正しい智慧(sammappaññā)によって見る者には、世界における『非存在(無)』は生じない。

Pali: Loknirodhaṁ kho, kaccāna, yathābhūtaṁ sammappaññāya passato yā loke atthitā sā na hoti.

日本語: カッチャーナよ、世界の滅尽(nirodha)を、あるがままに正しい智慧(sammappaññā)によって見る者には、世界における『存在(有)』は生じない。


Pali: Upayupādānābhinivesavinibandho khvāyaṁ, kaccāna, loko yebhuyyena.

日本語: カッチャーナよ、この世界は、多くの部分が執着(upaya)、取(upādāna)、固執(abhinivesa)、束縛(vinibandha)に依存している。

Pali: Tañcāyaṁ upayupādānaṁ cetaso adhiṭṭhānaṁ abhinivesānusayaṁ na upeti na upādiyati nādhiṭṭhāti: ‘attā me’ti.

日本語: そしてその、心の執着(upayupādāna)、固執(adhiṭṭhāna)、随眠(abhinivesānusaya)へと、近づかず、取らず、固執せず、『これが私の真我(アッター)である』と(言わない)。

Pali: ‘Dukkhameva uppajjamānaṁ uppajjati, dukkhaṁ nirujjhamānaṁ nirujjhatī’ti na kaṅkhati na vicikicchati aparapaccayā ñāṇamevassa ettha hoti.

日本語: 『ただ苦しみ(ドゥッカ)が生じるものが生じ、ただ苦しみが滅するものが滅する』と、疑わず、迷わず、他者(の言葉)によることなく、智慧(ñāṇa)のみがここにある。

Pali: Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti.

日本語: カッチャーナよ、これほどで『正見』となるのである。


二つの極と中道

Pali: ‘Sabbamatthī’ti kho, kaccāna, ayameko anto.

日本語: カッチャーナよ、『すべてが存在する(有)』というのが一つの極(anto)である。

Pali: ‘Sabbaṁ natthī’ti ayaṁ dutiyo anto.

日本語: 『すべてが存在しない(無)』というのが二つ目の極である。

Pali: Ete te, kaccāna, ubho ante anupagamma majjhena tathāgato dhammaṁ deseti:

日本語: カッチャーナよ、如来(タターガタ)はこれら二つの極に近づかず、中(majjha)によって法(ダンマ)を説く。すなわち、

Pali: ‘avijjāpaccayā saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

日本語: 『無明(avijjā)に縁って行(saṅkhāra、形成)が生じる。行に縁って識(viññāṇa、認識)が生じる……(中略)……このように、この全ての苦しみの群れ(dukkhakkhandha)の生起(samudaya)がある。

Pali: Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’”ti.

日本語: しかし、無明の、残りのない離欲(virāga)と滅尽(nirodha)によって、行の滅尽がある。行の滅尽によって、識の滅尽がある……(中略)……このように、この全ての苦しみの群れの滅尽(nirodha)がある』と。」

Pali: Pañcamaṁ. 日本語: 第五(終)。

Kaccānagottasutta →

2026.03.03

  • Saṁyutta Nikāya 12.15
  • 2. Āhāravagga

Sāvatthiyaṁ viharati.

Atha kho āyasmā kaccānagotto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā kaccānagotto bhagavantaṁ etadavoca:

“‘sammādiṭṭhi sammādiṭṭhī’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, sammādiṭṭhi hotī”ti?

“Dvayanissito khvāyaṁ, kaccāna, loko yebhuyyena—atthitañceva natthitañca.

Lokasamudayaṁ kho, kaccāna, yathābhūtaṁ sammappaññāya passato yā loke natthitā sā na hoti. Lokanirodhaṁ kho, kaccāna, yathābhūtaṁ sammappaññāya passato yā loke atthitā sā na hoti.

Upayupādānābhinivesavinibandho khvāyaṁ, kaccāna, loko yebhuyyena. Variant: Upayupādānābhinivesavinibandho → upāyupādānābhinivesavinibaddho (bj); upāyupādānābhinivesavinibandho (sya-all, km, pts1ed, pts2ed)

Tañcāyaṁ upayupādānaṁ cetaso adhiṭṭhānaṁ abhinivesānusayaṁ na upeti na upādiyati nādhiṭṭhāti: ‘attā me’ti. ‘Dukkhameva uppajjamānaṁ uppajjati, dukkhaṁ nirujjhamānaṁ nirujjhatī’ti na kaṅkhati na vicikicchati aparapaccayā ñāṇamevassa ettha hoti.

Ettāvatā kho, kaccāna, sammādiṭṭhi hoti.

‘Sabbamatthī’ti kho, kaccāna, ayameko anto.

‘Sabbaṁ natthī’ti ayaṁ dutiyo anto.

Ete te, kaccāna, ubho ante anupagamma majjhena tathāgato dhammaṁ deseti:

‘avijjāpaccayā saṅkhārā; saṅkhārapaccayā viññāṇaṁ …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

Avijjāya tveva asesavirāganirodhā saṅkhāranirodho; saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’”ti.

Pañcamaṁ.

コメント

タイトルとURLをコピーしました