2,Māgaṇḍiyasuttaṃ

02. Kernel Source

マーガンディヤ経(続き)


〔パーリ語〕 Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ”acchariyaṃ, bho gotama, abbhutaṃ, bho gotama! Yāva subhāsitaṃ cidaṃ bhotā gotamena – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti. Mayāpi kho etaṃ, bho gotama, sutaṃ pubbakānaṃ paribbājakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti; tayidaṃ, bho gotama, sametī”ti.

〔日本語〕 こう言われると、遍歴行者マーガンディヤは世尊にこう言った。「ゴータマ殿、不思議なことです! ゴータマ殿、驚くべきことです! ゴータマ殿が『無病こそ最高の利得、涅槃こそ最高の幸福』とおっしゃったこと、なんと見事な言葉でしょうか。ゴータマ殿、私もかつて先代の遍歴行者たちの師や師の師たちが『無病こそ最高の利得、涅槃こそ最高の幸福』と語るのを聞いたことがあります。ゴータマ殿、この言葉は一致しています。」


〔パーリ語〕 ”Yaṃ pana te etaṃ, māgaṇḍiya, sutaṃ pubbakānaṃ paribbājakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti, katamaṃ taṃ ārogyaṃ, katamaṃ taṃ nibbāna”nti?

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、あなたが先代の遍歴行者たちの師や師の師たちが語るのを聞いたという『無病こそ最高の利得、涅槃こそ最高の幸福』——では、その『無病』とはどのようなものですか、その『涅槃』とはどのようなものですか?」


〔パーリ語〕 Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako sakāneva sudaṃ gattāni pāṇinā anomajjati – ”idantaṃ, bho gotama, ārogyaṃ, idantaṃ nibbānaṃ. Ahañhi, bho gotama, etarahi arogo sukhī, na maṃ kiñci ābādhatī”ti.

〔日本語〕 こう言われると、遍歴行者マーガンディヤは自分自身の体を手で撫でさすりながら言った。「ゴータマ殿、これが『無病』です、これが『涅槃』です。私はゴータマ殿、今まさに健康で幸せであり、何ひとつ私を悩ませるものはありません。」


訳注: この場面は経典の核心をなす転換点です。マーガンディヤは世尊の美しい偈と自分たちの伝統的な言葉が「一致する」と歓喜しますが、彼はその言葉の意味を根本的に誤解しています。「無病」を自分の健康な肉体と同一視し、「涅槃」を今この身が苦しみのない状態だと解釈して、自分の体を手で撫でさすってみせるのです。これに対して世尊がいかに答えられるかが、続く対話の眼目となります。言葉は同じでも、その指し示す実在がまったく異なるという、仏典ならではの哲学的な緊張感が見事に描かれています。



〔パーリ語〕 ”Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni, na passeyya nīlakāni rūpāni, na passeyya pītakāni rūpāni, na passeyya lohitakāni rūpāni, na passeyya mañjiṭṭhakāni rūpāni, na passeyya samavisamaṃ, na passeyya tārakarūpāni, na passeyya candimasūriye. So suṇeyya cakkhumato bhāsamānassa – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti! So odātapariyesanaṃ careyya. Tamenaṃ aññataro puriso telamalikatena sāhuḷicīrena vañceyya – ‘idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti. So taṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti!

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、たとえばここに生まれつき目の見えない男がいるとします。彼は黒や白の色形を見ることができず、青い色形も、黄色い色形も、赤い色形も、深紅の色形も見ることができず、平らなものも凹凸のあるものも見ることができず、星の姿も、月や太陽も見ることができません。その男が目の見える者の言葉を耳にしたとします。『いやはや見事なことよ、この白い布は美しく、清らかで、汚れひとつない』と。その男は白い布を求めて歩き回ります。するとある男が油の滲みた麻の布切れで彼を騙します。『これがお前の白い布だ、美しく、清らかで、汚れひとつない』と。その男はそれを受け取り、受け取って身に纏い、身に纏って満足し、満足の言葉を発します。『いやはや見事なことよ、この白い布は美しく、清らかで、汚れひとつない』と。」


〔パーリ語〕 ”Taṃ kiṃ maññasi, māgaṇḍiya, api nu so jaccandho puriso jānanto passanto amuṃ telamalikataṃ sāhuḷicīraṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti udāhu cakkhumato saddhāyā”ti?

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、どう思いますか? その生まれつき目の見えない男は、知って見て、その油の滲みた麻の布切れを受け取り、受け取って身に纏い、身に纏って満足し、満足の言葉を発したのでしょうか? それとも、目の見える者を信じてのことだったのでしょうか?」


〔パーリ語〕 ”Ajānanto hi, bho gotama, apassanto so jaccandho puriso amuṃ telamalikataṃ sāhuḷicīraṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti, cakkhumato saddhāyā”ti.

〔日本語〕 「ゴータマ殿、知らず見ずして、その生まれつき目の見えない男は油の滲みた麻の布切れを受け取り、受け取って身に纏い、身に纏って満足し、満足の言葉を発したのです。目の見える者を信じてのことだったのです。」


〔パーリ語〕 ”Evameva kho, māgaṇḍiya, aññatitthiyā paribbājakā andhā acakkhukā ajānantā ārogyaṃ, apassantā nibbānaṃ, atha ca panimaṃ gāthaṃ bhāsanti – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti. Pubbakehesā, māgaṇḍiya, arahantehi sammāsambuddhehi gāthā bhāsitā – ‘Ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukhaṃ; Aṭṭhaṅgiko ca maggānaṃ, khemaṃ amatagāmina’nti.

〔日本語〕 「まったく同じように、マーガンディヤよ、他の教えの遍歴行者たちは盲目であり、眼がなく、『無病』を知らず、『涅槃』を見ることができない。それでもなおこの偈を唱えるのです。『無病こそ最高の利得、涅槃こそ最高の幸福』と。マーガンディヤよ、この偈はもともと、かつての阿羅漢にして正等覚者たちによって語られたものです。『無病こそ最高の利得、涅槃こそ最高の幸福、そして道の中では八支の道が、不死へと至る安穏の道である』と。」


〔パーリ語〕 ”Sā etarahi anupubbena puthujjanagāthā. Ayaṃ kho pana, māgaṇḍiya, kāyo rogabhūto gaṇḍabhūto sallabhūto aghabhūto ābādhabhūto, so tvaṃ imaṃ kāyaṃ rogabhūtaṃ gaṇḍabhūtaṃ sallabhūtaṃ aghabhūtaṃ ābādhabhūtaṃ – ‘idantaṃ, bho gotama, ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti vadesi. Tañhi te, māgaṇḍiya, ariyaṃ cakkhuṃ natthi yena tvaṃ ariyena cakkhunā ārogyaṃ jāneyyāsi, nibbānaṃ passeyyāsī”ti.

〔日本語〕 「その偈は今や、次第に凡夫たちの偈となり果ててしまっている。マーガンディヤよ、この身体というものは、病の塊であり、腫れ物の塊であり、矢の塊であり、苦悩の塊であり、患いの塊である。それなのにあなたは、この病の塊であり、腫れ物の塊であり、矢の塊であり、苦悩の塊であり、患いの塊である身体を指して『ゴータマ殿、これが無病です、これが涅槃です』と言う。マーガンディヤよ、あなたには聖なる眼がないのです。その聖なる眼によって無病を知り、涅槃を見ることができるはずの、その眼が。」


〔パーリ語〕 ”Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa! Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ ārogyaṃ jāneyyaṃ, nibbānaṃ passeyya”nti.

〔日本語〕 「私はゴータマ殿に深く帰依しております。ゴータマ殿は私が無病を知り、涅槃を見ることができるような仕方で法を説いてくださることができると存じます。」


〔パーリ語〕 ”Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni…pe… na passeyya candimasūriye. Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhāpeyyuṃ. Tassa so bhisakko sallakatto bhesajjaṃ kareyya. So taṃ bhesajjaṃ āgamma na cakkhūni uppādeyya, na cakkhūni visodheyya. Taṃ kiṃ maññasi, māgaṇḍiya, nanu so vejjo yāvadeva kilamathassa vighātassa bhāgī assā”ti? ”Evaṃ, bho gotama”.

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、たとえばここに生まれつき目の見えない男がいるとします。彼は黒や白の色形を見ることができず……月や太陽も見ることができません。その男の友人・知人・親族・血縁が医師・外科医を呼んで診させます。医師・外科医は薬を調合します。しかしその男はその薬によっても目が開かず、目が清められもしなかったとします。マーガンディヤよ、どう思いますか? その医師は徒労と疲弊のみを味わうことになるのではないでしょうか?」「はい、そうです、ゴータマ殿。」


〔パーリ語〕 ”Evameva kho, māgaṇḍiya, ahañce te dhammaṃ deseyyaṃ – ‘idantaṃ ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti, so tvaṃ ārogyaṃ na jāneyyāsi, nibbānaṃ na passeyyāsi. So mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā”ti.

〔日本語〕 「まったく同じように、マーガンディヤよ、もし私があなたに『これが無病です、これが涅槃です』と法を説いたとしても、あなたは無病を知ることも涅槃を見ることもできないでしょう。それは私にとって徒労となり、私にとって苦労となるだけです。」


〔パーリ語〕 ”Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa. Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ ārogyaṃ jāneyyaṃ, nibbānaṃ passeyya”nti.

〔日本語〕 「私はゴータマ殿に深く帰依しております。ゴータマ殿は私が無病を知り、涅槃を見ることができるような仕方で法を説いてくださることができると存じます。」


〔パーリ語〕 ”Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni…pe… na passeyya candimasūriye. So suṇeyya cakkhumato bhāsamānassa – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti! So odātapariyesanaṃ careyya. Tamenaṃ aññataro puriso telamalikatena sāhuḷicīrena vañceyya – ‘idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti. So taṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya. Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhāpeyyuṃ. Tassa so bhisakko sallakatto bhesajjaṃ kareyya – uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ natthukammaṃ. So taṃ bhesajjaṃ āgamma cakkhūni uppādeyya, cakkhūni visodheyya.

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、たとえばここに生まれつき目の見えない男がいるとします。彼は黒や白の色形を見ることができず……月や太陽も見ることができません。その男が目の見える者の言葉を耳にしたとします。『いやはや見事なことよ、この白い布は美しく、清らかで、汚れひとつない』と。その男は白い布を求めて歩き回ります。するとある男が油の滲みた麻の布切れで彼を騙します。その男はそれを受け取り、受け取って身に纏います。そこへ友人・知人・親族・血縁が医師・外科医を呼んで診させます。医師・外科医は薬を調合します——上からの吐き下し、下からの吐き下し、点眼、塗り薬、鼻の薬を。その男はその薬によって目が開き、目が清められます。」


〔パーリ語〕 Tassa saha cakkhuppādā yo amusmiṃ telamalikate sāhuḷicīre chandarāgo so pahīyetha. Tañca naṃ purisaṃ amittatopi daheyya, paccatthikatopi daheyya, api ca jīvitā voropetabbaṃ maññeyya – ‘dīgharattaṃ vata, bho, ahaṃ iminā purisena telamalikatena sāhuḷicīrena nikato vañcito paluddho. idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti.

〔日本語〕 目が開くと同時に、かの油の滲みた麻の布切れへの欲望と貪りは捨てられます。そしてその男は、自分を騙したあの男を敵とも仇敵とも思い、さらにはその命を奪いたいとさえ思うでしょう。『なんと長い間、私はあの男に油の滲みた麻の布切れで欺かれ、騙され、惑わされてきたことか。「これがお前の白い布だ、美しく、清らかで、汚れひとつない」と言われて』と。


〔パーリ語〕 Evameva kho, māgaṇḍiya, ahañce te dhammaṃ deseyyaṃ – ‘idantaṃ ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti. So tvaṃ ārogyaṃ jāneyyāsi, nibbānaṃ passeyyāsi. Tassa te saha cakkhuppādā yo pañcasupādānakkhandhesu chandarāgo so pahīyetha; api ca te evamassa – ‘dīgharattaṃ vata, bho, ahaṃ iminā cittena nikato vañcito paluddho. Ahañhi rūpaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, vedanaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, saññaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, saṅkhāreyeva upādiyamāno upādiyiṃ, viññāṇaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ. Tassa me upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti; evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī”’ti.

〔日本語〕 「まったく同じように、マーガンディヤよ、もし私があなたに『これが無病です、これが涅槃です』と法を説いたならば、あなたは無病を知り、涅槃を見るでしょう。目が開くと同時に、五取蘊への欲望と貪りは捨てられるでしょう。そしてあなたにはこのような思いが生じるでしょう。『なんと長い間、私はこの心に欺かれ、騙され、惑わされてきたことか。私はまさに色を取りながら取り続け、受を取りながら取り続け、想を取りながら取り続け、行を取りながら取り続け、識を取りながら取り続けてきた。その私の取ることを縁として有が生じ、有を縁として生が生じ、生を縁として老死・憂・悲・苦・憂悩・絶望が生じる。このようにしてこの苦の蘊の全体が生起するのだ』と。」


〔パーリ語〕 ”Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa! Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ imamhā āsanā anandho vuṭṭhaheyya”nti.

〔日本語〕 「私はゴータマ殿に深く帰依しております。ゴータマ殿は私がこの座から盲目でなく立ち上がることができるような仕方で法を説いてくださることができると存じます。」


訳注: §217–220はこの経典の哲学的な頂点をなします。「生まれつきの盲人」の比喩が三度繰り返されますが、その展開は単純な反復ではありません。最初の比喩では「盲目のまま騙される」ことが示され、二度目では「薬を施しても目が開かなければ医師も徒労に終わる」という限界が語られ、三度目にはじめて「薬によって目が開き、その瞬間に騙されていた布への執着が一斉に捨てられる」という解放の構造が明かされます。五取蘊(色・受・想・行・識)への執着から縁起(upādāna→bhava→jāti→jarāmaraṇa)の連鎖が生じるという教説が、この文脈で初めて登場するのも注目されます。マーガンディヤの「この座から盲目でなく立ち上がりたい」という最後の言葉は、彼の心に本物の転換の萌芽が生じていることを示しています。


〔パーリ語〕 ”Tena hi tvaṃ, māgaṇḍiya, sappurise bhajeyyāsi. Yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, sappurise bhajissasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, saddhammaṃ sossasi; yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, saddhammaṃ sossasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, dhammānudhammaṃ paṭipajjissasi; yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, dhammānudhammaṃ paṭipajjissasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, sāmaṃyeva ñassasi, sāmaṃ dakkhissasi –

〔日本語〕 「それならばマーガンディヤよ、あなたは善き人たちに親しみなさい。マーガンディヤよ、善き人たちに親しむならば、あなたは正法を聞くでしょう。マーガンディヤよ、正法を聞くならば、あなたは法に随って法を実践するでしょう。マーガンディヤよ、法に随って法を実践するならば、あなたはみずから知り、みずから見るでしょう——


〔パーリ語〕 ime rogā gaṇḍā sallā; idha rogā gaṇḍā sallā aparisesā nirujjhanti. Tassa me upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti; evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti.

〔日本語〕 『これらは病であり、腫れ物であり、矢である。ここにおいて病・腫れ物・矢が余すところなく滅する。私の取ることが滅するならば有が滅し、有が滅するならば生が滅し、生が滅するならば老死・憂・悲・苦・憂悩・絶望が滅する。このようにしてこの苦の蘊の全体が滅するのだ』と。」


〔パーリ語〕 Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ”abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito.

〔日本語〕 こう言われると、遍歴行者マーガンディヤは世尊にこう言った。「素晴らしい、ゴータマ殿! 素晴らしい、ゴータマ殿! たとえばゴータマ殿、倒れていたものを起こすように、覆われていたものを開くように、迷える者に道を示すように、暗闇の中で油の灯火を掲げて目ある者が色形を見ることができるようにするように——まさにそのようにゴータマ殿は、様々な仕方で法を明らかにしてくださいました。


〔パーリ語〕 Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ bhoto gotamassa santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada”nti.

〔日本語〕 私はゴータマ殿に帰依します、法にも、比丘の僧伽にも。ゴータマ殿のもとで出家を得たく存じます、具足戒を得たく存じます。」


〔パーリ語〕 ”Yo kho, māgaṇḍiya, aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṃ, ākaṅkhati upasampadaṃ, so cattāro māse parivasati; catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā”ti.

〔日本語〕 「マーガンディヤよ、かつて他の教えにいた者がこの法と律において出家を望み、具足戒を望む場合、その者は四ヶ月の別住を行う。四ヶ月が過ぎてから、意欲の生じた比丘たちが出家させ、比丘としての具足戒を授けるのである。もっとも、この点については個人によって違いがあることを私は知っている。」


〔パーリ語〕 ”Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhantā pabbajjaṃ, ākaṅkhantā upasampadaṃ cattāro māse parivasanti, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti upasampādenti bhikkhubhāvāya; ahaṃ cattāri vassāni parivasissāmi, catunnaṃ vassānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājentu, upasampādentu bhikkhubhāvāyā”ti.

〔日本語〕 「尊師よ、もし他の教えにいた者がこの法と律において出家を望み、具足戒を望む場合に四ヶ月の別住を行い、四ヶ月が過ぎてから意欲の生じた比丘たちが出家させ比丘としての具足戒を授けるのであれば、私は四年間の別住を行いましょう。四年が過ぎてから、意欲の生じた比丘たちが出家させ、比丘としての具足戒を授けてください。」


〔パーリ語〕 Alattha kho māgaṇḍiyo paribbājako bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā māgaṇḍiyo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi.

〔日本語〕 遍歴行者マーガンディヤは世尊のもとで出家を得、具足戒を得た。具足戒を得てほどなく、マーガンディヤ尊者は独り離れ、怠ることなく、熱心に、自らを励みながら住していた。そして間もなく——善家の子弟たちが家を出て出家する、まさにその目的である——この現世において、みずから直接の知によって証し、到達して住した。すなわち、梵行の究極を。


〔パーリ語〕 ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā māgaṇḍiyo arahataṃ ahosīti.

〔日本語〕 「生は尽きた、梵行は完成した、なすべきことはなされた、もはやこのような状態に戻ることはない」とみずから了知した。マーガンディヤ尊者は阿羅漢たちのひとりとなったのである。


Māgaṇḍiyasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ. マーガンディヤ経、第五、終わり。


訳注: この経典の結末は、仏典の物語構造の中でも特に劇的なものの一つです。世尊を「命を奪う者(bhūnahu)」と罵り、自らの肉体を「涅槃」と言い張った遍歴行者マーガンディヤが、まさにこの問答の中で心が開かれ、出家を願い、やがて阿羅漢の境地に至る——その転換の速さと鮮やかさが、世尊の教説の力を際立たせています。

§221の五段階の道筋——善知識への親近→正法を聞く→法に随う実践→みずから知りみずから見る→苦の全体の滅——は、仏道の本質を簡潔に示す定型句であり、経典全体の主題を見事に集約しています。また別住(parivasati)の規定に対し、マーガンディヤが自ら四年を申し出る場面は、かつての慢心を超えた真摯な求道心の表れとして読むことができます。

Māgaṇḍiyasuttaṃ


215. ‘‘Seyyathāpi, māgaṇḍiya, kuṭṭhī puriso arugatto pakkagatto kimīhi khajjamāno nakhehi vaṇamukhāni vippatacchamāno aṅgārakāsuyā kāyaṃ paritāpeti. Yathā yathā kho, māgaṇḍiya, asu kuṭṭhī puriso arugatto pakkagatto kimīhi khajjamāno nakhehi vaṇamukhāni vippatacchamāno aṅgārakāsuyā kāyaṃ paritāpeti tathā tathā’ssa tāni vaṇamukhāni asucitarāni ceva honti duggandhatarāni ca pūtikatarāni ca, hoti ceva kāci sātamattā assādamattā – yadidaṃ vaṇamukhānaṃ kaṇḍūvanahetu; evameva kho, māgaṇḍiya, sattā kāmesu avītarāgā kāmataṇhāhi khajjamānā kāmapariḷāhena ca pariḍayhamānā kāme paṭisevanti. Yathā yathā kho, māgaṇḍiya, sattā kāmesu avītarāgā kāmataṇhāhi khajjamānā kāmapariḷāhena ca pariḍayhamānā kāme paṭisevanti tathā tathā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ kāmataṇhā ceva pavaḍḍhati, kāmapariḷāhena ca pariḍayhanti, hoti ceva sātamattā assādamattā – yadidaṃ pañcakāmaguṇe paṭicca.

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, māgaṇḍiya, api nu te diṭṭho vā suto vā rājā vā rājamahāmatto vā pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricārayamāno kāmataṇhaṃ appahāya kāmapariḷāhaṃ appaṭivinodetvā vigatapipāso ajjhattaṃ vūpasantacitto vihāsi vā viharati vā viharissati vā’’ti? ‘‘No hidaṃ, bho gotama’’. ‘‘Sādhu, māgaṇḍiya! Mayāpi kho etaṃ, māgaṇḍiya, neva diṭṭhaṃ na sutaṃ rājā vā rājamahāmatto vā pañcahi kāmaguṇehi samappito samaṅgībhūto paricārayamāno kāmataṇhaṃ appahāya kāmapariḷāhaṃ appaṭivinodetvā vigatapipāso ajjhattaṃ vūpasantacitto vihāsi vā viharati vā viharissati vā. Atha kho, māgaṇḍiya, ye hi keci samaṇā vā brāhmaṇā vā vigatapipāsā ajjhattaṃ vūpasantacittā vihāsuṃ vā viharanti vā viharissanti vā sabbe te kāmānaṃyeva samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā kāmataṇhaṃ pahāya kāmapariḷāhaṃ paṭivinodetvā vigatapipāsā ajjhattaṃ vūpasantacittā vihāsuṃ vā viharanti vā viharissanti vā’’ti.

Atha kho bhagavā tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi – ‘‘Ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukhaṃ; Aṭṭhaṅgiko ca maggānaṃ, khemaṃ amatagāmina’’nti.

216. Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘acchariyaṃ, bho gotama, abbhutaṃ, bho gotama! Yāva subhāsitaṃ cidaṃ bhotā gotamena – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti. Mayāpi kho etaṃ, bho gotama, sutaṃ pubbakānaṃ paribbājakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti; tayidaṃ, bho gotama, sametī’’ti.

‘‘Yaṃ pana te etaṃ, māgaṇḍiya, sutaṃ pubbakānaṃ paribbājakānaṃ ācariyapācariyānaṃ bhāsamānānaṃ – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti, katamaṃ taṃ ārogyaṃ, katamaṃ taṃ nibbāna’’nti?

Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako sakāneva sudaṃ gattāni pāṇinā anomajjati – ‘‘idantaṃ, bho gotama, ārogyaṃ, idantaṃ nibbānaṃ. Ahañhi, bho gotama, etarahi arogo sukhī, na maṃ kiñci ābādhatī’’ti.

217. ‘‘Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni, na passeyya nīlakāni rūpāni, na passeyya pītakāni rūpāni, na passeyya lohitakāni rūpāni, na passeyya mañjiṭṭhakāni rūpāni, na passeyya samavisamaṃ, na passeyya tārakarūpāni, na passeyya candimasūriye. So suṇeyya cakkhumato bhāsamānassa – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti! So odātapariyesanaṃ careyya. Tamenaṃ aññataro puriso telamalikatena sāhuḷicīrena vañceyya – ‘idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti. So taṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti!

‘‘Taṃ kiṃ maññasi, māgaṇḍiya, api nu so jaccandho puriso jānanto passanto amuṃ telamalikataṃ sāhuḷicīraṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti udāhu cakkhumato saddhāyā’’ti?

‘‘Ajānanto hi, bho gotama, apassanto so jaccandho puriso amuṃ telamalikataṃ sāhuḷicīraṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya, pārupetvā attamano attamanavācaṃ nicchāreyya – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti, cakkhumato saddhāyā’’ti.

‘‘Evameva kho, māgaṇḍiya, aññatitthiyā paribbājakā andhā acakkhukā ajānantā ārogyaṃ, apassantā nibbānaṃ, atha ca panimaṃ gāthaṃ bhāsanti – ‘ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukha’nti. Pubbakehesā, māgaṇḍiya, arahantehi sammāsambuddhehi gāthā bhāsitā – ‘Ārogyaparamā lābhā, nibbānaṃ paramaṃ sukhaṃ; Aṭṭhaṅgiko ca maggānaṃ, khemaṃ amatagāmina’nti.

218. ‘‘Sā etarahi anupubbena puthujjanagāthā. Ayaṃ kho pana, māgaṇḍiya, kāyo rogabhūto gaṇḍabhūto sallabhūto aghabhūto ābādhabhūto, so tvaṃ imaṃ kāyaṃ rogabhūtaṃ gaṇḍabhūtaṃ sallabhūtaṃ aghabhūtaṃ ābādhabhūtaṃ – ‘idantaṃ, bho gotama, ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti vadesi. Tañhi te, māgaṇḍiya, ariyaṃ cakkhuṃ natthi yena tvaṃ ariyena cakkhunā ārogyaṃ jāneyyāsi, nibbānaṃ passeyyāsī’’ti.

‘‘Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa! Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ ārogyaṃ jāneyyaṃ, nibbānaṃ passeyya’’nti.

219. ‘‘Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni, na passeyya nīlakāni rūpāni, na passeyya pītakāni rūpāni, na passeyya lohitakāni rūpāni, na passeyya mañjiṭṭhakāni rūpāni, na passeyya samavisamaṃ, na passeyya tārakarūpāni, na passeyya candimasūriye. Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhāpeyyuṃ. Tassa so bhisakko sallakatto bhesajjaṃ kareyya. So taṃ bhesajjaṃ āgamma na cakkhūni uppādeyya, na cakkhūni visodheyya. Taṃ kiṃ maññasi, māgaṇḍiya, nanu so vejjo yāvadeva kilamathassa vighātassa bhāgī assā’’ti?

‘‘Evaṃ, bho gotama’’.

‘‘Evameva kho, māgaṇḍiya, ahañce te dhammaṃ deseyyaṃ – ‘idantaṃ ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti, so tvaṃ ārogyaṃ na jāneyyāsi, nibbānaṃ na passeyyāsi. So mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’’ti.

‘‘Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa. Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ ārogyaṃ jāneyyaṃ, nibbānaṃ passeyya’’nti.

220. ‘‘Seyyathāpi, māgaṇḍiya, jaccandho puriso; so na passeyya kaṇhasukkāni rūpāni, na passeyya nīlakāni rūpāni, na passeyya pītakāni rūpāni, na passeyya lohitakāni rūpāni, na passeyya mañjiṭṭhakāni rūpāni, na passeyya samavisamaṃ, na passeyya tārakarūpāni, na passeyya candimasūriye. So suṇeyya cakkhumato bhāsamānassa – ‘chekaṃ vata, bho, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti! So odātapariyesanaṃ careyya. Tamenaṃ aññataro puriso telamalikatena sāhuḷicīrena vañceyya – ‘idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti. So taṃ paṭiggaṇheyya, paṭiggahetvā pārupeyya. Tassa mittāmaccā ñātisālohitā bhisakkaṃ sallakattaṃ upaṭṭhāpeyyuṃ. Tassa so bhisakko sallakatto bhesajjaṃ kareyya – uddhaṃvirecanaṃ adhovirecanaṃ añjanaṃ paccañjanaṃ natthukammaṃ. So taṃ bhesajjaṃ āgamma cakkhūni uppādeyya, cakkhūni visodheyya. Tassa saha cakkhuppādā yo amusmiṃ telamalikate sāhuḷicīre chandarāgo so pahīyetha. Tañca naṃ purisaṃ amittatopi daheyya, paccatthikatopi daheyya, api ca jīvitā voropetabbaṃ maññeyya – ‘dīgharattaṃ vata, bho, ahaṃ iminā purisena telamalikatena sāhuḷicīrena nikato vañcito paluddho. idaṃ te, ambho purisa, odātaṃ vatthaṃ abhirūpaṃ nimmalaṃ sucī’ti.

Evameva kho, māgaṇḍiya, ahañce te dhammaṃ deseyyaṃ – ‘idantaṃ ārogyaṃ, idantaṃ nibbāna’nti. So tvaṃ ārogyaṃ jāneyyāsi, nibbānaṃ passeyyāsi. Tassa te saha cakkhuppādā yo pañcasupādānakkhandhesu chandarāgo so pahīyetha; api ca te evamassa – ‘dīgharattaṃ vata, bho, ahaṃ iminā cittena nikato vañcito paluddho. Ahañhi rūpaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, vedanaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, saññaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ, saṅkhāreyeva upādiyamāno upādiyiṃ, viññāṇaṃyeva upādiyamāno upādiyiṃ. Tassa me upādānapaccayā bhavo, bhavapaccayā jāti, jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti; evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hotī’’’ti.

‘‘Evaṃ pasanno ahaṃ bhoto gotamassa! Pahoti me bhavaṃ gotamo tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ imamhā āsanā anandho vuṭṭhaheyya’’nti.

221. ‘‘Tena hi tvaṃ, māgaṇḍiya, sappurise bhajeyyāsi. Yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, sappurise bhajissasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, saddhammaṃ sossasi; yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, saddhammaṃ sossasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, dhammānudhammaṃ paṭipajjissasi; yato kho tvaṃ, māgaṇḍiya, dhammānudhammaṃ paṭipajjissasi tato tvaṃ, māgaṇḍiya, sāmaṃyeva ñassasi, sāmaṃ dakkhissasi – ime rogā gaṇḍā sallā; idha rogā gaṇḍā sallā aparisesā nirujjhanti. Tassa me upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti; evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī’’ti.

222. Evaṃ vutte, māgaṇḍiyo paribbājako bhagavantaṃ etadavoca – ‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama! Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya – cakkhumanto rūpāni dakkhantīti; evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito. Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi dhammañca bhikkhusaṅghañca. Labheyyāhaṃ bhoto gotamassa santike pabbajjaṃ, labheyyaṃ upasampada’’nti.

‘‘Yo kho, māgaṇḍiya, aññatitthiyapubbo imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhati pabbajjaṃ, ākaṅkhati upasampadaṃ, so cattāro māse parivasati; catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti, upasampādenti bhikkhubhāvāya. Api ca mettha puggalavemattatā viditā’’ti.

‘‘Sace, bhante, aññatitthiyapubbā imasmiṃ dhammavinaye ākaṅkhantā pabbajjaṃ, ākaṅkhantā upasampadaṃ cattāro māse parivasanti, catunnaṃ māsānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājenti upasampādenti bhikkhubhāvāya; ahaṃ cattāri vassāni parivasissāmi, catunnaṃ vassānaṃ accayena āraddhacittā bhikkhū pabbājentu, upasampādentu bhikkhubhāvāyā’’ti.

Alattha kho māgaṇḍiyo paribbājako bhagavato santike pabbajjaṃ, alattha upasampadaṃ. Acirūpasampanno kho panāyasmā māgaṇḍiyo eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto viharanto nacirasseva – yassatthāya kulaputtā sammadeva agārasmā anagāriyaṃ pabbajanti tadanuttaraṃ – brahmacariyapariyosānaṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja vihāsi. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti abbhaññāsi. Aññataro kho panāyasmā māgaṇḍiyo arahataṃ ahosīti.

Māgaṇḍiyasuttaṃ niṭṭhitaṃ pañcamaṃ.

コメント

タイトルとURLをコピーしました