sarvākārajñatācaryā prathamaḥ parivartaḥ ── 読誦用テキスト
節番号 §0–§37 は、先にお渡しした読解用テキストと共通。両者を並べて使えます。 見出し脇の〈V. 〉は Vaidya 版の頁数。
読誦の手引き
行の切り方
- 1行=1息。行末で軽く区切る。
|… 句の切れ目(短い間)||… 段落の終わり(長い間)——… 話者の交替- 連禱(同じ形の繰り返し)は行を揃えてある。目で追わず、リズムに乗せる。
発音の要点
| 表記 | 読み方 |
|---|---|
| ā ī ū | 長母音。短母音の二倍の長さを保つ |
| ṛ | そり舌の「リ」。kṛtvā =クリトヴァー |
| ṃ | 鼻音。直後の子音の位置で鼻に抜く |
| ḥ | 直前の母音を軽く反響させる。-aḥ =「アハ」 |
| ṭ ḍ ṇ | そり舌音。舌先を上顎の奥に |
| ś / ṣ | ś=シュ(歯茎) / ṣ=シ(そり舌) |
| c / ch | チャ / チャ(強い息) |
| kh gh ch jh ṭh ḍh th dh ph bh | 有気音。息を強く吐く |
| jñ | ギャ(ジュニャではない) |
| ‘ (アヴァグラハ) | 母音 a の脱落。読まない |
抑揚 高低アクセントはつけず、各音節を均等の長さで平板に。長母音だけ確実に伸ばす。散文経典なので、詩偈のような拍子は不要。
この版の方針
- サンディで連結していた語間に空白を入れた(
evamukte→evam ukte)。音は変わらない。 - 明らかな誤植は読誦の妨げになるため訂正した。全件を巻末に一覧。
- 見出し・話者表示・節番号は編集上の追加。
§0 帰敬
// aṣṭasāhasrikā prajñāpāramitā //
oṃ namo bhagavatyai āryaprajñāpāramitāyai |
ASP_1: sarvākārajñatācaryā prathamaḥ parivartaḥ |
§1 序分 〈V. 1〉
evaṃ mayā śrutam |
ekasmin samaye bhagavān
rājagṛhe viharati sma
gṛdhrakūṭe parvate
mahatā bhikṣusaṃghena sārdham
ardhatrayodaśabhir bhikṣuśataiḥ,
(阿羅漢の徳。一つずつ数えるように)
sarvair arhadbhiḥ
kṣīṇāsravair
niḥkleśair
vaśībhūtaiḥ
suvimuktacittaiḥ
suvimuktaprajñair
ājñair ājāneyair mahānāgaiḥ
kṛtakṛtyaiḥ
kṛtakaraṇīyair
apahṛtabhārair
anuprāptasvakārthaiḥ
parikṣīṇabhavasaṃyojanaiḥ
samyagājñāsuvimuktacittaiḥ
sarvacetovaśiparamapāramiprāptair
ekaṃ pudgalaṃ sthāpayitvā
yaduta āyuṣmantam ānandam ||
§2 世尊、スブーティに説法を促す 〈V. 2〉
—— 世尊 → スブーティ
tatra khalu bhagavān
āyuṣmantaṃ subhūtiṃ sthaviram āmantrayate sma ——
pratibhātu te subhūte
bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ prajñāpāramitām ārabhya
yathā bodhisattvā mahāsattvāḥ prajñāpāramitā niryāyur iti ||
§3 シャーリプトラの疑念
—— シャーリプトラ(心中の思い)
atha khalv āyuṣmataḥ śāriputrasyaitad abhavat ——
kim ayam āyuṣmān subhūtiḥ sthavira
ātmīyena svakena prajñāpratibhānabalādhānena
svakena prajñāpratibhānabalādhiṣṭhānena
bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ prajñāpāramitām upadekṣyati
utāho buddhānubhāveneti?
§4 説法はすべて如来の力 〈V. 3〉
—— スブーティ → シャーリプトラ
atha khalv āyuṣmān subhūtir buddhānubhāvena
āyuṣmataḥ śāriputrasya imam evarūpaṃ
cetasaiva cetaḥparivitarkam ājñāya
āyuṣmantaṃ śāriputram etad avocat ——
yat kiṃcid āyuṣman śāriputra bhagavataḥ śrāvakā
bhāṣante deśayanti upadiśanti
udīrayanti prakāśayanti saṃprakāśayanti,
sa sarvas tathāgatasya puruṣakāro veditavyaḥ |
tat kasya hetoḥ?
yo hi tathāgatena dharmo deśitaḥ,
tatra dharmadeśanāyāṃ śikṣamāṇās te
tāṃ dharmatāṃ sākṣātkurvanti dhārayanti,
tāṃ dharmatāṃ sākṣātkṛtya dhārayitvā
yad yad eva bhāṣante,
yad yad eva deśayanti,
yad yad eva upadiśanti,
yad yad evodīrayanti,
yad yad eva prakāśayanti,
yad yad eva saṃprakāśayanti,
sarvaṃ tad dharmatayā aviruddham |
tathāgatadharmadeśanāyā eva āyuṣman śāriputra eṣa niṣyandaḥ
yat te kulaputrā upadiśantas
tāṃ dharmatāṃ dharmatayā na virodhayanti ||
§5 「菩薩」という法は見出されない
—— スブーティ → 世尊
atha khalv āyuṣmān subhūtir buddhānubhāvena
bhagavantam etad avocat ——
yad bhagavān evam āha ——
pratibhātu te subhūte
bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ prajñāpāramitām ārabhya
yathā bodhisattvā mahāsattvāḥ prajñāpāramitāṃ niryāyur iti |
bodhisattvo bodhisattva iti yad idaṃ bhagavann ucyate,
katamasyaitad bhagavan dharmasyādhivacanaṃ
yaduta bodhisattva iti?
nāhaṃ bhagavaṃs taṃ dharmaṃ samanupaśyāmi
yaduta bodhisattva iti |
tam apy ahaṃ bhagavan dharmaṃ na samanupaśyāmi
yaduta prajñāpāramitā nāma |
so ‘haṃ bhagavan bodhisattvaṃ vā bodhisattvadharmaṃ vā
avindan anupalabhamāno ‘samanupaśyan,
prajñāpāramitām apy avindan anupalabhamāno ‘samanupaśyan
katamaṃ bodhisattvaṃ katamasyāṃ prajñāpāramitāyām
avavadiṣyāmi anuśāsiṣyāmi?
(怯まざる者の定型句 ── 本経で四度くり返される。覚えて唱える)
api tu khalu punar bhagavan
saced evaṃ bhāṣyamāṇe deśyamāne upadiśyamāne
bodhisattvasya cittaṃ
nāvalīyate
na saṃlīyate
na viṣīdati
na viṣādam āpadyate,
nāsya vipṛṣṭhībhavati mānasam,
na bhagnapṛṣṭhībhavati,
notrasyati
na saṃtrasyati
na saṃtrāsam āpadyate,
eṣa eva bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāyām anuśāsanīyaḥ |
eṣaivāsya bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitā veditavyā |
eṣo ‘vavādaḥ prajñāpāramitāyām |
saced evaṃ tiṣṭhati, eṣaivāsyāvavādānuśāsanī ||
§6 心は本性清浄
punar aparaṃ bhagavan
bodhisattvena mahāsattvena prajñāpāramitāyāṃ caratā
prajñāpāramitāyāṃ bhāvayatā
evaṃ śikṣitavyaṃ
yathā asau śikṣyamāṇas
tenāpi bodhicittena na manyeta |
tat kasya hetoḥ? tathā hi ——
tac cittam acittam |
prakṛtiś cittasya prabhāsvarā ||
§7 無心性(acittatā)問答
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte
asti tac cittaṃ yac cittam acittam?
—— スブーティ
kiṃ punar āyuṣman śāriputra yā acittatā,
tatra acittatāyām astitā vā nāstitā vā
vidyate vā upalabhyate vā?
—— シャーリプトラ
na hy etad āyuṣman subhūte |
—— スブーティ
saced āyuṣman śāriputra tatra acittatāyām
astitā vā nāstitā vā na vidyate vā nopalabhyate vā,
api nu te yukta eṣa paryanuyogo bhavati
yad āyuṣmān śāriputra evam āha ——
asti tac cittaṃ yac cittam acittam iti?
—— シャーリプトラ
kā punar eṣā āyuṣman subhūte acittatā?
—— スブーティ
avikārā āyuṣman śāriputra avikalpā acittatā ||
§8 連禱 一 ── 三乗いずれもこの般若波羅蜜に学べ 〈V. 4〉
—— シャーリプトラ
atha khalv āyuṣmān śāriputra
āyuṣmate subhūtaye sādhukāram adāt ——
sādhu sādhv āyuṣman subhūte |
yathāpi nāma tvaṃ bhagavatā
araṇāvihāriṇām agratāyāṃ nirdiṣṭo nirdiśasi |
ataś ca bodhisattvo mahāsattvo ‘vinivartanīyo
‘nuttarāyāḥ samyaksaṃbodher upaparīkṣitavyaḥ,
avirahitaś ca bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāyā veditavyaḥ |
(以下、四段が同じ形で並ぶ。受持の六動詞は一息で)
〔声聞地〕
śrāvakabhūmāv api śikṣitukāmena
iyam eva prajñāpāramitā
śrotavyā udgrahītavyā dhārayitavyā
vācayitavyā paryavāptavyā pravartayitavyā |
ihaiva prajñāpāramitāyāṃ śikṣitavyaṃ yogam āpattavyam |
〔独覚地〕
pratyekabuddhabhūmāv api śikṣitukāmena
iyam eva prajñāpāramitā
śrotavyā udgrahītavyā dhārayitavyā
vācayitavyā paryavāptavyā pravartayitavyā |
ihaiva prajñāpāramitāyāṃ śikṣitavyaṃ yogam āpattavyam |
〔菩薩地〕
bodhisattvabhūmāv api śikṣitukāmena
iyam eva prajñāpāramitā
śrotavyā udgrahītavyā dhārayitavyā
vācayitavyā paryavāptavyā pravartayitavyā |
ihaiva prajñāpāramitāyām upāyakauśalyasamanvāgatena
sarvabodhisattvadharmasamudāgamāya yogaḥ karaṇīyaḥ |
tat kasya hetoḥ?
ihaiva hi prajñāpāramitāyāṃ vistareṇa
sarvabodhisattvadharmā upadiṣṭāḥ,
yatra bodhisattvena mahāsattvena śikṣitavyaṃ yogam āpattavyam |
〔無上正等覚〕
anuttarāyām api samyaksaṃbodhau śikṣitukāmena
iyam eva prajñāpāramitā
śrotavyā udgrahītavyā dhārayitavyā
vācayitavyā paryavāptavyā pravartayitavyā |
ihaiva prajñāpāramitāyām upāyakauśalyasamanvāgatena
sarvabuddhadharmasamudāgamāya yogaḥ karaṇīyaḥ |
tat kasya hetoḥ?
ihaiva hi prajñāpāramitāyāṃ vistareṇa
sarvabuddhadharmā upadiṣṭāḥ,
yatra bodhisattvena mahāsattvena śikṣitavyaṃ yogam āpattavyam ||
§9 名のみの存在/五蘊に住せず/遍歴行者シュレーニカ 〈V. 4–5〉
—— スブーティ → 世尊
yo ‘haṃ bhagavan etad eva bodhisattvanāmadheyaṃ
na vedmi nopalabhe na samanupaśyāmi,
prajñāpāramitām api na vedmi nopalabhe na samanupaśyāmi |
so ‘haṃ bhagavan etad eva bodhisattvanāmadheyam
avindan anupalabhamāno ‘samanupaśyan
prajñāpāramitām api avindan anupalabhamāno ‘samanupaśyan
katamaṃ bodhisattvaṃ katamasyāṃ prajñāpāramitāyām
avavadiṣyāmi anuśāsiṣyāmi?
etad eva bhagavan kaukṛtyaṃ syāt,
yo ‘haṃ vastv avindan anupalabhamāno ‘samanupaśyan
nāmadheyamātreṇa āyavyayaṃ kuryāṃ
yaduta bodhisattva iti |
api tu khalu punar bhagavaṃs tad api nāmadheyaṃ
na sthitaṃ nāsthitaṃ na viṣṭhitaṃ nāviṣṭhitam |
tat kasya hetoḥ?
avidyamānatvena tasya nāmadheyasya |
evaṃ tan nāmadheyaṃ
na sthitaṃ nāsthitaṃ na viṣṭhitaṃ nāviṣṭhitam |
(怯まざる者の定型句 ── 二度目)
saced bodhisattvasya mahāsattvasya
evaṃ gambhīrāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ
bhāṣyamāṇāyāṃ deśyamānāyām upadiśyamānāyāṃ
cittaṃ
nāvalīyate na saṃlīyate
na viṣīdati na viṣādam āpadyate,
nāsya vipṛṣṭhībhavati mānasam,
na bhagnapṛṣṭhībhavati,
notrasyati na saṃtrasyati na saṃtrāsam āpadyate |
adhimucyate ‘dhyāśayena
avirahito bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitāyā veditavyaḥ,
sthito ‘vinivartanīyāyāṃ bodhisattvabhūmau,
susthito ‘sthānayogena ||
〔五蘊に住せず〕
punar aparaṃ bhagavan
bodhisattvena mahāsattvena prajñāpāramitāyāṃ caratā
prajñāpāramitāṃ bhāvayatā
na rūpe sthātavyaṃ
na vedanāyāṃ na saṃjñāyāṃ na saṃskāreṣu,
na vijñāne sthātavyam |
tat kasya hetoḥ?
saced rūpe tiṣṭhati, rūpābhisaṃskāre carati,
na carati prajñāpāramitāyām |
evaṃ saced vedanāyāṃ saṃjñāyāṃ saṃskāreṣu |
saced vijñāne tiṣṭhati, vijñānābhisaṃskāre carati,
na carati prajñāpāramitāyām |
tat kasya hetoḥ?
na hi abhisaṃskāre caran prajñāpāramitāṃ parigṛhṇāti,
nāpi prajñāpāramitāyāṃ yogam āpadyate,
nāpi prajñāpāramitāṃ paripūrayate |
aparipūrayamāṇaḥ prajñāpāramitāṃ
na niryāsyati sarvajñatāyām
aparigṛhītaṃ parigṛhṇan |
tat kasya hetoḥ?
rūpaṃ hi aparigṛhītaṃ prajñāpāramitāyām |
evaṃ vedanā saṃjñā saṃskārāḥ |
vijñānaṃ hi aparigṛhītaṃ prajñāpāramitāyām |
yaś ca rūpasyāparigrahaḥ, na tad rūpam |
evaṃ yo vedanāyāḥ saṃjñāyāḥ saṃskārāṇām |
yo vijñānasyāparigrahaḥ, na tad vijñānam |
sāpi prajñāpāramitā aparigṛhītā |
evaṃ hy atra bodhisattvena mahāsattvena
prajñāpāramitāyāṃ caritavyam |
ayaṃ ca bodhisattvasya mahāsattvasya
sarvadharmāparigṛhīto nāma samādhir
vipulaḥ puraskṛtaḥ apramāṇaniyato ‘sādhāraṇaḥ |
〔遍歴行者シュレーニカ〕
sarvaśrāvakapratyekabuddhaiḥ
sāpi sarvajñatā aparigṛhītā,
na hi nimittato grahītavyā |
sacen nimittato grahītavyā abhaviṣyat,
na ceha śreṇikaḥ parivrājakaḥ śraddhām alapsyata |
tatra hi śreṇikaḥ parivrājakaḥ
sarvajñajñāne adhimucya
śraddhānusārī prādeśikena jñānenāvatīrṇaḥ |
so ‘vatīrya na rūpaṃ parigṛhṇīte |
evaṃ na vedanāṃ na saṃjñāṃ na saṃskārān |
na vijñānaṃ parigṛhṇīte |
nāpi tatra prītisukhena taj jñānaṃ samanupaśyati |
(四句の連禱。内・外・内外・別処)
nādhyātmaṃ rūpasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
na bahirdhā rūpasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
nādhyātmabahirdhā rūpasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
nāpy anyatra rūpāt taj jñānaṃ samanupaśyati |
evaṃ nādhyātmaṃ vedanāyāḥ saṃjñāyāḥ saṃskārāṇām |
nādhyātmaṃ vijñānasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
na bahirdhā vijñānasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
nādhyātmabahirdhā vijñānasya taj jñānaṃ samanupaśyati |
nāpy anyatra vijñānāt taj jñānaṃ samanupaśyati |
atra padaparyāye śreṇikaḥ parivrājako ‘dhimuktaḥ |
so ‘tra sarvatra śraddhānusārī
sarvajñajñāne dharmatāṃ pramāṇīkṛtya evam adhimukta iti |
tena na kaścid dharmaḥ parigṛhītaḥ |
nāpi sa kaścid dharmo ya upalabdhaḥ,
yaṃ gṛhṇīyān muñced vā |
sa nirvāṇam api na manyate |
iyam api bhagavan bodhisattvasya mahāsattvasya
prajñāpāramitā veditavyā
yad rūpaṃ na parigṛhṇīte |
evaṃ yad vedanāṃ saṃjñāṃ saṃskārān |
yad vijñānaṃ na parigṛhṇīte |
na cāntarā parinirvāti,
aparipūrṇair daśabhis tathāgatabalaiś
caturbhis tathāgatavaiśāradyair
aṣṭādaśabhiś ca āveṇikair buddhadharmaiḥ |
tasmād iyam api bhagavan bodhisattvasya mahāsattvasya
prajñāpāramitā veditavyā ||
§10 般若波羅蜜そのものへの省察
punar aparaṃ bhagavan
bodhisattvena mahāsattvena prajñāpāramitāyāṃ caratā
prajñāpāramitāṃ bhāvayatā
evam upaparīkṣitavyam evam upanidhyātavyam ——
katamaiṣā prajñāpāramitā?
kasya caiṣā prajñāpāramitā?
kiṃ yo dharmo na vidyate nopalabhyate, sā prajñāpāramiteti?
(怯まざる者の定型句 ── 三度目)
saced evam upaparīkṣamāṇaḥ evam upanidhyāyan
nāvalīyate na saṃlīyate
na viṣīdati na viṣādam āpadyate,
nāsya vipṛṣṭhībhavati mānasam,
na bhagnapṛṣṭhībhavati,
notrasyati na saṃtrasyati na saṃtrāsam āpadyate,
avirahito bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitayā veditavyaḥ ||
§11 連禱 二 ── 自性を離れている(virahita) 〈V. 6〉
—— シャーリプトラ
kiṃ kāraṇam āyuṣman subhūte
avirahito bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitayā veditavyaḥ?
yadā rūpam eva virahitaṃ rūpasvabhāvena,
evaṃ yadā vedanaiva saṃjñaiva saṃskārā eva,
yadā vijñānam eva virahitaṃ vijñānasvabhāvena,
yadā prajñāpāramitaiva virahitā prajñāpāramitāsvabhāvena,
yadā sarvajñataiva virahitā sarvajñatāsvabhāvena?
—— スブーティ
evam etad āyuṣman śāriputra evam etat |
rūpam evāyuṣman śāriputra virahitaṃ rūpasvabhāvena |
evaṃ vedanaiva saṃjñaiva saṃskārā eva |
vijñānam evāyuṣman śāriputra virahitaṃ vijñānasvabhāvena |
prajñāpāramitaiva āyuṣman śāriputra
virahitā prajñāpāramitāsvabhāvena |
sarvajñataiva āyuṣman śāriputra
virahitā sarvajñatāsvabhāvena |
(四句、たたみかけるように)
prajñāpāramitālakṣaṇenāpi prajñāpāramitā virahitā |
lakṣaṇasvabhāvenāpi lakṣaṇaṃ virahitam |
lakṣyasvabhāvenāpi lakṣyaṃ virahitam |
svabhāvalakṣaṇenāpi svabhāvo virahitaḥ ||
§12 一切法は不生
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte
yo bodhisattvo mahāsattvo ‘tra śikṣiṣyate,
sa niryāsyati sarvajñatāyām?
—— スブーティ
evam etad āyuṣman śāriputra, evam etat |
yo bodhisattvo mahāsattvo ‘tra śikṣiṣyate,
sa niryāsyati sarvajñatāyām |
tat kasya hetoḥ?
ajātā hy anirjātā hy āyuṣman śāriputra sarvadharmāḥ |
evaṃ carata āyuṣman śāriputra bodhisattvasya mahāsattvasya
sarvajñatā āsannībhavati |
yathā yathā sarvajñatā āsannībhavati,
tathā tathā sattvaparipācanāya
kāyacittapariśuddhir
lakṣaṇapariśuddhiḥ
buddhakṣetraśuddhiḥ |
buddhaiś ca samavadhānaṃ bhavati |
evaṃ ca punar āyuṣman śāriputra
bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitāyāṃ caran
sarvajñatāyā āsannībhavati ||
§13 連禱 三 ── 相(nimitta)における行
同じ結び nimitte carati が十度くり返される。振り子のように。
—— スブーティ
saced rūpe carati, nimitte carati |
saced rūpanimitte carati, nimitte carati |
saced rūpaṃ nimittam iti carati, nimitte carati |
saced rūpasyotpāde carati, nimitte carati |
saced rūpasya nirodhe carati, nimitte carati |
saced rūpasya vināśe carati, nimitte carati |
saced rūpaṃ śūnyam iti carati, nimitte carati |
ahaṃ carāmīti carati, nimitte carati |
ahaṃ bodhisattva iti carati, nimitte carati |
ahaṃ bodhisattva iti hy upalambha eva sa carati |
evaṃ saced vedanāyāṃ saṃjñāyāṃ saṃskāreṣu |
saced vijñāne carati, nimitte carati |
saced vijñānanimitte carati, nimitte carati |
saced vijñānaṃ nimittam iti carati, nimitte carati |
saced vijñānasyotpāde carati, nimitte carati |
saced vijñānasya nirodhe carati, nimitte carati |
saced vijñānasya vināśe carati, nimitte carati |
saced vijñānaṃ śūnyam iti carati, nimitte carati |
ahaṃ carāmīti carati, nimitte carati |
ahaṃ bodhisattva iti carati, nimitte carati |
ahaṃ bodhisattva iti hy upalambha eva sa carati |
sacet punar asyaivaṃ bhavati ——
ya evaṃ carati, sa prajñāpāramitāyāṃ carati,
sa prajñāpāramitāṃ bhāvayatīti,
nimitta eva sa carati |
ayaṃ bodhisattvo ‘nupāyakuśalo veditavyaḥ ||
§14 連禱 四 ── 相を離れた行と、四句否定 〈V. 7〉
—— シャーリプトラ
kathaṃ punar āyuṣman subhūte caran
bodhisattvo mahāsattvaś carati prajñāpāramitāyām?
—— スブーティ
saced āyuṣman śāriputra bodhisattvo mahāsattvo
na rūpe carati,
na rūpanimitte carati,
na rūpaṃ nimittam iti carati,
na rūpasyotpāde carati,
na rūpasya nirodhe carati,
na rūpasya vināśe carati,
na rūpaṃ śūnyam iti carati,
nāhaṃ carāmīti carati,
nāhaṃ bodhisattva iti carati |
evaṃ sacen na vedanāyāṃ na saṃjñāyāṃ na saṃskāreṣu |
sacen na vijñāne carati,
na vijñānanimitte carati,
na vijñānaṃ nimittam iti carati,
na vijñānasyotpāde carati,
na vijñānasya nirodhe carati,
na vijñānasya vināśe carati,
na vijñānaṃ śūnyam iti carati,
nāhaṃ carāmīti carati,
nāhaṃ bodhisattva iti carati |
sacet punar nāsyaivaṃ bhavati ——
ya evaṃ carati, sa prajñāpāramitāyāṃ carati,
sa prajñāpāramitāṃ bhāvayatīti |
evaṃ caran bodhisattvo mahāsattvaś carati prajñāpāramitāyām |
(四句否定 ── 現在四句・未来四句。八行を一続きに)
sa hi caraṃś
carāmīti nopaiti,
na carāmīti nopaiti,
carāmi ca na carāmi ceti nopaiti,
naiva carāmi na na carāmīti nopaiti,
cariṣyāmīti nopaiti,
na cariṣyāmīti nopaiti,
cariṣyāmi ca na cariṣyāmi ceti nopaiti,
naiva cariṣyāmi na na cariṣyāmīti nopaiti |
tat kasya hetor nopaiti?
sarvadharmā hy anupagatā anupāttāḥ |
ayam ucyate
sarvadharmānupādāno nāma samādhir
bodhisattvasya mahāsattvasya,
vipulaḥ puraskṛto ‘pramāṇaniyato ‘sādhāraṇaḥ
sarvaśrāvakapratyekabuddhaiḥ |
anenaiva samādhinā viharan bodhisattvo mahāsattvaḥ
kṣipram anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbudhyate ||
§15 三昧を知らず、想わない
—— スブーティ
buddhānubhāvena āyuṣmān subhūtiḥ sthavira evam āha ——
vyākṛto ‘yaṃ bhagavan bodhisattvo mahāsattvaḥ
pūrvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair
anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau,
yo ‘nena samādhinā viharati |
sa tam api samādhiṃ na samanupaśyati,
na ca tena samādhinā manyate ——
ahaṃ samāhitaḥ,
ahaṃ samādhiṃ samāpatsye,
ahaṃ samādhiṃ samāpadye,
ahaṃ samādhisamāpanna iti |
evaṃ tasya sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ na saṃvidyate ||
—— シャーリプトラ
katamenāyuṣman subhūte samādhinā viharan
bodhisattvo mahāsattvas
tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair
vyākriyate ‘nuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau?
śakyaḥ sa samādhir darśayitum?
—— スブーティ
no hīdam āyuṣman śāriputra |
tat kasya hetoḥ?
tam api hi sa kulaputraḥ samādhiṃ na jānāti, na saṃjānīte |
—— シャーリプトラ
na jānāti na saṃjānīte ity āyuṣman subhūte vadasi?
—— スブーティ
na jānāti na saṃjānīte ity āyuṣman śāriputra vadāmi |
tat kasya hetor na jānāti na saṃjānīte?
avidyamānatvena tasya samādhes
taṃ samādhiṃ na jānāti na saṃjānīte |
—— 世尊
sādhu sādhu subhūte |
evam etat subhūte, evam etat |
yathāpi nāma tathāgatānubhāvena te pratibhāti,
tathāgatādhiṣṭhānenopadiśasi |
evaṃ cātra bodhisattvena mahāsattvena śikṣitavyam |
tat kasya hetoḥ?
evaṃ hi śikṣamāṇo bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāyāṃ śikṣate ||
§16 何ものにも学ばない、という学び 〈V. 8〉
—— シャーリプトラ
evaṃ śikṣamāṇo bhagavan bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāyāṃ śikṣate?
—— 世尊
evaṃ śikṣamāṇaḥ śāriputra bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāyāṃ śikṣate ||
—— シャーリプトラ
evaṃ śikṣamāṇo bhagavan bodhisattvo mahāsattvaḥ
katamasmin dharme śikṣate?
—— 世尊
evaṃ śikṣamāṇaḥ śāriputra bodhisattvo mahāsattvo
na kasmiṃścid dharme śikṣate |
tat kasya hetoḥ?
na hi te śāriputra dharmās tathā saṃvidyante
yathā bālapṛthagjanā aśrutavanto ‘bhiniviṣṭāḥ |
—— シャーリプトラ
kathaṃ tarhi te bhagavan saṃvidyante?
—— 世尊
yathā śāriputra na saṃvidyante,
tathā saṃvidyante evam avidyamānāḥ |
tenocyante avidyeti |
tān bālapṛthagjanā aśrutavanto ‘bhiniviṣṭāḥ |
tair asaṃvidyamānāḥ sarvadharmāḥ kalpitāḥ |
te tān kalpayitvā dvayor antayoḥ saktās
tān dharmān na jānanti na paśyanti |
tasmāt te ‘saṃvidyamānān sarvadharmān kalpayanti |
kalpayitvā dvāv antāv abhiniviśante
abhiniviśya tannidānam upalambhaṃ niśritya
atītān dharmān kalpayanti,
anāgatān dharmān kalpayanti,
pratyutpannān dharmān kalpayanti |
te kalpayitvā nāmarūpe ‘bhiniviṣṭāḥ |
tair asaṃvidyamānāḥ sarvadharmāḥ kalpitāḥ |
te tān asaṃvidyamānān sarvadharmān kalpayanto
yathābhūtaṃ mārgaṃ na jānanti na paśyanti |
yathābhūtaṃ mārgam ajānanto ‘paśyanto
na niryānti traidhātukāt,
na budhyante bhūtakoṭim |
tena te bālā iti saṃjñāṃ gacchanti |
te satyaṃ dharmaṃ na śraddadhati |
na khalu punaḥ śāriputra bodhisattvā mahāsattvāḥ
kaṃcid dharmam abhiniviśante ||
§17 一切智性に学ぶ
—— シャーリプトラ
evaṃ śikṣamāṇo bhagavan bodhisattvo mahāsattvaḥ
sarvajñatāyāṃ śikṣate?
—— 世尊
evaṃ śikṣamāṇaḥ śāriputra bodhisattvo mahāsattvaḥ
sarvajñatāyām api na śikṣate |
evaṃ śikṣamāṇaḥ śāriputra bodhisattvo mahāsattvaḥ
sarvadharmeṣu śikṣate |
evaṃ śikṣamāṇaḥ śāriputra bodhisattvo mahāsattvaḥ
sarvajñatāyāṃ śikṣate,
sarvajñatāyā āsannībhavati,
sarvajñatāyāṃ niryāsyati ||
§18 幻の人(māyāpuruṣa) 〈V. 9〉
—— スブーティ
yo bhagavan evaṃ paripṛcchet ——
kim ayaṃ māyāpuruṣaḥ sarvajñatāyāṃ śikṣiṣyate,
sarvajñatāyā āsannībhaviṣyati,
sarvajñatāyāṃ niryāsyatīti?
tasya bhagavan evaṃ paripṛcchataḥ kathaṃ nirdeṣṭavyaṃ syāt?
—— 世尊
tena hi subhūte tvām evātra pratiprakṣyāmi |
yathā te kṣamate, tathā vyākuryāḥ |
(sādhu bhagavann ity āyuṣmān subhūtir bhagavataḥ pratyaśrauṣīt |)
tat kiṃ manyase subhūte
anyā sā māyā, anyat tad rūpam?
anyā sā māyā, anyā sā vedanā?
anyā sā saṃjñā, anye te saṃskārāḥ?
anyā sā māyā, anyat tad vijñānam?
—— スブーティ
na hy etad bhagavan |
na hi bhagavan anyā sā māyā anyat tad rūpam |
rūpam eva bhagavan māyā, māyaiva rūpam |
na hi bhagavan anyā sā māyā anyā sā vedanā,
anyā sā saṃjñā anye te saṃskārāḥ |
vedanā saṃjñā saṃskārā eva bhagavan māyā,
māyaiva vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ |
na bhagavan anyā sā māyā anyat tad vijñānam |
vijñānam eva bhagavan māyā, māyaiva vijñānam ||
—— 世尊
tat kiṃ manyase subhūte
atraiṣāṃ saṃjñā samajñā prajñaptir vyavahāraḥ
pañcasūpādānaskandheṣu yaduta bodhisattva iti?
—— スブーティ
evam etad bhagavan, evam etat sugata |
tena hi bhagavan bodhisattvena mahāsattvena
prajñāpāramitāyāṃ śikṣamāṇena
māyāpuruṣeṇeva śikṣitavyaṃ bhavaty
anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau |
tat kasya hetoḥ?
sa eva hi bhagavan māyāpuruṣo dhārayitavyo
yaduta pañcopādānaskandhāḥ |
tat kasya hetoḥ?
tathā hi bhagavan māyopamaṃ rūpam uktaṃ bhagavatā |
yac ca rūpaṃ tat ṣaḍindriyaṃ te pañca skandhāḥ |
tathā hi bhagavan māyopamā vedanāsaṃjñāsaṃskārā uktāḥ |
tathā hi bhagavan māyopamaṃ vijñānam uktaṃ bhagavatā |
yac ca vijñānaṃ tat ṣaḍindriyaṃ te pañca skandhāḥ ||
§19 新学の菩薩と、善知識
—— スブーティ
mā bhagavan navayānasaṃprasthitā bodhisattvā mahāsattvā
imaṃ nirdeśaṃ śrutvā
utrasiṣuḥ saṃtrasiṣuḥ saṃtrāsam āpatsyante |
—— 世尊
yadi subhūte navayānasaṃprasthitā bodhisattvā mahāsattvāḥ
pāpamitrahastagatā bhaviṣyanti,
utrasiṣyanti saṃtrasiṣyanti saṃtrāsam āpatsyante |
atha cet subhūte navayānasaṃprasthitā bodhisattvā mahāsattvāḥ
kalyāṇamitrahastagatā bhaviṣyanti,
notrasiṣyanti na saṃtrasiṣyanti na saṃtrāsam āpatsyante ||
—— スブーティ
kāni punar bhagavan bodhisattvasya mahāsattvasya
kalyāṇamitrāṇi veditavyāni?
—— 世尊
ya enaṃ pāramitāsu avavadanti anuśāsati |
ye ‘smai mārakarmāṇy upadiśanti |
evaṃ māradoṣā boddhavyāḥ —— ime māradoṣāḥ |
evaṃ mārakarmāṇi boddhavyāni —— imāni mārakarmāṇi |
tāni tvayā buddhvā vivarjayitavyānīti |
imāni subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya
mahāsaṃnāhasaṃnaddhasya
mahāyānasaṃprasthitasya
mahāyānasamārūḍhasya
kalyāṇamitrāṇi veditavyāni ||
§20 「菩薩」という語に意味はない
—— スブーティ
yac ca bodhisattvo mahāsattva iti bhagavann ucyate,
tatra bodhisattva iti bhagavan kaḥ padārthaḥ?
—— 世尊
apadārthaḥ subhūte bodhisattvapadārthaḥ |
tat kasya hetoḥ?
sarvadharmāṇāṃ hi subhūte bodhisattvo mahāsattvo
‘saktatāyāṃ śikṣate |
sarvadharmāṇāṃ hi subhūte bodhisattvo mahāsattvo
‘nubodhanārthena asaktatāyām
anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbudhyate |
bodhyarthena tu subhūte bodhisattvo mahāsattva ity ucyate |
—— スブーティ
kena kāraṇena bhagavan bodhisattvo mahāsattva ity ucyate?
—— 世尊
mahataḥ sattvarāśer mahataḥ sattvanikāyasya
agratāṃ kārayiṣyati,
tenārthena bodhisattvo mahāsattva ity ucyate ||
§21 シャーリプトラによる摩訶薩の説明 〈V. 10〉
—— シャーリプトラ
mamāpi bhagavan pratibhāti
yenārthena bodhisattvo mahāsattva ity ucyate |
—— 世尊
pratibhātu te śāriputra yasyedānīṃ kālaṃ manyase |
—— シャーリプトラ
(九つの見。一つずつ数え上げる)
mahatyā
ātmadṛṣṭyāḥ
sattvadṛṣṭyāḥ
jīvadṛṣṭyāḥ
pudgaladṛṣṭyāḥ
bhavadṛṣṭyāḥ
vibhavadṛṣṭyāḥ
ucchedadṛṣṭyāḥ
śāśvatadṛṣṭyāḥ
svakāyadṛṣṭyāḥ,
etāsām evamādyānāṃ dṛṣṭīnāṃ prahāṇāya
dharmaṃ deśayiṣyatīti,
tenārthena bodhisattvo mahāsattva ity ucyate ||
§22 スブーティによる摩訶薩の説明
—— スブーティ
mamāpi bhagavan pratibhāti
yenārthena bodhisattvo mahāsattva ity ucyate |
—— 世尊
pratibhātu te subhūte yasyedānīṃ kālaṃ manyase |
—— スブーティ
bodhisattvo mahāsattva iti bhagavann ucyate |
yad api tad bhagavan
bodhicittaṃ
sarvajñatācittam
anāsravaṃ cittam
asamaṃ cittam
asamasamaṃ cittam
asādhāraṇaṃ sarvaśrāvakapratyekabuddhaiḥ,
tatrāpi citte asakto ‘paryāpannaḥ |
tat kasya hetoḥ?
tathā hi tat sarvajñatācittam anāsravam aparyāpannaṃ tat,
yad api tat sarvajñatācittam anāsravam aparyāpannam |
tatrāpi citte asakto ‘paryāpannaḥ |
tenārthena bodhisattvo mahāsattva iti saṃkhyāṃ gacchati ||
§23 再び、無心性
—— シャーリプトラ
kena kāraṇena āyuṣman subhūte
tatrāpi citte asakto ‘paryāpannaḥ?
—— スブーティ
acittatvād āyuṣman śāriputra
tatrāpi citte asakto ‘paryāpannaḥ ||
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte asti tac cittaṃ yac cittam acittam?
—— スブーティ
kiṃ punar āyuṣman śāriputra tatra acittatāyām
astitā vā nāstitā vā vidyate vā upalabhyate vā?
—— シャーリプトラ
no hīdam āyuṣman subhūte |
—— スブーティ
tad yadi āyuṣman śāriputra tatra acittatāyām
astitā vā nāstitā vā na vidyate vā nopalabhyate vā,
tat katham āyuṣmān śāriputra evam āha ——
asti tac cittaṃ yac cittam acittam iti?
—— シャーリプトラ
sādhu sādhu āyuṣman subhūte |
yathāpi nāma tvaṃ bhagavatā
araṇāvihāriṇām agratāyāṃ nirdiṣṭo nirdiśasi ||
§24 プールナ ── 大鎧を着けた者
—— プールナ・マイトラーヤニープトラ
mahāsattvo mahāsattva iti yad idaṃ bhagavann ucyate,
mahāsaṃnāhasaṃnaddhaḥ sa sattvaḥ |
mahāyānasaṃprasthito mahāyānasamārūḍhaś ca sa sattvaḥ |
tasmāt sa mahāsattvo mahāsattva iti saṃkhyāṃ gacchati ||
§25 大鎧とは何か ── 幻術師の譬え
—— スブーティ
mahāsaṃnāhasaṃnaddho mahāyānasaṃnaddha iti
yad idaṃ bhagavann ucyate,
kiyatā bhagavan bodhisattvo mahāsattvo
mahāsaṃnāhasaṃnaddho bhavati?
—— 世尊
iha subhūte bodhisattvasya mahāsattvasyaivaṃ bhavati ——
aprameyā mayā sattvāḥ parinirvāpayitavyā iti |
asaṃkhyeyā mayā sattvāḥ parinirvāpayitavyā iti |
na ca te santi yair ye parinirvāpayitavyā iti |
sa tāṃs tāvataḥ sattvān parinirvāpayati |
na ca sa kaścit sattvo
yaḥ parinirvṛto yena ca parinirvāpito bhavati |
tat kasya hetoḥ?
dharmataiṣā subhūte dharmāṇāṃ māyādharmatām upādāya syāt |
〔幻術師の譬え〕
yathāpi nāma subhūte
dakṣo māyākāro vā māyākārāntevāsī vā
caturmahāpathe mahāntaṃ janakāyam abhinirmimīte |
abhinirmāya tasyaiva mahato janakāyasyāntardhānaṃ kuryāt |
tat kiṃ manyase subhūte
api nu tatra kenacit kaścid
dhato vā mṛto vā nāśito vā antarhito vā?
—— スブーティ
no hīdaṃ bhagavan |
—— 世尊 〈V. 11〉
evam eva subhūte bodhisattvo mahāsattvo
‘prameyān asaṃkhyeyān sattvān parinirvāpayati |
na ca sa kaścit sattvo
yaḥ parinirvṛto yena ca parinirvāpito bhavati |
saced bodhisattvo mahāsattva
imaṃ nirdeśam evaṃ nirdiśyamānaṃ śrutvā
notrasyati na saṃtrasyati na saṃtrāsam āpadyate,
iyatā ayaṃ subhūte bodhisattvo mahāsattvo
mahāsaṃnāhasaṃnaddho veditavyaḥ ||
§26 鎧なき鎧
—— スブーティ
yathāhaṃ bhagavan bhagavato bhāṣitasyārtham ājānāmi,
tathā asaṃnāhasaṃnaddho batāyaṃ bhagavan
bodhisattvo mahāsattvo veditavyaḥ |
—— 世尊
evam etat subhūte, evam etat |
asaṃnāhasaṃnaddho batāyaṃ bodhisattvo mahāsattvo veditavyaḥ |
tat kasya hetoḥ?
akṛtā hi subhūte sarvajñatā avikṛtā anabhisaṃskṛtā |
te ‘pi sattvā akṛtā avikṛtā anabhisaṃskṛtāḥ,
yeṣāṃ sattvānām arthāya ayaṃ saṃnāhasaṃnaddhaḥ ||
§27 縛られず、解かれず
—— スブーティ
evam etad bhagavan, evam etat sugata |
tat kasya hetoḥ?
tathā hi bhagavan rūpam abaddham amuktam |
evaṃ vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ |
tathā hi bhagavan vijñānam abaddham amuktam |
rūpatathatāpi bhagavan abaddhā amuktā |
evaṃ vedanātathatāpi saṃjñātathatāpi saṃskāratathatāpi |
vijñānatathatāpi bhagavan abaddhā amuktā ||
§28 プールナの問いと、スブーティの答
—— プールナ → スブーティ
rūpam āyuṣman subhūte abaddham amuktam iti vadasi |
evaṃ vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ |
vijñānam āyuṣman subhūte abaddham amuktam iti vadasi |
rūpatathatāpi āyuṣman subhūte abaddhā amukteti vadasi |
evaṃ vedanātathatāpi saṃjñātathatāpi saṃskāratathatāpi |
vijñānatathatāpy āyuṣman subhūte abaddhā amukteti vadasi |
atha katamat tad āyuṣman subhūte rūpaṃ
yad rūpam abaddham amuktam iti vadasi?
evaṃ katamā sā vedanā, katamā sā saṃjñā, katame te saṃskārāḥ?
katamat tad āyuṣman subhūte vijñānaṃ
yad vijñānam abaddham amuktam iti vadasi?
katamā sā āyuṣman subhūte rūpatathatā
yā rūpatathatāpy abaddhā amukteti vadasi?
evaṃ katamā sā vedanātathatā saṃjñātathatā saṃskāratathatā?
katamā sā āyuṣman subhūte vijñānatathatā
yā vijñānatathatāpy abaddhā amukteti vadasi?
—— スブーティ
yad āyuṣman pūrṇa māyāpuruṣasya rūpaṃ
tad abaddham amuktam |
evaṃ yā māyāpuruṣasya vedanā,
yā māyāpuruṣasya saṃjñā,
ye māyāpuruṣasya saṃskārāḥ |
yad āyuṣman pūrṇa māyāpuruṣasya vijñānaṃ
tad abaddham amuktam |
yā āyuṣman pūrṇa māyāpuruṣasya rūpatathatā
sā abaddhā amuktā |
evaṃ yā māyāpuruṣasya vedanātathatā saṃjñātathatā saṃskāratathatā |
yā āyuṣman pūrṇa māyāpuruṣasya vijñānatathatā
sā abaddhā amuktā |
tat kasya hetoḥ?
asadbhūtatvād abaddhā amuktā,
viviktatvād abaddhā amuktā,
anutpannatvād abaddhā amuktā |
ayaṃ sa bodhisattvasya mahāsattvasya
mahāsaṃnāhasaṃnaddhasya
mahāyānasaṃprasthitasya
mahāyānasamārūḍhasya
mahāsaṃnāho ‘saṃnāhaḥ |
(evam ukte āyuṣmān pūrṇo maitrāyaṇīputras tūṣṇīm abhūt ||)
§29 大乗とは何か 〈V. 12〉
—— スブーティ
evaṃ bhagavan bodhisattvo mahāsattvo
mahāsaṃnāhasaṃnaddhaḥ san
mahāyānasaṃprasthito mahāyānasamārūḍho bhavati |
(六つの問い。一息ずつ)
katamac ca tan mahāyānam?
kathaṃ vā tat saṃprasthito veditavyaḥ?
kuto vā tan mahāyānaṃ niryāsyati?
kena vā tan mahāyānaṃ saṃprasthitam?
kva vā tan mahāyānaṃ sthāsyati?
ko vā anena mahāyānena niryāsyati?
—— 世尊
mahāyānam iti subhūte aprameyatāyā etad adhivacanam |
aprameyam iti subhūte apramāṇatvena |
yad api subhūte evaṃ vadasi ——
kathaṃ vā tat saṃprasthito veditavyaḥ?
kuto vā tan mahāyānaṃ niryāsyati?
kena vā tan mahāyānaṃ saṃprasthitam?
kva vā tan mahāyānaṃ sthāsyati?
ko vā anena mahāyānena niryāsyatīti?
(答え。五句)
pāramitābhiḥ saṃprasthitaḥ |
traidhātukān niryāsyati |
yenārambaṇaṃ tena saṃprasthitam |
sarvajñatāyāṃ sthāsyati |
bodhisattvo mahāsattvo niryāsyati |
(ただちに、その答えが否定される)
api tu khalu punar
na kutaścin niryāsyati |
na kenāpi saṃprasthitam |
na kvacit sthāsyati |
api tu sthāsyati sarvajñatāyām asthānayogena |
nāpi kaścit tena mahāyānena
niryāto nāpi niryāsyati nāpi niryāti |
tat kasya hetoḥ?
yaś ca niryāyāt, yena ca niryāyāt,
ubhāv etau dharmau na vidyete nopalabhyete |
evam avidyamāneṣu sarvadharmeṣu
katamo dharmaḥ katamena dharmeṇa niryāsyati?
evaṃ hi subhūte bodhisattvo mahāsattvo
mahāyānasaṃnaddho mahāyānasaṃprasthito
mahāyānasamārūḍho bhavati ||
§30 大乗は虚空に等しい
—— スブーティ
mahāyānaṃ mahāyānam iti bhagavann ucyate |
sadevamānuṣāsuraṃ lokam abhibhavan niryāsyati
ākāśasamatayā atimahattayā tan mahāyānam |
yathā ākāśe
aprameyāṇām asaṃkhyeyānāṃ sattvānām avakāśaḥ,
evam eva bhagavan asmin yāne
aprameyāṇām asaṃkhyeyānāṃ sattvānām avakāśaḥ |
anena bhagavan paryāyeṇa
mahāyānam idaṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānām |
naivāsyāgamo dṛśyate,
naivāsya nirgamo dṛśyate,
nāpy asya sthānaṃ saṃvidyate |
evam asya bhagavan mahāyānasya
naiva pūrvānta upalabhyate,
nāpy aparānta upalabhyate,
nāpi madhya upalabhyate |
atha samaṃ bhagavaṃs tad yānam |
tasmān mahāyānaṃ mahāyānam ity ucyate |
—— 世尊
sādhu sādhu subhūte |
evam etat subhūte, evam etat |
evaṃ mahāyānam idaṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānām |
atra śikṣitvā bodhisattvair mahāsattvaiḥ
sarvajñatā anuprāptā, anuprāpsyate anuprāpyate ca ||
§31 般若波羅蜜に随順して
—— プールナ
ayaṃ bhagavan subhūtiḥ sthaviraḥ
prajñāpāramitāyāḥ kṛtaśo ‘dhīṣṭo
mahāyānam upadeṣṭavyaṃ manyate |
—— スブーティ
nāhaṃ bhagavan prajñāpāramitāṃ vyatikramya mahāyānam avocam |
—— 世尊
no hīdaṃ subhūte |
anulomatvaṃ subhūte prajñāpāramitāyā mahāyānam upadiśasi |
—— スブーティ
buddhānubhāvād bhagavan |
§32 名のみ・未生起・不二 〈V. 13〉
api nu khalu punar bhagavan
pūrvāntato bodhisattvo nopaiti,
aparāntato bodhisattvo nopaiti,
madhyato bodhisattvo nopaiti |
tat kasya hetor nopaiti?
rūpāparyantatayā hi bodhisattvāparyantatā veditavyā,
evaṃ vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ |
vijñānāparyantatayā hi bodhisattvāparyantatā veditavyā |
rūpaṃ bodhisattva iti nopaiti |
idam api na vidyate nopalabhyate |
evaṃ vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ |
vijñānaṃ bodhisattva iti nopaiti,
idam api na vidyate nopalabhyate |
evaṃ bhagavan sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ
bodhisattvadharmam anupalabhamāno
nāhaṃ bhagavan taṃ dharmaṃ samanupaśyāmi
yasyaitan nāmadheyaṃ yaduta bodhisattva iti |
prajñāpāramitām api na samanupaśyāmi nopalabhe |
sarvajñatām api na samanupaśyāmi nopalabhe |
so ‘haṃ bhagavan sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ
taṃ dharmam anupalabhamāno ‘samanupaśyan
katamaṃ dharmaṃ katamena dharmeṇa katamasmin dharme
‘vavadiṣyāmi anuśāsiṣyāmi?
〔名のみ ── 三句〕
buddha iti bhagavan nāmadheyamātram etat |
bodhisattva iti bhagavan nāmadheyamātram etat |
prajñāpāramiteti bhagavan nāmadheyamātram etat |
tac ca nāmadheyam anabhinirvṛttam |
yathā ātmā ātmeti ca bhagavann ucyate,
atyantatayā ca bhagavann anabhinirvṛtta ātmā |
evam asvabhāvānāṃ sarvadharmāṇāṃ
katamat tad rūpaṃ yad agrāhyam anabhinirvṛttam?
katame te vedanāsaṃjñāsaṃskārāḥ?
katamat tad vijñānaṃ yad agrāhyam anabhinirvṛttam?
evam eteṣāṃ sarvadharmāṇāṃ yā asvabhāvatā,
sā anabhinirvṛttiḥ |
yā ca sarvadharmāṇām anabhinirvṛttir na te dharmāḥ |
tat kim anabhinirvṛttim anabhinirvṛttyāṃ prajñāpāramitāyām
avavadiṣyāmy anuśāsiṣyāmi?
na cānyatra bhagavan anabhinirvṛttitaḥ
sarvadharmā vā buddhadharmā vā bodhisattvadharmā vā upalabhyante,
yo vā bodhāya caret |
(怯まざる者の定型句 ── 四度目)
saced bhagavan evaṃ bhāṣyamāṇe
evaṃ deśyamāne evam upadiśyamāne
bodhisattvasya mahāsattvasya cittaṃ
nāvalīyate na saṃlīyate
na viṣīdati na viṣādam āpadyate,
nāsya vipṛṣṭhībhavati mānasaṃ
na bhagnapṛṣṭhībhavati
notrasyati na saṃtrasyati na saṃtrāsam āpadyate,
evaṃ veditavyam ——
caraty ayaṃ bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitāyām |
bhāvayaty ayaṃ bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitām |
upaparīkṣate ‘yaṃ bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitām |
upanidhyāyaty ayaṃ bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitām iti |
〔不二 ── 以下、同文が二度くり返される〕
tat kasya hetoḥ?
yasmin hi samaye bhagavan bodhisattvo mahāsattvaḥ
imān dharmān prajñāpāramitāyāṃ vyupaparīkṣate,
tasmin samaye
na rūpam upaiti,
na rūpam upagacchati,
na rūpasyotpādaṃ samanupaśyati,
na rūpasya nirodhaṃ samanupaśyati |
evaṃ na vedanāṃ na saṃjñāṃ na saṃskārān |
na vijñānam upaiti,
na vijñānam upagacchati,
na vijñānasyotpādaṃ samanupaśyati,
na vijñānasya nirodhaṃ samanupaśyati |
tat kasya hetoḥ? tathā hi ——
yo rūpasyānutpādo na tad rūpam |
yo rūpasyāvyayo na tad rūpam |
ity anutpādaś ca rūpaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
ity avyayaś ca rūpaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
yat punar etad ucyate rūpam iti,
advayasyaiṣā gaṇanā kṛtā |
evaṃ tathā hi yo vedanāyāḥ saṃjñāyāḥ saṃskārāṇām |
tathā hi yo vijñānasyānutpādo na tad vijñānam,
yo vijñānasyāvyayo na tad vijñānam |
ity anutpādaś ca vijñānaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
ity avyayaś ca vijñānaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
yat punar etad ucyate vijñānam iti,
advayasyaiṣā gaṇanā kṛtā |
〔同文反復 ── 一切相にわたる観察として〕 〈V. 14〉
evaṃ bhagavan prajñāpāramitāyāṃ
sarvākāraṃ sarvadharmān vyupaparīkṣamāṇas
tasmin samaye
na rūpam upaiti,
na rūpam upagacchati,
na rūpasyotpādaṃ samanupaśyati,
na rūpasya nirodhaṃ samanupaśyati |
evaṃ na vedanāṃ na saṃjñāṃ na saṃskārān |
na vijñānam upaiti,
na vijñānam upagacchati,
na vijñānasyotpādaṃ samanupaśyati,
na vijñānasya nirodhaṃ samanupaśyati |
tat kasya hetoḥ? tathā hi ——
yo rūpasyānutpādo na tad rūpam |
yo rūpasyāvyayo na tad rūpam |
ity anutpādaś ca rūpaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
ity avyayaś ca rūpaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
yat punar etad ucyate rūpam iti,
advayasyaiṣā gaṇanā kṛtā |
evaṃ tathā hi yo vedanāyāḥ saṃjñāyāḥ saṃskārāṇām |
tathā hi yo vijñānasyānutpādo na tad vijñānam,
yo vijñānasyāvyayo na tad vijñānam |
ity anutpādaś ca vijñānaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
ity avyayaś ca vijñānaṃ ca advayam etad advaidhīkāram |
yat punar etad ucyate vijñānam iti,
advayasyaiṣā gaṇanā kṛtā ||
§33 菩薩も不生/難行という想いを起こさない
—— シャーリプトラ
tena hi yathāham āyuṣmataḥ subhūter bhāṣitasyārtham ājānāmi,
tathā bodhisattvo ‘py anutpādaḥ |
yadi ca āyuṣman subhūte bodhisattvo ‘py anutpādaḥ
kiṃ bodhisattvo duṣkaracārikāṃ carati?
yāni vā tāni sattvānāṃ kṛtaśo
duḥkhāny utsahate pratyanubhavitum?
—— スブーティ
nāham āyuṣman śāriputra icchāmi
bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ duṣkaracārikāṃ carantam |
nāpi sa bodhisattvo mahāsattvo yo duṣkarasaṃjñayā carati |
tat kasya hetoḥ?
na hi āyuṣman śāriputra duṣkarasaṃjñāṃ janayitvā
śakyo ‘prameyāṇām asaṃkhyeyānāṃ sattvānām arthaḥ kartum |
api tu sukhasaṃjñām eva kṛtvā |
sarvasattvānām antike
mātṛsaṃjñāṃ
pitṛsaṃjñāṃ
putrasaṃjñāṃ
duhitṛsaṃjñāṃ
kṛtvā strīpuruṣeṣu |
evam etāḥ saṃjñāḥ kṛtvā
bodhisattvo mahāsattvo bodhisattvacārikāṃ carati |
tasmān
mātṛsaṃjñā pitṛsaṃjñā
putrasaṃjñā duhitṛsaṃjñā
bodhisattvena mahāsattvena sarvasattvānām antike
yāvad ātmasaṃjñā utpādayitavyā |
yathā ātmā sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ
sarvaduḥkhebhyo mocayitavyaḥ,
evaṃ sarvasattvāḥ sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ
sarvaduḥkhebhyo mocayitavyā iti |
evaṃ ca sarvasattveṣu saṃjñā utpādayitavyā ——
mayaite sarvasattvā na parityaktavyāḥ |
mayaite sarvasattvāḥ parimocayitavyā aparimāṇato duḥkhaskandhāt |
na ca mayaiteṣu cittapradoṣa utpādayitavya
antaśaḥ śataśo ‘pi chidyamāneneti |
evaṃ hi bodhisattvena mahāsattvena cittam utpādayitavyam |
saced evaṃcitto vihariṣyati,
na duṣkarasaṃjñī cariṣyati, na duṣkarasaṃjñī vihariṣyati |
punar aparam āyuṣman śāriputra
bodhisattvena mahāsattvena evaṃ cittam utpādayitavyam ——
yathā sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvam
ātmā na vidyate nopalabhyate,
evaṃ sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ
sarvadharmā na saṃvidyante nopalabhyante |
evam ādhyātmikabāhyeṣu sarvadharmeṣu saṃjñā utpādayitavyā |
saced evaṃcittaś cariṣyati,
na duṣkarasaṃjñī cariṣyati, na duṣkarasaṃjñī vihariṣyati |
yad apy āyuṣman śāriputra evam āha ——
anutpādo bodhisattva iti |
evam etad āyuṣman śāriputra, evam etat |
anutpādo bodhisattva iti ||
§34 連禱 五 ── 不生をめぐる問答 〈V. 15〉
短い問と答が階段状に積み上がる。二人で交互に唱えるのに適する。
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte bodhisattva evānutpādaḥ,
utāho bodhisattvadharmā apy anutpādaḥ?
—— スブーティ
bodhisattvadharmā api āyuṣman śāriputra anutpādaḥ |
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte bodhisattvadharmā evānutpādaḥ,
utāho sarvajñatāpy anutpādaḥ?
—— スブーティ
sarvajñatāpy āyuṣman śāriputra anutpādaḥ |
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte sarvajñataivānutpādaḥ,
utāho sarvajñatādharmā apy anutpādaḥ?
—— スブーティ
sarvajñatādharmā apy āyuṣman śāriputra anutpādaḥ |
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte sarvajñatādharmā evānutpādaḥ,
utāho pṛthagjano ‘py anutpādaḥ?
—— スブーティ
pṛthagjano ‘py āyuṣman śāriputra anutpādaḥ |
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte pṛthagjana evānutpādaḥ,
utāho pṛthagjanadharmā apy anutpādaḥ?
—— スブーティ
pṛthagjanadharmā apy āyuṣman śāriputra anutpādaḥ |
—— シャーリプトラ
yady āyuṣman subhūte
bodhisattvo ‘py anutpādaḥ,
bodhisattvadharmā apy anutpādaḥ,
sarvajñatāpy anutpādaḥ,
sarvajñatādharmā apy anutpādaḥ,
pṛthagjano ‘py anutpādaḥ,
pṛthagjanadharmā apy anutpādaḥ,
nanv āyuṣman subhūte
anuprāptaiva ayatnena bodhisattvena mahāsattvena sarvajñatā bhavati?
—— スブーティ
nāham āyuṣman śāriputra
anutpannasya dharmasya prāptim icchāmi, nāpy abhisamayam |
nāpy anutpannena dharmeṇa anutpannā prāptiḥ prāpyate |
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte
anutpannena dharmeṇa anutpannā prāptiḥ prāpyate,
utāho utpannena dharmeṇa anutpannā prāptiḥ prāpyate?
—— スブーティ
kiṃ punar āyuṣman śāriputra anutpanno dharma utpannaḥ,
utāho anutpanna eva dharmo ‘nutpannaḥ?
—— シャーリプトラ
kiṃ punar āyuṣman subhūte utpāda eva dharmo ‘nutpādaḥ,
utāho anutpādo dharma utpādaḥ?
—— スブーティ
utpādo dharmo ‘nutpādo dharma ity āyuṣman śāriputra
na pratibhāti jalpitum |
—— シャーリプトラ
anutpādo ‘pi te āyuṣman subhūte pratibhāti jalpitum |
—— スブーティ
anutpāda evāyuṣman śāriputra jalpaḥ |
anutpāda eva āyuṣman śāriputra pratibhāti |
anutpāda eva āyuṣman śāriputra pratibhānam |
evam evāyuṣman śāriputra atyantaṃ pratibhāti ||
§35 説法者中の第一
—— シャーリプトラ
dhārmakathikānām āyuṣmān subhūtir agratāyāṃ sthāpitavyaḥ |
tat kasya hetoḥ?
tathā hy āyuṣmān subhūtiḥ sthaviro
yato yata eva paripraśnīkriyate,
tatas tata eva niḥsarati,
dharmatāyāś ca na calati,
tāṃ ca dharmatāṃ na virodhayati |
—— スブーティ
dharmataiṣā āyuṣman śāriputra
bhagavataḥ śrāvakāṇām aniśritadharmāṇām |
te yato yata eva paripraśnīkriyante,
tatas tata eva niḥsaranti,
dharmatāṃ ca na virodhayanti,
dharmatāyāś ca na vyativartante |
tat kasya hetoḥ?
yathāpi nāma aniśritatvāt sarvadharmāṇām |
—— シャーリプトラ
sādhu sādhu āyuṣman subhūte |
katamaiṣā sarvadharmāniśritapāramitā
bodhisattvānāṃ mahāsattvānām?
—— スブーティ
prajñāpāramitaiva āyuṣman śāriputra sārvayānikī,
sarvadharmāniśritatayā sarvadharmāniśritapāramitā ca |
iti hi yasya bodhisattvasya mahāsattvasya
evaṃ gambhīrāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ
bhāṣyamāṇāyām evaṃ deśyamānāyām evam upadiśyamānāyāṃ
na bhavati cittasya avalīnatvam,
na bhavati kāṅkṣāyitatvam,
na bhavati dhaṃdhāyitatvam,
na bhavati cittasyānyathātvam,
veditavyam ayaṃ bodhisattvo mahāsattvo
viharaty anena prajñāpāramitāvihāreṇa
avirahitaś cānena manasikāreṇeti ||
§36 連禱 六 ── 衆生に自性なきがゆえに、作意にも自性なし 〈V. 16〉
—— シャーリプトラ
katham āyuṣman subhūte avirahito bodhisattvo mahāsattvo
‘virahito manasikāreṇa bhavati,
yaḥ prajñāpāramitāvihāreṇa viharati?
yadi hy āyuṣman subhūte bodhisattvo mahāsattvo
‘virahito manasikāreṇa bhavati,
evaṃ sa virahitaḥ prajñāpāramitāvihāreṇa bhavati |
yadi ca āyuṣman subhūte avirahito bodhisattvo mahāsattvaḥ
prajñāpāramitāvihāreṇa bhavati,
evaṃ sa virahito manasikāreṇa bhavati |
yadi ca āyuṣman subhūte manasikāreṇāvirahito
bodhisattvo mahāsattvaḥ,
avirahita eva prajñāpāramitāvihāreṇa bhavati |
evaṃ sati sarvasattvā apy avirahitā bhaviṣyanti
prajñāpāramitāvihāreṇa |
tat kasya hetoḥ?
sarvasattvā api hy avirahitā manasikāreṇa viharanti ||
—— スブーティ
sādhu sādhu āyuṣman śāriputra |
api tu upālapsye tvā |
artha eva tvāyuṣmatā śāriputreṇa
bhūtapadābhidhānena parigṛhītaḥ |
tat kasya hetoḥ?
(六句の連禱。sattva- と manasikāra- が対をなす。ゆっくりと)
sattvāsvabhāvatayā āyuṣman śāriputra
manasikārāsvabhāvatā veditavyā |
sattvāsadbhāvatayā āyuṣman śāriputra
manasikārāsadbhāvatā veditavyā |
sattvaviviktatayā āyuṣman śāriputra
manasikāraviviktatā veditavyā |
sattvācintyatayā āyuṣman śāriputra
manasikārācintyatā veditavyā |
sattvānabhisaṃbodhanatayā āyuṣman śāriputra
manasikārānabhisaṃbodhanatā veditavyā |
sattvāyathābhūtārthābhisaṃbodhanatayā āyuṣman śāriputra
manasikārāyathābhūtārthābhisaṃbodhanatā veditavyā |
anena āyuṣman śāriputra evaṃrūpeṇa manasikāreṇa
icchāmi bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ
viharantam anena vihāreṇeti ||
§37 結び
āryāṣṭasāhasrikāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ
sarvākārajñatācaryāparivarto nāma prathamaḥ ||
〈V. 17〉
付記 一:訂正した箇所
読誦の妨げになるため、以下は訂正した。左が原ファイルの表記。
| 原ファイル | 訂正 | 理由 |
|---|---|---|
| gṛdhakūṭe | gṛdhrakūṭe | 霊鷲山。r 脱落 |
| vahirdhā(3箇所) | bahirdhā | v / b の混同 |
| sacedvidanāyāṃ(§13) | saced vedanāyāṃ | i / e の誤り |
| advayastaiṣā(§32) | advayasyaiṣā | 属格の誤り |
| etametadāyuṣman(§11) | evam etad āyuṣman | 定型句 evam etat に合わせた |
| sarvabuddha dharmā(§8) | sarvabuddhadharmā | 複合語内の不要な空白 |
| vijñānaḥ ca advayam(§32) | vijñānaṃ ca advayam | 直前の並行句に合わせた |
| pṛthagjanadharmā āpyāyuṣman(§34) | …apy āyuṣman | 長母音の誤り |
| na śraddhadhati(§16) | na śraddadhati | 重複子音 |
| aniśritattvāt(§35) | aniśritatvāt | 重複子音 |
| āyuṣmataṃ subhūtim(§36) | āyuṣmantaṃ subhūtim | 対格の誤り |
| anutpādo bodhisattvo iti(§33) | anutpādo bodhisattva iti | 連声 |
| kim ayaṃ māyāpuruṣāḥ(§18) | kim ayaṃ māyāpuruṣaḥ | 動詞が単数のため |
| prajñapāramitāyāṃ(§18) | prajñāpāramitāyāṃ | 長母音脱落 |
| pratibhātiyenārthena(§21) | pratibhāti yenārthena | 語間の脱落 |
| anutpāda eva āyuṣmān śāriputra(§34) | …āyuṣman śāriputra | 呼格 |
| naiva cariṣyāmi na cariṣyāmīti(§14) | naiva cariṣyāmi na na cariṣyāmīti | 四句否定の形に合わせた |
| ダンダ脱落(§13, §33, §34 各1箇所) | | を補った | 句の切れ目 |
| dhaṃdhāyitatvam(§35) | ※原文どおり | 仏教梵語の異綴として通用 |
付記 二:出典と利用条件
本文は GRETIL(Göttingen Register of Electronic Texts in Indian Languages)公開の電子テキストに基づく。底本は P. L. Vaidya, Aṣṭasāhasrikā Prajñāpāramitā, Darbhanga: The Mithila Institute, 1960(Buddhist Sanskrit Texts, 4)。入力は Digital Sanskrit Buddhist Canon Input Project による。
GRETIL版は CC BY-NC-SA 4.0(表示・非営利・継承)で配布されている。個人の読誦や研究には自由に使えるが、商用利用は許諾されていない。
コメント