八千頌般若経 第二十一章 魔業 原文

mārakarmaparivarta ekaviṃśatitamaḥ ── 読誦用テキスト(全文)

第一〜十五章の読誦用テキストと同じ体裁。見出し脇の〈V. 〉は Vaidya 版の頁数。 本章は省略記号を一切用いず、全文を書き出しています。 上から下まで、そのまま唱えられます。


目次

読誦の手引き

行の切り方

  • 1行=1息。行末で軽く区切る。
  • | … 句の切れ目(短い間) || … 段落の終わり(長い間)
  • —— … 話者の交替

語の分かち書きについて 複合語でない連声は解いて分かち書きにしてある。唱えるときは続けて発音してよい。

列挙の行分けについて 数え上げは一項目一行にした。そのさい行末の連声は解いてある。一息で続けて唱えるときは元の連声に戻す。

発音の要点

表記読み方
ā ī ū長母音。短母音の二倍の長さを保つ
ṛ / ṝそり舌の「リ」。ṝ は長い
鼻音。直後の子音の位置で鼻に抜く
直前の母音を軽く反響させる。-aḥ =「アハ」
ṭ ḍ ṇそり舌音。舌先を上顎の奥に
ś / ṣś=シュ(歯茎) / ṣ=シ(そり舌)
c / chチャ / チャ(強い息)
kh gh ch jh ṭh ḍh th dh ph bh有気音。息を強く吐く
ギャ(ジュニャではない)
‘ (アヴァグラハ)母音 a の脱落。読まない

抑揚 高低アクセントはつけず、各音節を均等の長さで平板に。長母音だけ確実に伸ばす。


この章の構造

本章は、前章の最後の一句から始まります。

第二十章は、非人に憑かれた者を菩薩が真実語で放つ場面で閉じました ── 「われもし授記されたるならば、この真実によって、この非人よ、去れ」。去れば授記された証、去らなければ然らず。

本章の第一段は、**まさにその場面の続きです。**そして裏返します。

波旬がその非人を去らせようと躍起になる。 非人は魔の加持によって去る。 菩薩は「わが威神力によって去った」と思う。 「魔の威神力によって去った」とは知らない。

証だったものが、そのまま罠になる。**章の切れ目そのものが反転の蝶番です。**第二十章と本章は続けて唱えるのが本来の形と思われます。


外形の徳が、一つずつ道具に変わる

本章は四つの手口を順に説きます。どれも「不退転の菩薩の証」とされてきたものが材料です。

魔が用いるものどこから来たか
§1真実語第二十章 §22
§2〜§5 ── 本人・父母・兄姉・親族、七代さかのぼる祖父の名──
§3頭陀の徳 ── 阿蘭若住から不受請まで十二支第十七章の相
§6名の予言 ── 成道後の名授記の形式そのもの
§9〜§14遠離修行の根幹

**共通する形は一つです。**魔は嘘を言いません。本当のことを言って、そこから慢を起こさせる。

そして世尊は毎回同じ判定を下します ── 「われが説いた不退転の菩薩の相・徴・特徴は、その者には無いであろう」yāni ca mayā ... ākārā liṅgāni nimittāni ākhyātāni, tāni tasya na bhaviṣyanti)。

第十七章で二十三段にわたって数え上げられた相が、ここでは「無いことを確かめるための基準」として使われています。


慢の九動詞(§1)

本章でもっとも激しい箇所です。菩薩が「わが力で非人を去らせた」と思い込んだあと、慢が育ってゆく過程が九つの動詞で畳まれます。

mānaṃ janayiṣyati        慢を生じ
mānaṃ saṃjanayiṣyati     慢を生ぜしめ
mānaṃ vardhayiṣyati      慢を増し
mānaṃ saṃvardhayiṣyati   慢を増大せしめ
mānaṃ stambhayiṣyati     慢を堅め
mānam upastambhayiṣyati  慢を支え堅め
mānaṃ bṛṃhayiṣyati       慢を養い
mānam upabṛṃhayiṣyati    慢を増養し
mānam utpādayiṣyati      慢を起こす

**四組の単純形と接頭辞形が対になり、最後に一語で締まります。**そして慢・過慢・慢過慢・邪慢・増上慢の五種によって一切智を遠ざけ、善知識を軽んじて親近せず、魔の縛はいよいよ固くなる。

tasya dve bhūmī pratikāṅkṣitavye —— śrāvakabhūmir vā pratyekabuddhabhūmir vā (その者には二つの地が待っている ── 声聞地か、独覚地か)

この一句が §1・§6 の二度、判決のように置かれます。


五無間業より重し(§7〜§8)

本章の急所です。声聞乗の比丘には四つの重い根本罪があり、その一つを犯せば比丘にあらず、沙門にあらず、釈子にあらざる者となる。しかし ──

名を挙げて他の菩薩を軽んずるこの慢心は、その四波羅夷よりも重い。

さらに §8。

tiṣṭhantu subhūte catasro gurvyo mūlāpattayaḥ四つの重き根本罪はしばらく措け

五無間業よりもなお重い。

長く長く輪廻したのち般若波羅蜜に依って成道を願い、善知識に近づいて過去の発心を悔い、吐き捨て、厭い、捨て、懺悔したとしても、なお仏地は得がたい。

そして結ばれます ── かくのごとく、名を挙げることによってすら **sūkṣmasūkṣmāṇi mārakarmāṇi(微細に微細な魔業)**が生ずる。


遠離の反転(§9〜§15)

章の後半は、修行の根幹そのものが問い直されます。

魔が近づいて促す ── 「如来は遠離を讃嘆したもう。阿蘭若・林・山窟・塚間・藁積などに住すべし」と。

世尊が断ちます。

na cāhaṃ subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya evaṃvidhaṃ vivekaṃ vadāmiわれは菩薩にそのような遠離を説かない

では何が遠離か ── **声聞に相応する作意より遠離し、独覚に相応する作意より遠離すること。**ゆえに、

grāmānte 'pi hi viharan ... vivikta eva sa viharati村里に住していても、その者はまさしく遠離して住している

逆に、百由旬の荒野に一年、百年、千年、億年、乃至それ以上住したとしても、この遠離を知らないなら、ただ阿蘭若を最上として、その遠離に依り、著し、耽っているにすぎない。

naiva me subhūte etāvatā sa bodhisattvaś cittam ārādhayatiそれしきのことでは、その菩薩はわが心を悦ばせない

§13 で魔が虚空に立って言います。

sādhu sādhu kulaputra(善きかな、善きかな、善男子よ)

第十八章 §2 で世尊が須菩提に与えた同じ讃辞が、ここでは魔の口から出ています。


六つの呼び名(§14)

その者が村里に降りて清浄な菩薩たちを軽んじたとき、世尊はこう呼びます。

bodhisattvacaṇḍāla       菩薩の旃陀羅
bodhisattvadūṣī          菩薩を汚す者
bodhisattvapratirūpaka   菩薩の似せもの
bodhisattvaprativarṇika  菩薩の贋金
bodhisattvakāraṇḍavaka   菩薩のなかの籾殻
cauraḥ śramaṇaveṣeṇa     沙門の姿をした盗賊

**五つが bodhisattva- で始まり、六つめだけが違います。**そして畳みかけられる ── 菩薩乗の人々にとっての盗賊、天を含む世間にとっての盗賊。

章は、しかし、断罪では終わりません。§15 で発心に戻ります ── 一切の魔業の過失が、あらゆる仕方で、あらゆる処に、あらゆる時に、有らざるように。生ずればただちに退くように。かく学ばん。


§1 真実語が魔業となる ── 慢の九動詞 〈V. 191〉

tatra khalu punaḥ subhūte bodhisattvo mahāsattva evaṃ bhāṣiṣyate ——

yena satyena satyavacanena ahaṃ vyākṛtas taiḥ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau, tena satyena satyavacanena ayam amanuṣyo ‘pakrāmatv iti ||

tatra subhūte māraḥ pāpīyān autsukyam āpatsyate tasya amanuṣyasyāpakramaṇāya | tat kasya hetoḥ? māro hy atra pāpīyāṃs tasya bodhisattvasya mahāsattvasya cirayānasaṃprasthitasyāntike balavattaraṃ tejovattaraṃ codyogam āpatsyate —— katham ayam amanuṣyo ‘pakrāmed iti ||

evaṃ so ‘manuṣyo mārādhiṣṭhānenāpakramiṣyati | evaṃ ca tasya bodhisattvasya mahāsattvasya bhaviṣyati —— mamaiṣo ‘nubhāvena amanuṣyo ‘pakrānta iti | na punaḥ sa evaṃ jñāsyati —— mārasyaiṣo ‘nubhāvena amanuṣyo ‘pakrānta iti ||

sa tena tāvanmātrakeṇautsukyam āpatsyate | sa tenautsukyena tato ‘nyān bodhisattvān mahāsattvān   avamaṃsyate   uccagghayiṣyati   ullāpayiṣyati   kutsayiṣyati   paṃsayiṣyati —— ahaṃ vyākṛtas taiḥ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhāv iti ||

sa tena tāvanmātrakeṇa   bhūyo mānaṃ janayiṣyati   mānaṃ saṃjanayiṣyati   mānaṃ vardhayiṣyati   mānaṃ saṃvardhayiṣyati   mānaṃ stambhayiṣyati   mānam upastambhayiṣyati   mānaṃ bṛṃhayiṣyati   mānam upabṛṃhayiṣyati   mānam utpādayiṣyati ||

sa tena   mānena   atimānena   mānātimānena   mithyāmānena   abhimānena   dūrīkariṣyati sarvajñatām |   dūrīkariṣyaty anuttaraṃ buddhajñānam   svayaṃbhūjñānam   sarvajñajñānam |   dūrīkariṣyaty anuttarāṃ samyaksaṃbodhim ||

sa tathārūpāṇi kalyāṇamitrāṇi   kalyāṇadharmāṇa   udārādhimuktikān   adhyāśayasaṃpannān   upāyakuśalān   avinivartanīyadharmasamanvāgatāṃś ca bodhisattvān mahāsattvān dṛṣṭvā abhimānam utpādya avamanyamānas tathārūpāṇi kalyāṇamitrāṇi   na seviṣyate   na bhajiṣyate   na paryupāsiṣyate   na pariprakṣyati | tad eva mārabandhanaṃ gāḍhīkariṣyati ||

tasya dve bhūmī pratikāṅkṣitavye —— śrāvakabhūmir vā pratyekabuddhabhūmir vā ||

evaṃ subhūte satyādhiṣṭhānena māraḥ pāpīyān acirayānasaṃprasthitasya bodhisattvasya mahāsattvasya   alpaśraddhasya   alpaśrutasya   kalyāṇamitravirahitasya   prajñāpāramitayā aparigṛhītasya   upāyakauśalyavirahitasya antarāyaṃ kariṣyaty anuttarāyāḥ samyaksaṃbodheḥ | idam api subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya mārakarma veditavyam ||


§2 名を挙げることによる魔業 ── 七代の名 〈V. 191–192〉

punar aparaṃ subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya nāmāpadeśenāpi mārakarma bhaviṣyati | kathaṃ ca subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya nāmāpadeśenāpi mārakarma bhaviṣyati? ||

iha subhūte bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ nāmāpadeśenāpi nāmādhiṣṭhānenāpi māraḥ pāpīyān upasaṃkramiṣyati | anyatarānyatareṇa veṣeṇopasaṃkramya evaṃ vakṣyati ——

tair vyākṛtas tvaṃ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau | tat kasya hetoḥ?

  tava hīdaṃ nāmadheyam |   idaṃ te mātur nāmadheyam |   idaṃ te pitur nāmadheyam |   idaṃ te bhrātur nāmadheyam |   idaṃ te bhaginyā nāmadheyam |   idaṃ te mitrāmātyajñātisālohitānāṃ nāmadheyam |

yāvad āsaptamaṃ mātāmahapitāmahayugasya nāmadheyam udīrayiṣyati —— amuṣyāṃ diśi tvaṃ jātaḥ, amuṣmin janapade amuṣmin grāme vā nagare vā nigame vā jāta iti ||

sacet prakṛtyā mṛduko bhaviṣyati, tam enam evaṃ vakṣyati —— pūrvam api tvam eva mṛduko ‘bhūḥ | sacet prakṛtyā tīkṣṇendriyo bhaviṣyati, tatas tam evaṃ vakṣyati —— pūrvam api tvaṃ tīkṣṇendriyo ‘bhūḥ ||


§3 頭陀の徳を証拠にする 〈V. 192〉

  saced āraṇyako bhaviṣyati |   sacet piṇḍapātiko bhaviṣyati |   sacet pāṃsūliko bhaviṣyati |   sacet khalupaścādbhaktiko bhaviṣyati |   saced ekāsaniko bhaviṣyati |   saced yāthāsaṃstariko bhaviṣyati |   sacet traicīvariko bhaviṣyati |   sacet śmāśāniko bhaviṣyati |   saced vṛkṣamūliko bhaviṣyati |   sacen naiṣadyiko bhaviṣyati |   saced abhyavakāśiko bhaviṣyati |   sacen nāmantiko bhaviṣyati |   saced alpecchaḥ saṃtuṣṭaḥ pravivikto bhaviṣyati |   saced apagatapādamrakṣaṇo bhaviṣyati |   sacen mṛdubhāṣī alpavāg bhaviṣyati,

tam enaṃ māraḥ pāpīyāṃs tena tena dṛṣṭadhārmikeṇa guṇenādekṣyati —— pūrvam api tvam anena cānena ca guṇena samanvāgato ‘bhūḥ | niyatas tvaṃ vyākṛtas taiḥ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau avinivartanīyāyāṃ bodhisattvabhūmau ||

tat kasya hetoḥ? tathā hi te amī evaṃrūpā dhutaguṇāḥ saṃvidyante | niścayena tvaṃ pūrvam apy etair eva dhutaguṇaiḥ samanvāgato ‘bhūḥ ||

evaṃ sa tena paurvakeṇa nāmāpadeśena nāmādhiṣṭhānena pratyutpannadhutaguṇasaṃlekhena ca manyanām utpādayiṣyati | tasyaivaṃ bhaviṣyati —— vyākṛto ‘haṃ taiḥ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau, yathā me amī guṇāḥ saṃvidyante ||

taṃ ca māraḥ pāpīyān evaṃ vakṣyati —— avinivartanīyas tvaṃ vyākṛtas tathāgatenārhatā samyaksaṃbuddhena anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau | tat kasya hetoḥ? tathā hi tava ete evaṃrūpā dhutaguṇāḥ saṃvidyante ||


§4 十四の姿で来たる 〈V. 192〉

tasya khalu punaḥ subhūte māraḥ pāpīyān   kadācid bhikṣuveṣeṇopasaṃkramiṣyati |   kadācid bhikṣuṇīveṣeṇa |   kadācid upāsakaveṣeṇa |   kadācid upāsikāveṣeṇa |   kadācid brāhmaṇaveṣeṇa |   kadācid gṛhapativeṣeṇa |   kadācin mātṛveṣeṇa |   kadācit pitṛveṣeṇa |   kadācid bhrātṛveṣeṇa |   kadācid bhaginīveṣeṇa |   kadācin mitrāmātyajñātisālohitaveṣeṇa upasaṃkramiṣyati ||

upasaṃkramyaivaṃ vakṣyati —— vyākṛtas tvaṃ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau avinivartanīyāyāṃ bodhisattvabhūmau | tat kasya hetoḥ? tathā hi te evaṃrūpā dhutaguṇāḥ saṃvidyante, ye ‘vinivartanīyānāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ guṇāḥ ||


§5 相は無し ── 増上慢 〈V. 192〉

ye khalu punaḥ subhūte mayā avinivartanīyānāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ guṇā ākhyātā ākārā liṅgāni nimittāni cākhyātāni, tāni tasya na bhaviṣyanti ||

veditavyam etat subhūte tato ‘nyair bodhisattvair mahāsattvaiḥ —— mārādhiṣṭhito batāyaṃ bodhisattvo mahāsattva iti | tat kasya hetoḥ? ye ākārā yāni liṅgāni yāni nimittāni avinivartanīyānāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānām, tāni tasya na bhaviṣyanti ||

sa khalu punaḥ subhūte bodhisattvo mahāsattvo ‘nena nāmādhiṣṭhānena abhimānam utpādayiṣyati | abhimānam utpādya   mānābhibhūtaḥ   stambhābhibhūto   mārādhiṣṭhānenābhibhūtas tadanyān bodhisattvān mahāsattvān   avamaṃsyate   uccagghayiṣyati   ullāpayiṣyati   kutsayiṣyati   paṃsayiṣyati | idam api subhūte bodhisattvena mahāsattvena nāmādhiṣṭhānena mārakarma veditavyam ||


§6 名を予言することによる魔業 〈V. 193〉

punar aparaṃ subhūte bodhisattvena mahāsattvena nāmāpadeśena nāmavyākaraṇena mārakarma veditavyam | kathaṃ ca subhūte bodhisattvena mahāsattvena nāmāpadeśena nāmavyākaraṇena mārakarma veditavyam? ||

iha subhūte māraḥ pāpīyān bhikṣuveṣeṇopasaṃkramya bodhisattvaṃ mahāsattvam evaṃ vyākariṣyati —— tavānuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbuddhasya sataḥ idaṃ nāmadheyaṃ bhaviṣyatīti ||

yad eva tena cittenānuvartitam anuvitarkitam anuvicāritaṃ bhavati —— aho bata me ‘nuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbuddhasya sataḥ idam evaṃrūpaṃ nāmadheyaṃ bhaved iti, tad eva nāmadheyaṃ vyākariṣyati ||

tatra duṣprajñajātīyasyānupāyakuśalasya bodhisattvasyaivaṃ bhaviṣyati —— yathā mayā nāmadheyam anuvartitam anuvitarkitam anuvicāritam, aho bata me ‘nuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbuddhasya sataḥ idaṃ nāmadheyaṃ bhaved iti, tathā tena bhikṣuṇā nirdiṣṭam iti ||

sa evaṃ   yac ca nāmadheyaṃ svayam anuvicintitam,   yac ca tena māreṇa pāpīyasā   mārakāyikābhir vā devatābhir abhinirmitena   mārādhiṣṭhitena vā bhikṣuṇā nāmadheyam udīritam, tad ubhayaṃ tulayitvā yathā ca mama cittotpāda utpannaḥ, yathā ca anena bhikṣuṇā nirdiṣṭaṃ mama nāmadheyaṃ sameti nāmnā, nāmavyākṛto ‘haṃ taiḥ paurvakais tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhāv iti maṃsyate ||

yāni ca mayā subhūte avinivartanīyānāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānām ākārā liṅgāni nimittāni ākhyātāni, tāni tasya na bhaviṣyanti ||

sa tair virahito ‘nena nāmāpadeśena nāmavyākaraṇena manyanām utpādayiṣyati | sa manyanām utpādya tato ‘nyān bodhisattvān mahāsattvān avamaṃsyate —— ahaṃ vyākṛto ‘nuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau, naite vyākṛtā anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhāv iti ||

evaṃ sa tena   mānena   atimānena   mānātimānena   abhimānena   mithyāmānena ca tadanyān bodhisattvān mahāsattvān avamanyamāno dūrīkariṣyati sarvajñatām, dūrīkariṣyati buddhajñānam ||

tasya   prajñāpāramitayā aparigṛhītasya   upāyakauśalyavirahitasya   kalyāṇamitravirahitasya   pāpamitraparigṛhītasya dvayor bhūmyor anyatarā bhūmiḥ pratikāṅkṣitavyā —— śrāvakabhūmir vā pratyekabuddhabhūmir vā ||


§7 四波羅夷より重し 〈V. 193〉

sacet punaś ciraṃ suciraṃ saṃdhāvya saṃsṛtya enām eva prajñāpāramitām āgamya anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃboddhukāmo bhavet, yadi cāsāv upasarpet kalyāṇamitrāṇi, abhīkṣṇaṃ ca tāny upasaṃkramiṣyati, tenaiva cātmabhāvapratilambhena tāvat pūrvakāṃś cittotpādān   vigarhiṣyati   vāntīkariṣyati   jugupsiṣyati   pratiniḥsrakṣyati   pratideśayiṣyati, tathāpi buddhabhūmis tasya durlabhā bhaviṣyati ||

tat kasya hetoḥ? tāvad gurutaraṃ hi subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya mānanāpattisthānam ||

tadyathāpi nāma subhūte bhikṣoḥ śrāvakayānikasya śrāvakabhūmau catasro mūlāpattayo gurvyo bhavanti, yato ‘nyatarānyatarām āpattim adhyāpadya   abhikṣur bhavaty   aśramaṇo   ’śākyaputrīyaḥ,

iyam eva tābhyaś catasṛbhya āpattibhyo gurutarā āpattiḥ, yo ‘yaṃ mānacittotpādaḥ, yad uta nāmāpadeśena bodhisattvasya mahāsattvasyāvamānanayā mahān akuśalaś cittotpāda utpannaḥ | ayaṃ tābhyaś catasṛbhya āpattibhyo gurutaraś cittotpādo veditavyaḥ ||


§8 五無間業より重し 〈V. 193–194〉

tiṣṭhantu subhūte catasro gurvyo mūlāpattayaḥ |

pañcabhyo ‘pi subhūte ānantaryebhyaḥ karmabhyo gurutaro ‘yaṃ cittotpādaḥ, yo ‘yaṃ bodhisattvasya mahāsattvasya nāmāpadeśena mānasahagataś cittotpāda utpannaḥ | ayaṃ tebhyaḥ pañcabhya ānantaryebhyaḥ karmabhyo gurutaraś cittotpādo veditavyaḥ ||

iti hi subhūte anenāpi nāmāpadeśena sūkṣmasūkṣmāṇi mārakarmāṇy utpatsyante | tāni bodhisattvena mahāsattvena   boddhavyāni   anyebhyaś cāvabodhayitavyāni   buddhvā ca vivarjayitavyāni ||


§9 遠離の徳による魔業 ── 魔の勧め 〈V. 194〉

punar aparaṃ subhūte māraḥ pāpīyān vivekaguṇena bodhisattvaṃ mahāsattvam upasaṃkramya codayiṣyati smārayiṣyati | kathaṃ ca subhūte māraḥ pāpīyān vivekaguṇena bodhisattvaṃ mahāsattvam upasaṃkramya codayiṣyati smārayiṣyati? ||

iha subhūte māraḥ pāpīyān bodhisattvaṃ mahāsattvam upasaṃkramiṣyati, upasaṃkramyaivaṃ vakṣyati —— vivekasya tathāgato varṇavādī |   araṇya-   vanaprastha-   giriguhā-   śmaśāna-   palālapuñjādiṣu vihartavyam iti ||

na cāhaṃ subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya evaṃvidhaṃ vivekaṃ vadāmi, yad uta āraṇyakāni prāntāni śayanāsanāni vijanapadāni viviktāni, vividhāni vanaprasthagiriguhāśmaśānapalālapuñjādīni ||


§10 然らば何が遠離か 〈V. 194〉

subhūtir āha ——

katamaḥ punaḥ sa bhagavan bodhisattvasya mahāsattvasya anyo vivekaḥ, yadi vā āraṇyakāni prāntāni śayanāsanāni vijanapadāni viviktāni vividhāni vanaprasthagiriguhāśmaśānapalālapuñjādīni? | yadi tāni nādhyāvasati, kiyadrūpaḥ punar bhagavan bodhisattvasya mahāsattvasyānyo vivekaḥ? ||

evam ukte bhagavān āyuṣmantaṃ subhūtim etad avocat ——

sacet subhūte bodhisattvo mahāsattvo   vivikto bhavati śrāvakapratisaṃyuktair manasikāraiḥ,   vivikto bhavati pratyekabuddhapratisaṃyuktair manasikāraiḥ, evaṃ sa bodhisattvo mahāsattvo vivikto viharati ||

grāmānte ‘pi hi viharan prajñāpāramitopāyakauśalyaparigṛhītaḥ sarvasattvamaitrīmahākaruṇāvihāreṇa viharet | anena vihāreṇa viharan vivikta eva sa viharati ||

ayaṃ khalu punaḥ subhūte mayā bodhisattvasya mahāsattvasya śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktamanasikāraviveko ‘nujñātaḥ | anena vivekena viharan bodhisattvo mahāsattvo rātriṃdivāny atināmayati, vivikto viharati ||

saced bodhisattvo mahāsattvo ‘raṇyavanaprasthagiriguhāśmaśānaprāntaśayanāsaneṣv anena vihāreṇa viharati, vivikto bodhisattvo mahāsattvo viharati ||


§11 反転 ── 雑わりたる住 〈V. 194〉

yaṃ punaḥ subhūte māraḥ pāpīyān vivekam upadekṣyati araṇyavanaprasthagiriguhāśmaśānaprāntaśayanāsanavihārān, sa tena vivekena śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktair manasikāraiḥ saṃkīrṇa eva san prajñāpāramitāyām anabhiyujyamāno na sarvajñajñānaṃ paripūrayati ||

evaṃ sa saṃkīrṇavihāreṇa viharan so ‘pariśuddhena manasikāreṇa viharann apariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmānta eva bhaviṣyati ||

apariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmānta eva saṃs tato ‘nyān api bodhisattvān mahāsattvān   grāmāntavihāriṇo   ’saṃkīrṇān śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktair manasikāraiḥ   prajñopāyamahākaruṇāvihāravihāriṇo ‘vamaṃsyate ||

araṇye ‘pi viharan so ‘pariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmāntaḥ san saṃkīrṇavihāry eva bhavati, na viviktavihārī ||

sa prajñopāyamahākaruṇāvihāravihāriṇo grāmānte viharataḥ   pariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmasamudācārān   śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktamanasikāraviviktān   asaṃkīrṇān śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktair manasikāraiḥ tāṃs tāvat so ‘vamanyamāno na dhyānasamādhisamāpattivimokṣābhijñānāṃ lābhī bhaviṣyati | na cāsya tāḥ paripūriṃ gamiṣyanti ||

tat kasya hetoḥ? tathā hi so ‘nupāyakuśalo bhavati ||


§12 百由旬の荒野 〈V. 194–195〉

kiṃcāpi subhūte bodhisattvo mahāsattvo yojanaśatikeṣv aṭavīkāntāreṣu vihared   apagatavyālamṛgapakṣisaṃgheṣu   apagatakṣudramṛgavyālayakṣarākṣasānuvicariteṣu   apagatacaurakāntārabhayabhairavopadraveṣu saṃtiṣṭhet,

  varṣaṃ vā   varṣaśataṃ vā   varṣasahasraṃ vā   varṣaśatasahasraṃ vā   varṣakoṭīṃ vā   varṣakoṭīśataṃ vā   varṣakoṭīsahasraṃ vā   varṣakoṭīśatasahasraṃ vā   varṣakoṭīniyutaśatasahasraṃ vā, tato vā upari ||

imaṃ ca vivekaṃ mayopadiṣṭaṃ na jānīyāt, yena vivekena bodhisattvo mahāsattvo ‘dhyāśayasaṃprasthito ‘dhyāśayasaṃpanno viharati | taṃ so ‘nupāyakuśalo bodhisattvo mahāsattvo ‘jānann araṇyaparamo viharati | tatra ca viveke   niśrita   ālīno   ’dhyavasito   ’dhyavasāyam āpannaḥ ||

naiva me subhūte etāvatā sa bodhisattvaś cittam ārādhayati | tat kasya hetoḥ? yaḥ subhūte viveko bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ mayā ākhyātaḥ, tena vivekena viharann asmin viveke na saṃdṛśyate ||


§13 虚空に立つ魔 ── 善きかな、善男子よ 〈V. 195〉

tam enaṃ māraḥ pāpīyān upasaṃkramya upary antarīkṣe vihāyasi sthitvā evaṃ vakṣyati ——

sādhu sādhu kulaputra, eṣa bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ tathāgatena viveka ākhyātaḥ | anenaiva tvaṃ kulaputra vivekena vihara | evaṃ tvaṃ kṣipram anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbhotsyase ||

sa tato vivekāt punar eva araṇyād grāmāntam avatīrya tadanyān bodhisattvān mahāsattvān   peśalān bhikṣūn   sabrahmacāriṇaḥ   kalyāṇadharmaṇo   ’saṃkīrṇān śrāvakapratyekabuddhapratisaṃyuktair manasikāraiḥ   pariśuddhakāyavāṅmanaḥkarmāntāñ jīvān avamaṃsyate ||

sa evaṃ vakṣyati —— saṃkīrṇavihāreṇa bateme āyuṣmanto viharanti, na viviktavihāreṇa | ākīrṇavihāreṇa bateme āyuṣmanto viharanti, na viviktavihāreṇa viharantīti ||

ye te bodhisattvā mahāsattvā viviktavihāreṇa viharanti, tān saṃkīrṇavihāreṇa codayiṣyati, ākīrṇavihāreṇa codayiṣyati | ye ca te saṃkīrṇavihāreṇa viharanti, tān sa viviktavihāreṇa samudācariṣyati, tatra gauravam utpādayiṣyati | yatra ca gauravam utpādayitavyam, tatra mānam utpādayiṣyati ||

tat kasya hetoḥ? aham amanuṣyaiś codye, aham amanuṣyaiḥ smārye | eṣa subhūte vihāro yenāhaṃ vihāreṇa viharāmi | kaṃ grāmāntavihāriṇam amanuṣyāś codayiṣyanti, kaṃ grāmāntare viharantam amanuṣyāḥ smārayiṣyanti, ity evaṃ hi bodhisattvayānikān pudgalān avamaṃsyate ||


§14 六つの呼び名 ── 沙門の姿をした盗賊 〈V. 195〉

  ayaṃ subhūte bodhisattvacaṇḍālo veditavyaḥ |   bodhisattvadūṣī veditavyaḥ |   bodhisattvapratirūpako veditavyaḥ |   bodhisattvaprativarṇiko veditavyaḥ |   bodhisattvakāraṇḍavako veditavyaḥ |   cauraḥ śramaṇaveṣeṇa |   cauro bodhisattvayānikānāṃ pudgalānām |   cauraḥ sadevakasya lokasya ||

tajjātīyaḥ khalu punaḥ subhūte pudgalo na sevitavyo na bhaktavyo na paryupāsitavyaḥ | tat kasya hetoḥ?   abhimānapatitā hi te tathārūpāḥ pudgalā veditavyāḥ |   anyeṣām api tathārūpāṇām alpasthāmānām   acirayānasaṃprasthitānāṃ saṃdūṣaṇaṃ kuryuḥ |   aviśuddhadharmāṇo hi te tathārūpāḥ pudgalā veditavyāḥ |   anāryā hi te tathārūpāḥ pudgalā veditavyāḥ |   anāryadharmāṇo hi te tathārūpāḥ pudgalā veditavyāḥ ||

yasya khalu punaḥ subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya   aparityaktāḥ sarvasattvāḥ   aparityaktā sarvajñatā   aparityaktā anuttarā samyaksaṃbodhiḥ, tena bodhisattvena mahāsattvena adhyāśayena anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃboddhukāmena sarvasattvānām arthaṃ kartukāmena tajjātīyāḥ pudgalā na sevitavyāḥ, na bhaktavyāḥ, na paryupāsitavyāḥ ||


§15 章の結び ── 常に厭離の心をもって 〈V. 195–196〉

api tu khalu punaḥ subhūte sarvasattvānām arthāya abhyutthitena eteṣāṃ ca anyeṣāṃ ca mārakarmaṇām avabodhāya nityam evodvignacittena bhavitavyaṃ sarvasattvānāṃ mārgam apratilabhamānānām upadeṣṭum utrastamānasena asaṃsṛṣṭena traidhātukena ||

tatrāpi tāvan   maitrāyamāṇena   karuṇāyamānena   mahākaruṇām utpādya   anukampām upādāya   samyakpratipanneṣu sattveṣu muditacittena   anupalabdhidharmatayā dharmāṇām upekṣakeṇa evaṃ cittam utpādayitavyam ——

tathā kariṣyāmi yathā sarve mārakarmadoṣāḥ sarveṇa sarvaṃ sarvathā sarvaṃ sarvatra sarvadā ca na bhaviṣyanti, notpatsyante | saced utpatsyante, kṣiprameva pratigamiṣyanti, evaṃ śikṣiṣya iti ||

ayam api bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ svayam abhijñāya parākramo veditavyaḥ | idam api subhūte bodhisattvena mahāsattvena vivekaguṇena mārakarma veditavyam iti ||


尾題

āryāṣṭasāhasrikāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ mārakarmaparivarto nāma ekaviṃśatitamaḥ ||

聖なる八千頌般若波羅蜜における魔業と名づくる品、第二十一


付記 一:訂正した箇所

原ファイル訂正理由
tena satyena satyavacena(§1)satyavacanena音節脱落。同じ文の前半は satyavacanena
uccagdhayiṣyati(§1)uccagghayiṣyati§5 の同一語は uccagghayiṣyati
kalyāṇamitrāṇi kalyāṇadharmaṇa udārādhimuktikān(§1)kalyāṇadharmāṇa以下の対格列と揃わないが、kalyāṇadharman の複合語形と見て長母音のみ補った
nāmāpedeśenāpi(§2)nāmāpadeśenāpi同じ文の他二例は nāmāpadeśena
sacet prakṛtvā mṛduko(§2)prakṛtyā直後の対句は prakṛtyā tīkṣṇendriyo
sacet pāṃsukūliko(§3)pāṃsūliko※どちらの綴りも行われる。頭陀支の標準形に寄せた
sacetraicīvariko / sacet śmaśāniko(§3)sacet traicīvariko / sacet śmāśāniko分かち書きと長母音
niyatastaṃ vyākṛtas(§3)niyatas tvaṃ二人称。前後はすべて tvam
evaṃrūpā dhutaguṇā saṃvidyante(§3)dhutaguṇāḥ複数主格。他の三例は dhutaguṇāḥ
māraḥ pāyīyān(§4)pāpīyān字形の近い誤り
pratiniḥ – srakṣyati(§7)pratiniḥsrakṣyati組版のハイフン分割が残ったもの
‘nyatarānyatarā māpattim adhyāpadya(§7)āpattim直前の -rā との連声が語頭に食い込んでいる
khaluḥ punaḥ subhūte(§14)khalu punaḥ余分な visarga
alpa**〔改頁〕**sthāmānām(§14)alpasthāmānāmVaidya 196 の改頁位置で語が割れている
bodhisattvasya mahāsattvasya mananāpattisthānam(§7)mānanāpattisthānam前後の文脈は māna(慢)。ただし mānanā(敬意)とも読めるため最小限の修正にとどめた。判断保留
§12 の varṣaśatasahasraṃ の位置※原文どおり年数の階梯に varṣasahasra の次が varṣaśatasahasra と飛ぶ。他章の同型列挙にも同じ揺れがある
codye / smārye(§13)※原文どおり受動一人称。「われは促される、われは思い出さしめられる」

刊本の略記について

**本章に peyālaṃ は無く、§1 の慢の九動詞、§3 の頭陀十五項、§4 の十四の姿、§14 の六つの呼び名は、いずれも原文が全項を書き出している。**行分けのみ施した。


付記 二:本章で新たに現れる語

慢の五種

意味
māna
atimāna過慢
mānātimāna慢過慢
mithyāmāna邪慢
abhimāna増上慢。未得を得たと思うこと

**§1 と §6 の二度、五語がまとめて現れます。**ただし語順が入れ替わります(§1 は mithyāmāna → abhimāna、§6 は abhimāna → mithyāmāna)。

慢の九動詞(§1)

janayati(生ず)/saṃjanayati(生ぜしむ)/vardhayati(増す)/saṃvardhayati(増大せしむ)/stambhayati(堅む)/upastambhayati(支え堅む)/bṛṃhayati(養う)/upabṛṃhayati(増養す)/utpādayati(起こす)

**四組が単純形と接頭辞形の対になり、最後の一語だけが対を持ちません。**唱えるときは二語ずつを一息にし、最後の mānam utpādayiṣyati だけを独立させると形が立ちます。

魔の手口をあらわす語

意味
nāmāpadeśa名を挙げること
nāmādhiṣṭhāna名による加持
nāmavyākaraṇa名の予言(§6)
satyādhiṣṭhāna真実による加持(§1)
mārādhiṣṭhāna魔の加持
mārakāyikā devatāḥ魔の眷属なる天
autsukya躍起になること・熱心
manyanā思い込み。慢に近い語
sūkṣmasūkṣma微細に微細な

頭陀の十二支(§3)

āraṇyaka(阿蘭若住)/piṇḍapātika(常乞食)/pāṃsūlika(糞掃衣)/khalupaścādbhaktika(時後不食)/ekāsanika(一坐食)/yāthāsaṃstarika(随処坐)/traicīvarika(但三衣)/śmāśānika(塚間住)/vṛkṣamūlika(樹下住)/naiṣadyika(常坐不臥)/abhyavakāśika(露地住)/nāmantika(不受請)

これに alpeccha saṃtuṣṭa pravivikta(少欲・知足・遠離)、apagatapādamrakṣaṇa(足に油を塗らず)、mṛdubhāṣin alpavāc(柔軟に語り言葉少なし)の三項が続き、合わせて十五項が「魔の証拠」として並べられます。

遠離をめぐる語

意味
viveka遠離
viviktavihārin遠離に住する者
saṃkīrṇa / ākīrṇa雑わりたる/混み合いたる
araṇyaparama阿蘭若を最上とする者
niśrita ālīna adhyavasita依り、著し、耽れる
palālapuñja藁積み
grāmānta村里・村の外れ
cittam ārādhayati心を悦ばせる

六つの呼び名の語

意味
caṇḍāla旃陀羅
dūṣin汚す者
pratirūpaka似せもの
prativarṇika贋金・まがいもの
kāraṇḍavaka籾殻・屑。穀物に混じる実のないもの

kāraṇḍava は本来「水鳥の一種」ですが、比丘衆のなかの無価値な者を指す語として古く用いられます。**「菩薩のなかの籾殻」**という訳はその含みを取ったものです。


唱えかたについて

**本章は第二十章から続けて唱えるのが本来の形です。**前章の結び(非人を放つ真実語)と本章の §1 は、同じ場面の表と裏です。区切らずに入ってください。

区切り性格
§1反転と慢の九動詞。畳みかけて
§2〜§5名による魔業。列挙の速度
§6〜§8名の予言と、四波羅夷・五無間業。遅く、重く
§9〜§15遠離の反転。問答から断罪、そして発心へ

§1 の九動詞は加速して。 mānaṃ janayiṣyati から mānam utpādayiṣyati まで、だんだん速く。慢が育つ過程がそのまま音になります。ただし最後の一語だけは間を置いて落としてください。

§2・§3 は淡々と。 名の列挙も頭陀の十五項も、**魔が並べ立てている言葉です。**唱える側が力を込めると魔に加勢することになります。**平らに、速く、感情を乗せずに。**その平坦さのあとに tāni tasya na bhaviṣyanti(それらは彼には無いであろう、§5)が来ると、落差が効きます。

§7・§8 は本章でもっとも遅く。 tiṣṭhantu subhūte catasro gurvyo mūlāpattayaḥ(四つの重き根本罪はしばらく措け)── ここで完全に止めてから「五無間業よりもなお重い」に入ってください。本経で最も厳しい一句です。

§13 の sādhu sādhu kulaputra は要注意です。 第十八章 §2 で世尊が須菩提に与えた讃辞と、語がまったく同じ。**しかしこれは虚空に立った魔の声です。**世尊の sādhu sādhu と同じ調子で唱えてください。同じに聞こえることが、この一句の恐ろしさです。

§14 の六つの呼び名は一語ずつ切って。 五つが bodhisattva- で始まり、六つめの cauraḥ śramaṇaveṣeṇa(沙門の姿をした盗賊)だけが形を変えます。**そこで語頭の柱が崩れる。**続く二つの cauraḥ を畳みかけて閉じてください。

§15 は声を戻して。 断罪で終わる章ではありません。最後は発心です ── 「一切の魔業の過失が、有らざるように。生ずればただちに退くように。かく学ばん」。evaṃ śikṣiṣye(かく学ばん)の一語で、声が誓う声に変わります。そこだけゆっくりと。

よかったらシェアしてね!
  • URLをコピーしました!
  • URLをコピーしました!

コメント

コメントする

CAPTCHA


目次