八千頌般若経 第二十七章 堅固 原文

sāraparivartaḥ saptaviṃśatitamaḥ ── 読誦用テキスト(全文)

第一〜二十六章の読誦用テキストと同じ体裁。見出し脇の〈V. 〉は Vaidya 版の頁数。 本章は省略記号を一切用いず、全文を書き出しています。 上から下まで、そのまま唱えられます。


目次

読誦の手引き

行の切り方

  • 1行=1息。行末で軽く区切る。
  • | … 句の切れ目(短い間) || … 段落の終わり(長い間)
  • —— … 話者の交替

語の分かち書きについて 複合語でない連声は解いて分かち書きにしてある。唱えるときは続けて発音してよい。

列挙の行分けについて 数え上げは一項目一行にした。そのさい行末の連声は解いてある。一息で続けて唱えるときは元の連声に戻す。

発音の要点

表記読み方
ā ī ū長母音。短母音の二倍の長さを保つ
ṛ / ṝそり舌の「リ」。ṝ は長い
鼻音。直後の子音の位置で鼻に抜く
直前の母音を軽く反響させる。-aḥ =「アハ」
ṭ ḍ ṇそり舌音。舌先を上顎の奥に
ś / ṣś=シュ(歯茎) / ṣ=シ(そり舌)
c / chチャ / チャ(強い息)
kh gh ch jh ṭh ḍh th dh ph bh有気音。息を強く吐く
ギャ(ジュニャではない)
‘ (アヴァグラハ)母音 a の脱落。読まない

抑揚 高低アクセントはつけず、各音節を均等の長さで平板に。長母音だけ確実に伸ばす。


この章の構造

章題の語は、最初の二行にしか現れません。

sāra(堅固・核心)は §1 に二度出て、そのあと二度と現れない。しかもその二行は、同じ言葉の反復です。

舎利弗 ── sāre bata ayam āyuṣman subhūte bodhisattvo mahāsattvaś carati 須菩提 ── sāre bata ayam āyuṣman śāriputra bodhisattvo mahāsattvaś carati

**呼びかけの名だけが入れ替わる。**舎利弗が言い、須菩提がそっくりそのまま返す。**加えるものも、削るものもない。**本経で二人がこのように向き合う場面は多くありません。

そしてこの二行のあとは、**章の終わりまで一度も sāra が出てこない。**堅固なるものとは何かは、章全体が答えることになります。


「難行をなす者」── 三度の応酬

**第二十六章 §18〜§19 で、世尊が「難行をなす者である」と言い、須菩提が「誰もいません」と打ち返しました。**その応酬が、本章では三度くり返されます。

言う者打ち返す者
前章 §18〜§19世尊須菩提
本章 §2〜§3欲界の天子たち須菩提
本章 §24〜§25帝釈須菩提

同じ語 duṣkarakāraka が、三度、別の口から出て、三度とも須菩提に返される。

そして §3 の返しかたが、前章とは違います。前章では「難行をなす者は誰もいない」と全否定しました。本章では、難の中身を入れ替えます。

na idaṃ duṣkaramそれは難くない)── 実際を証得しないことは idaṃ tu duṣkaraṃ caiva paramaduṣkaraṃ caivaこれこそ難く、しかも最も難い) ── 「無量無数無辺の衆生を般涅槃せしめん」と鎧を着ること

証得しないことは、難くない。誰もいない衆生のために鎧を着ることが、最も難い。


虚空を調伏する(§4)

理由は畳みかけられます。

その衆生たちは畢竟して存在しない。存在しないから認識されない衆生が遠離であるがゆえに。 調伏さるべき者(vainayika)もまた、畢竟して存在しない。

そして二つの言い換え。

衆生を調伏すべきものと思う者は、虚空を調伏すべきものと思うのである ── 虚空の遠離性によって、衆生の遠離性が知られるべきだから

衆生のために鎧を着るべきと思う者は、虚空とともに鎧を着るべきと思うのである

それでも ──

ayaṃ ca saṃnāho bodhisattvena mahāsattvena sattvānāṃ kṛtaśaḥ saṃnaddhaḥしかも、この鎧は、菩薩によって衆生のために着られている

**打ち消したうえで、なお着られていると言う。**この一句が §3 の「最も難い」の内実です。


遠離の連鎖(§6)

sattvaviviktatayā(衆生の遠離性によって)が起点になって、遠離が伝わっていきます。

sattvaviviktatayā  →  rūpaviviktatā          色の遠離性
                   →  vedanāviviktatā        受の遠離性
                   →  saṃjñāviviktatā        想の遠離性
                   →  saṃskāraviviktatā      行の遠離性
                   →  vijñānaviviktatā       識の遠離性
                   →  sarvadharmaviviktatā   一切法の遠離性

**衆生から始まって、五蘊を通り、一切法に至る。**そして ──

yato na saṃsīdati, tataś carati prajñāpāramitāyām沈まざるがゆえに、行ずるのである

行ずることの定義が、**「沈まないこと」一語に還元されます。**前章 §20 でも同じ形が置かれましたが、そこでは七つの否定動詞が並びました。本章 §9 では十に増えます。


沈むものも、沈ましむるものもなし(§7〜§8)

世尊が知りつつjānann eva)問う ── なぜ沈まないのか。

須菩提の答えは二段。

遠離であるがゆえに沈まない そもそもいかなる法も沈まない

── 沈むであろう法も認識されないyaḥ saṃsīdet) ── それによって法が沈むであろう、その法も認識されないyena dharmeṇa yo dharmaḥ saṃsīdet

**前章 §19 の三支否定(証得する者・証得される法・証得の手立て)と同じ形です。**そこでは三支、ここでは二支。能と具はあるが、所が無い ── 沈むことには「沈まれる対象」が無いからです。


見る者たちが増えていく(§10〜§12)

礼拝する者の範囲が、三段で広がります。

誰が
§10帝釈・梵天・生主・自在天とともに、仙人と男女の群が、遠くから合掌して
§11色界の諸天、十九(梵衆天から色究竟天まで)
§12無量無数の世界に現に住する諸仏が、仏眼をもって見る

そして §12 で見るだけでは終わりません。anugṛhṇanti, samanvāharanti(摂受し、思念する)。諸仏に思念される菩薩は不退転と知るべし。


魔の算術(§13)

障礙が生じない理由が、二段の誇張で示されます。

三千大千世界の一切衆生がことごとく波旬となり、 その一々がさらに同数の魔軍を化作しても ── なしえない

tiṣṭhantu khalu punaḥしばらく措けガンジス河の砂の数ほどの三千大千世界の一切衆生がことごとく波旬となり、 その一々がさらに同数の魔軍を化作しても ── なしえない

tiṣṭhantu(措け)は第二十四章 §8 で「四つの重き根本罪はしばらく措け」と使われた語です。同じ語が、罪の重さから魔の数へ移っています。


難侵の二法、二法(§14)

durdharṣa(侵しがたき)となる条件が、二組で示されます。

二法
一切衆生を捨てないこと一切法を空性より観察すること
説くごとくになすことyathāvādī tathākārī) / 諸仏に思念されること

第一の組が、本章の骨組みそのものです。§3〜§5 が言ったこと ── 衆生は認識されない、しかし鎧は着られている ── の、二法としての言い直しになっています。


十の誓句(§15)

天子たちが近づき、問い、供養し、意気を増す。**「速やかに証得するであろう。ゆえに般若波羅蜜の住によって住せよ」**と。

そして十対。すべて「〜なき衆生の〜となるであろう」という形です。

anāthānāṃ        nātho         依なき者の依
atrāṇānāṃ        trātā         護なき者の護者
aśaraṇānāṃ       śaraṇaṃ       帰依なき者の帰依
alayanānāṃ       layanaṃ       舎なき者の舎
aparāyaṇānāṃ     parāyaṇaṃ     拠りどころなき者の拠りどころ
advīpānāṃ        dvīpo         洲なき者の洲
andhānām         āloko         盲たる者の光明
apariṇāyakānāṃ   pariṇāyako    導者なき者の導者
agatikānāṃ       gatir         趣くところなき者の趣
mārgapranaṣṭānām mārgapraṇetā  道を失える者の道の導き手

**否定辞 a- の付いた語と、付かない語が、十度対になる。**最後の一対だけが二語ずつになり(apratiśaraṇānāṃ / pratiśaraṇaṃ が加わる)、そこで列が閉じます。


名を称える(§16〜§20)

本章の後半を支配するのは一つの句です。

nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti名と、姓と、力と、色と、形とを称えつつ法を説き、感嘆の句を唱える

この句が §16 から §20 まで、七度くり返されます。(§16 の一度目だけ varṇa を欠いて四語。付記 一 を参照。)

そして世尊が自らを例に引く ── **「われは今、宝幢菩薩・尸棄菩薩の名・姓・力・色・形を称えつつ法を説き、感嘆の句を唱えている。**また阿閦如来のもとに梵行を修する他の菩薩たちについてもそうしている。」

§17 で須菩提が問い返します ── 一切の菩薩について、ですか。

no hīdaṃ subhūte(否)。不退転にして、一切の執着を離れた者sarvasaṅgavigata)についてである。

そこから、不退転でない者のうち誰が名を称えられるかが三段で示されます。

§18阿閦如来のもとで菩薩行を学びつつ行ずる者
§18宝幢菩薩の菩薩行を学びつつ行ずる者
§19信解して、いまだ得ざる者

第三段が本章でもっとも細かい規定です。

一切法は無生と信解する ── しかし、いまだ無生法忍を得ていない 一切法は寂静と信解する ── しかし、いまだ一切法における不退転の自在を得ていない

**信解と証得のあいだに立っている者。**その者の名を、諸仏は称える。

そして §20 ── 名を称えられた者は、声聞地・独覚地をすでに断じている。仏地のみが待たれる。授記されるであろう。不退転性に住するであろう。


聞くことすら(§21)

bahukaraṃ prajñāpāramitāyāḥ śravaṇam api vadāmi (般若波羅蜜は、聞くことすら多くをなす、とわたしは説く) まして信解する者は言うまでもない

そして四段が階段のように積まれます。

adhimucya tathatvāya sthāsyanti           信解して、真実そのもののために住する
tathatvāya pratipatsyante                 真実そのもののために行ずる
tathatvāya sthitvā pratipadya tiṣṭhanti tathatāyām   住し、行じて、真如に住する
tathatāyāṃ tiṣṭhantaḥ sarvajñatāyāṃ dharmaṃ deśayanti  真如に住して、一切智性において法を説く

tathatva(真実そのもの)から tathatā(真如)へ、語が一段だけ変わって最上段に至ります。


真如を離れて、誰が(§22〜§23)

須菩提が、いま積まれたばかりの階段を崩します。

真如を離れて他のいかなる法も認識されないのなら ── 誰が真如に住し、誰が証得し、誰が説くのですか

世尊は問いを反復してから、五段で全否定します。

真如を離れて、真如に住する法は認識されない tathataiva tāvat subhūte nopalabhyate ── 真如そのものすら、認識されない 真如が無上正等覚を証得するのではない 証得した・証得するであろう・証得しつつある、いかなる法も認識されない 真如が法を説くのではない。説かれるべき法も認識されない

第二段が急所です。「真如に住する者は無い」ではなく、**「真如そのものが無い」。**足場ごと外れます。


矢(§26)

帝釈が「難行をなす者なり」と讃嘆し、須菩提がまた打ち返す ── 一切法が空であるとき、そこに誰の疑いがあり、誰の猶予がありましょうか。

帝釈の応答が、本章でもっとも知られた一句です。

尊者須菩提の説き示すところは、何を説いても、 すべて空性に依って説き示され、どこにも引っかからないna ca kvacit sajjati

tad yathāpi nāma antarīkṣe iṣuḥ kṣipto naiva kvacit sajjatiあたかも虚空に放たれた矢が、どこにも引っかからないように

矢は落ちるとは言われません。引っかからない、とだけ言われる。


須菩提すら、及ばない(§28〜§30)

帝釈が世尊に確かめる ── **「わたくしはこのように語って、如来の説きたもうところを語る者となっておりましょうか。」**世尊は肯定し、理由を述べる ── 須菩提に閃くところは、何であれ空性に依って閃くのだから。

そして九段の tāvan nopalabhyate

prajñāpāramitām eva tāvan nopalabhate   般若波羅蜜すら認識しない ── まして行ずる者を
bodhim eva                              菩提すら ── まして証得する者を
sarvajñatām eva                         一切智性すら ── まして至る者を
tathatām eva                            真如すら ── まして如来となる者を
anutpādam eva                           無生すら ── まして証得する者を
bodhisattvam eva                        菩薩すら ── まして菩提を証得する者を
balāny eva                              十力すら ── まして力を具える者を
vaiśāradyāny eva                        四無所畏すら ── まして無畏なる者を
dharmam eva                             法すら ── まして法を説く者を

九段とも「〜すら」「まして」の形をとる。そして須菩提の住が二語で名づけられます ── sarvadharmaviviktavihāra(一切法遠離の住)/sarvadharmānupalambhavihāra(一切法不可得の住)。

§30 が、本章でもっとも意外な一段です。

その須菩提の住ですら、 般若波羅蜜に行ずる菩薩の住の百分の一にも及ばない

千分、十万分、俱胝分、俱胝百分、俱胝千分、俱胝百千分、俱胝那由多百千分の一にも及ばない。数にも、分にも、算にも、譬にも、喩にも、比にも、近似にも堪えない。

**本経が須菩提を相対化する、数少ない箇所です。**九段にわたって不可得の極みを説かせたその当人の住が、そのまま比較の下位に置かれる。如来の住を除いて、他の一切の住をこの住は凌駕する。


十一の最上語、二度(§31)

章は十一語の列で閉じます。しかも二度。

一度目 ── この住がそう称されるとして、名詞形で。

agra  śreṣṭha  jyeṣṭha  vara  pravara  praṇīta
uttama  anuttama  niruttara  asama  asamasama

二度目 ── その位に至らんと欲する者はこの住によって住すべし、として、抽象名詞 -tā に変えて。

agratāṃ  śreṣṭhatāṃ  jyeṣṭhatāṃ  varatāṃ  pravaratāṃ  praṇītatāṃ
uttamatāṃ  anuttamatāṃ  niruttaratāṃ  asamatāṃ  asamasamatāṃ

**同じ十一語が、称号から目標へ変わる。**語尾が -tā に移るだけで、讃嘆が勧めになります。

**sāra(堅固)で始まった章が、asamasama(無等等)で閉じる。**その間に置かれたのは、認識されない衆生のために着られた鎧でした。


§1 舎利弗と須菩提 ── 同じ言葉を返す 〈V. 220〉

atha khalv āyuṣmān śāriputra āyuṣmantaṃ subhūtim etad avocat ——

sāre bata ayam āyuṣman subhūte bodhisattvo mahāsattvaś carati, yaḥ prajñāpāramitāyāṃ carati ||

evam ukte āyuṣmān subhūtir āyuṣmantaṃ śāriputram etad avocat ——

sāre bata ayam āyuṣman śāriputra bodhisattvo mahāsattvaś carati, yaḥ prajñāpāramitāyāṃ carati ||


§2 欲界の天子たちの思念 〈V. 220〉

atha khalu saṃbahulānāṃ kāmāvacarāṇāṃ devaputrasahasrāṇām etad abhavat ——

namaskartavyās te sattvāḥ, yair anuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau cittāny utpāditāni abhinirhṛtāni ||

ye ca iha gambhīrāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ caranti, tathā caranto bhūtakoṭiṃ na sākṣātkurvanti, yad uta śrāvakabhūmau vā pratyekabuddhabhūmau vā ||

anena api paryāyeṇa duṣkarakārakā bodhisattvā mahāsattvā veditavyāḥ, ye dharmāṇāṃ dharmatāyāṃ caranti, na ca tāṃ dharmatāṃ sākṣātkurvanti ||


§3 須菩提の訂正 ── 何が真に難いか 〈V. 220〉

atha khalv āyuṣmān subhūtis teṣāṃ saṃbahulānāṃ kāmāvacarāṇāṃ devaputrasahasrāṇāṃ cetasaiva cetaḥparivitarkam ājñāya tāni saṃbahulāni kāmāvacarāṇāṃ devaputrāṇāṃ sahasrāṇy āmantrayate sma ——

na idaṃ devaputrās teṣāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ duṣkaram, yat te tāṃ bhūtakoṭiṃ na sākṣātkurvanti ||

idaṃ tu devaputrās teṣāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ duṣkaraṃ caiva paramaduṣkaraṃ caiva, yad aprameyān asaṃkhyeyān apramāṇān sattvān parinirvāpayiṣyāma iti saṃnāhaṃ saṃnahyante ||

te ca sattvā atyantatayā na saṃvidyante, asaṃvidyamānā na upalabhyante, sattvaviviktatvāt | evaṃ vainayikā atyantatayā na saṃvidyante ||


§4 虚空を調伏すべしと思う者 〈V. 220〉

evaṃ ca bodhisattvā mahāsattvā anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃboddhuṃ saṃprasthitāḥ sattvān vineṣyāma iti ||

ākāśaṃ sa devaputrā vinetavyaṃ manyeta, yaḥ sattvān vinetavyān manyeta ||

tat kasya hetoḥ? ākāśaviviktatayā hi devaputrāḥ sattvaviviktatā veditavyā ||

anena devaputrāḥ paryāyeṇa duṣkarakārakā bodhisattvā mahāsattvāḥ, ye asaṃvidyamānānām anupalabhyamānānāṃ sattvānāṃ kṛtaśaḥ saṃnāhaṃ saṃnahyante ||

ākāśena na sa devaputrāḥ sārdhaṃ veditavyaṃ manyeta, yaḥ sattvānāṃ kṛtaśaḥ saṃnāhaṃ saṃnaddhavyaṃ manyeta ||


§5 しかも鎧は着られている 〈V. 220〉

ayaṃ ca saṃnāho bodhisattvena mahāsattvena sattvānāṃ kṛtaśaḥ saṃnaddhaḥ ||

sarvātyantatayā sattvānupalabdhir uktā tathāgatena arhatā samyaksaṃbuddhena | sā ca sattvaviviktatayaiva veditavyā, vainayikaviviktatayā ca sattvaviviktatā veditavyā ||

sacet atra evaṃ bhāṣyamāṇe bodhisattvo mahāsattvo na saṃsīdati, veditavyam etad devaputrāḥ —— carati ayaṃ bodhisattvo mahāsattvaḥ prajñāpāramitāyām ||


§6 遠離の連鎖 ── 衆生より一切法へ 〈V. 220〉

tat kasya hetoḥ?   sattvaviviktatayā hi rūpaviviktatā veditavyā |   evaṃ sattvaviviktatayā vedanāviviktatā veditavyā |   evaṃ sattvaviviktatayā saṃjñāviviktatā veditavyā |   evaṃ sattvaviviktatayā saṃskāraviviktatā veditavyā |   sattvaviviktatayā vijñānaviviktatā veditavyā | evaṃ yāvat sattvaviviktatayā sarvadharmaviviktatā veditavyā ||

evaṃ devaputrāḥ sarvadharmaviviktatā draṣṭavyā ||

evaṃ devaputrāḥ sarvadharmaviviktatāyāṃ bhāṣyamāṇāyāṃ bodhisattvo mahāsattvo na saṃsīdati | yato na saṃsīdati, tataś carati prajñāpāramitāyām ||


§7 世尊の問い ── なぜ沈まないのか 〈V. 220–221〉

atha khalu bhagavān jānann eva āyuṣmantaṃ subhūtim etad avocat ——

kiṃ kāraṇaṃ subhūte bodhisattvo mahāsattva evaṃ sarvadharmaviviktatāyāṃ bhāṣyamāṇāyāṃ na saṃsīdati? ||


§8 沈むものも、沈ましむるものもなし 〈V. 221〉

subhūtir āha ——

viviktatvād bhagavan na saṃsīdati | anena bhagavan kāraṇena bodhisattvo mahāsattvaḥ sarvadharmaviviktatāyāṃ bhāṣyamāṇāyāṃ na saṃsīdati ||

na api bhagavan kaścid dharmaḥ saṃsīdati ||

tat kasya hetoḥ? na hi bhagavan kaścid dharma upalabhyate, yaḥ saṃsīdet | so ‘pi bhagavan dharmo na upalabhyeta, yena dharmeṇa yo dharmaḥ saṃsīdet ||


§9 世尊の是認 ── 十の否定 〈V. 221〉

bhagavān āha —— evam etat subhūte, evam etat ||

api tu khalu punaḥ subhūte sacet evaṃ bhāṣyamāṇe deśyamāne nirdiśyamāne evam upadiśyamāne bodhisattvo mahāsattvo   na saṃsīdati,   na viṣīdati,   na viṣādam āpadyate,   na avalīyate,   na saṃlīyate,   na vipṛṣṭhīkaroti mānasam,   na bhagnapṛṣṭhīkaroti,   na utrasyati,   na saṃtrasyati,   na saṃtrāsam āpadyate, carati prajñāpāramitāyām ||


§10 諸天の礼拝 〈V. 221〉

subhūtir āha —— evam etad bhagavan, evam etat sugata ||

sacet bhagavan bodhisattvo mahāsattva evaṃ carati, carati prajñāpāramitāyām ||

evaṃ carantaṃ bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ   sendrakā devāḥ   sabrahmakāḥ   saprajāpatikāḥ   seśānāḥ   sarṣinaranārīgaṇā ārāt prāñjalībhūtā namasyanti ||


§11 それだけではない ── 色界の諸天 〈V. 221〉

bhagavān āha ——

na kevalaṃ subhūte evaṃ carantaṃ bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ sendrakā devāḥ sabrahmakāḥ saprajāpatikāḥ seśānāḥ sarṣinaranārīgaṇā ārāt prāñjalībhūtā namasyanti |

ye ‘pi te subhūte   brahmakāyikā devā,   brahmapurohitā,   brahmapārṣadyā,   mahābrahmāṇaḥ,   parīttābhā,   apramāṇābhā,   ābhāsvarāḥ,   parīttaśubhā,   apramāṇaśubhāḥ,   śubhakṛtsnā,   anabhrakāḥ,   puṇyaprasavā,   bṛhatphalā,   asaṃjñisattvā,   abṛhā,   atapāḥ,   sudṛśāḥ,   sudarśanā,   akaniṣṭhāś ca devāḥ,

te ‘pi subhūte taṃ bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ prajñāpāramitāyām evaṃ carantaṃ namasyanti ||


§12 諸仏が仏眼をもって見たまう 〈V. 221〉

ye ‘pi te subhūte aprameyeṣu asaṃkhyeyeṣu lokadhātuṣu tathāgatā arhantaḥ samyaksaṃbuddhā etarhi tiṣṭhanti dhriyante yāpayanti, te ‘pi buddhā bhagavantaḥ prajñāpāramitāyām evaṃ carantaṃ bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ buddhacakṣuṣā paśyanti ||

te ca subhūte bodhisattvaṃ mahāsattvaṃ prajñāpāramitāyāṃ carantam anugṛhṇanti, samanvāharanti ||

ye ca khalu punaḥ subhūte bodhisattvā mahāsattvāḥ prajñāpāramitāyāṃ carantas tathāgatair arhadbhiḥ samyaksaṃbuddhair anugṛhyante samanvāhriyante, te te subhūte bodhisattvā mahāsattvā avinivartanīyā anuttarāyāḥ samyaksaṃbodher dhārayitavyāḥ | na ca teṣām antarāyā utpatsyante mārato vā anyato vā ||


§13 魔もなしえず ── 二段の譬喩 〈V. 221〉

tat kasya hetoḥ? ye subhūte trisāhasramahāsāhasre lokadhātau sattvāḥ, te sarve mārāḥ pāpīyāṃso bhaveyuḥ | ekaikaś ca māraḥ pāpīyāṃs tāvatīr eva mārasenā abhinirmimīte |

te ‘pi subhūte mārāḥ pāpīyāṃsas tasya buddhasamanvāhṛtasya bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitāyāṃ carato na pratibalā antarāyaṃ kartum anuttarāyāḥ samyaksaṃbodheḥ ||

tiṣṭhantu khalu punaḥ subhūte trisāhasramahāsāhasre lokadhātau sarvasattvā mārāḥ pāpīyāṃsaḥ |

yāvantaḥ subhūte gaṅgānadīvālukopameṣu trisāhasramahāsāhasreṣu lokadhātuṣu sattvāḥ, te ‘pi sarve mārāḥ pāpīyāṃso bhaveyuḥ, ekaikaś ca māraḥ pāpīyāṃs tāvatīr eva mārasenā abhinirmimīte,

te ‘pi subhūte mārāḥ pāpīyāṃsas tasya buddhasamanvāhṛtasya bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitāyāṃ carato na pratibalā antarāyaṃ kartum anuttarāyāḥ samyaksaṃbodheḥ ||


§14 難侵の二法、二法 〈V. 221–222〉

dvābhyāṃ subhūte dharmābhyāṃ samanvāgato bodhisattvo mahāsattvas tasmin samaye durdharṣo bhavati māraiḥ pāpīyobhir mārakāyikābhir vā devatābhiḥ ||

katamābhyāṃ dvābhyām? yad uta   sarvasattvāś ca asya aparityaktā bhavanti,   sarvadharmāś ca anena śūnyatāto vyavalokitā bhavanti ||

ābhyāṃ subhūte dvābhyāṃ dharmābhyāṃ samanvāgato bodhisattvo mahāsattvo durgharṣo bhavati māraiḥ pāpīyobhir mārakāyikābhir vā devatābhiḥ ||

aparābhyāṃ subhūte dvābhyāṃ dharmābhyāṃ samanvāgato bodhisattvo mahāsattvo durgharṣo bhavati māraiḥ pāpīyobhir mārakāyikābhir vā devatābhiḥ ||

katamābhyāṃ dvābhyām? yad uta   yathāvādī tathākārī ca bhavati,   buddhaiś ca bhagavadbhiḥ samanvāhriyate ||

ābhyāṃ subhūte dvābhyāṃ samanvāgato bodhisattvo mahāsattvo durgharṣo bhavati māraiḥ pāpīyobhir mārakāyikābhir vā devatābhiḥ ||


§15 天子たちの励まし ── 十の誓句 〈V. 222〉

evaṃ carataḥ subhūte bodhisattvasya mahāsattvasya devā apy upasaṃkramitavyaṃ maṃsyante | upasaṃkramya ca   paripraṣṭavyaṃ maṃsyante,   paripraśnīkartavyaṃ maṃsyante,   paryupāsitavyaṃ maṃsyante, utsāhaṃ ca asya vardhayiṣyanti ——

kṣipraṃ tvaṃ kulaputra anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbhotsyase | tasmāt tarhi kulaputra anenaiva vihāreṇa vihara yad uta prajñāpāramitāvihāreṇa ||

tat kasya hetoḥ? etenaiva hi tvaṃ kulaputra vihāreṇa viharan   anāthānāṃ sattvānāṃ nātho bhaviṣyasi,   atrāṇānāṃ sattvānāṃ trātā bhaviṣyasi,   aśaraṇānāṃ sattvānāṃ śaraṇaṃ bhaviṣyasi,   alayanānāṃ sattvānāṃ layanaṃ bhaviṣyasi,   aparāyaṇānāṃ sattvānāṃ parāyaṇaṃ bhaviṣyasi,   advīpānāṃ sattvānāṃ dvīpo bhaviṣyasi,   andhānāṃ sattvānām āloko bhaviṣyasi,   apariṇāyakānāṃ sattvānāṃ pariṇāyako bhaviṣyasi,   agatikānāṃ sattvānāṃ gatir bhaviṣyasi,   mārgapranaṣṭānāṃ sattvānām apratiśaraṇānāṃ   mārgapraṇetā pratiśaraṇaṃ bhaviṣyasi ||

evaṃ te devaputrās tasya bodhisattvasya mahāsattvasya utsāhaṃ vardhayiṣyanti ||


§16 諸仏が名を称えたまう 〈V. 222〉

tat kasya hetoḥ? etena hi subhūte prajñāpāramitāvihāreṇa viharato bodhisattvasya mahāsattvasya ye te ‘prameyeṣu asaṃkhyeyeṣu lokadhātuṣu buddhā bhagavantas tiṣṭhanti dhriyante yāpayanti,

te ‘pi bhikṣusaṃghaparivṛtā bodhisattvagaṇapuraskṛtāḥ prajñāpāramitāyāṃ carato viharatas tasya bodhisattvasya mahāsattvasya ebhir evaṃrūpair guṇaiḥ samanvāgatasya yad uta prajñāpāramitāviharaṇaguṇaiḥ,

buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti tasya bodhisattvasya mahāsattvasya ||

tad yathāpi nāma subhūte aham etarhi ratnaketor bodhisattvasya mahāsattvasya, śikhino bodhisattvasya mahāsattvasya nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpo dharmaṃ deśayāmi, udānaṃ ca udānayāmi, apareṣāṃ ca bodhisattvānāṃ mahāsattvānām, ya etarhi akṣobhyasya tathāgatasya arhataḥ samyaksaṃbuddhasya antike brahmacaryaṃ caranti ||

evam eva subhūte te ‘pi buddhā bhagavanto, ye etarhi iha mama buddhakṣetre bodhisattvā mahāsattvā brahmacaryaṃ caranti, anena ca prajñāpāramitāvihāreṇa viharanti, teṣāṃ ca bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||


§17 一切の菩薩ではない 〈V. 222–223〉

subhūtir āha ——

kiṃ sarveṣām eva bhagavan bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpās te buddhā bhagavanto dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti? ||

bhagavān āha —— no hīdaṃ subhūte ||

na subhūte sarveṣāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpās te buddhā bhagavanto dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti |

kiṃ tarhi subhūte ye te ‘vinivartanīyā bodhisattvā mahāsattvāḥ sarvasaṅgavigatāḥ, teṣāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||


§18 対治の力ある者 〈V. 223〉

subhūtir āha ——

santi bhagavan avinivartanīyān bodhisattvān mahāsattvān sthāpayitvā tato ‘nye bodhisattvā mahāsattvāḥ, yeṣāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti? ||

bhagavān āha ——

santi subhūte pratipakṣabalino bodhisattvayānikāḥ pudgalāḥ avinivartanīyān bodhisattvān mahāsattvān sthāpayitvā, yeṣāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||

te punaḥ katame?

ye etarhi akṣobhyasya tathāgatasya arhataḥ samyaksaṃbuddhasya bodhisattvacaryām anuśikṣamāṇarūpā bodhisattvacārikāṃ caranti, anuśikṣamāṇarūpā viharanti,

ime te subhūte bodhisattvayānikāḥ pudgalā avinivartanīyān bodhisattvān mahāsattvān sthāpayitvā, yeṣāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||

ye ‘pi te subhūte ratnaketor bodhisattvasya mahāsattvasya bodhisattvacaryām anuśikṣamāṇarūpā bodhisattvacaryāṃ caranti, anuśikṣamāṇā viharanti,

ime ‘pi te subhūte bodhisattvā mahāsattvā avinivartanīyān bodhisattvān mahāsattvān sthāpayitvā, yeṣāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||


§19 信解して、いまだ得ざる者 〈V. 223〉

punar aparaṃ subhūte ye bodhisattvā mahāsattvāḥ prajñāpāramitāyāṃ carantaḥ

sarvadharmā anutpattikā ity adhimuñcanti, na ca tāvad anutpattikadharmakṣāntipratilabdhā bhavanti |

sarvadharmāḥ śāntā ity adhimuñcanti, na ca sarvadharmeṣu avinivartanīyavaśitāprāptim avakrāntā bhavanti ||

anena api subhūte vihāreṇa viharatāṃ teṣāṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti ||


§20 名を称えられたる者の行方 〈V. 223〉

yeṣāṃ khalu punaḥ subhūte bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti,

prahīṇā teṣāṃ śrāvakabhūmiḥ pratyekabuddhabhūmiś ca | buddhabhūmir eva teṣāṃ pratikāṅkṣitavyā | te ‘pi vyākariṣyante ‘nuttarāyāṃ samyaksaṃbodhau ||

tat kasya hetoḥ? yeṣāṃ hi subhūte bodhisattvānāṃ mahāsattvānām evaṃ prajñāpāramitāyāṃ caratāṃ te buddhā bhagavanto nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti, te ‘py avinivartanīyatāyāṃ sthāsyanti ||


§21 聞くことすら、多くをなす 〈V. 223–224〉

punar aparaṃ subhūte ye bodhisattvā mahāsattvā imāṃ gambhīrāṃ prajñāpāramitāṃ bhāṣyamāṇāṃ śrutvā   adhimokṣyanti,   na dhandhāyiṣyanti,   na kāṅkṣiṣyanti,   na vicikitsiṣyanti,

evam etad yathā tathāgatena arhatā samyaksaṃbuddhena bhāṣitam ity adhimucya vistareṇa śroṣyanti, evaṃ ca cittam utpādayiṣyanti ——

imāṃ vayaṃ prajñāpāramitām akṣobhyasya tathāgatasya arhataḥ samyaksaṃbuddhasya antikād vistareṇa śṛṇuyāma iti,

teṣāṃ ca bodhisattvayānikānāṃ pudgalānāṃ ye ca asya buddhakṣetre brahmacaryaṃ caranti, teṣāṃ ca antikād imām eva prajñāpāramitāṃ śrutvā adhimokṣyanti |

te ‘py enāṃ prajñāpāramitām adhimucyamānā yathā tathāgatena bhāṣitā tathā ca adhimokṣyante, tathā ca adhimucyamānā avinivartanīyatāyāṃ sthāsyanti ||

evaṃ subhūte bahukaraṃ prajñāpāramitāyāḥ śravaṇam api vadāmi, kaḥ punar vādo ya enām adhimokṣyanti ||

adhimucya tathatvāya sthāsyanti | tathatvāya pratipatsyante | tathatvāya sthitvā tathatvāya pratipadya tiṣṭhanti tathatāyām | tathatāyāṃ tiṣṭhantaḥ sarvajñatāyāṃ ca dharmaṃ deśayanti ||


§22 真如を離れて、誰が 〈V. 224〉

subhūtir āha ——

yadā bhagavaṃs tathatāvinirmukto na anyaḥ kaścid dharma upalabhyate, tadā ko ‘yaṃ bhagavan dharmaḥ sthāsyati tathatāyām, ko vā ayam anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbhotsyate, ko vā ayam imaṃ dharmaṃ deśayiṣyati? ||


§23 世尊の五段の否定 〈V. 224〉

evam ukte bhagavān āyuṣmantaṃ subhūtim etad avocat ——

yat subhūte evaṃ vadasi —— yadā tathatāvinirmukto na anyaḥ kaścid dharma upalabhyate, tadā ko ‘yaṃ bhagavan dharmas tathatāyāṃ sthāsyati, ko vā ayam anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbhotsyate, ko vā ayam imaṃ dharmaṃ deśayiṣyatīti ||

na subhūte tathatāvinirmukto ‘nyaḥ kaścid dharma upalabhyate, yo dharmas tathatāyāṃ sthāsyati ||

tathataiva tāvat subhūte na upalabhyate, kaḥ punar vādo yas tathatāyāṃ sthāsyati ||

na subhūte tathatā anuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbudhyate ||

so ‘pi subhūte dharmo na kaścid upalabhyate, yo ‘nuttarāṃ samyaksaṃbodhim   abhisaṃbuddho vā,   abhisaṃbhotsyate vā,   abhisaṃbudhyate vā ||

na subhūte tathatā dharmaṃ deśayati | so ‘pi subhūte na upalabhyate, yo dharmo deśyeta ||


§24 帝釈の讃嘆 〈V. 224〉

atha khalu śakro devānām indro bhagavantam etad avocat ——

gambhīrā bhagavan prajñāpāramitā | duṣkarakārakā bhagavan bodhisattvā mahāsattvāḥ, ye ‘nuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃboddhukāmāḥ ||

tat kasya hetoḥ? na ca nāma bhagavan kaścid dharmas tathatāyāṃ tiṣṭhati, na api kaścid dharmo ‘nuttarāṃ samyaksaṃbodhim abhisaṃbudhyate, na api kaścid dharmaṃ deśayati | atra ca te na avalīyante, na api kāṅkṣanti, na api dhandhāyante ||


§25 須菩提の打ち返し ── 誰の疑いか 〈V. 224〉

atha khalv āyuṣmān subhūtiḥ śakraṃ devānām indram etad avocat ——

yat kauśika evaṃ vadasi —— duṣkarakārakā bodhisattvā mahāsattvāḥ, yeṣām evaṃ gambhīreṣu dharmeṣu bhāṣyamāṇeṣu na bhavati kāṅkṣāyitatvaṃ dhandhāyitatvaṃ vā iti ||

sarvadharmeṣu kauśika śūnyeṣu kasya atra kāṅkṣāyitatā vā bhavati dhandhāyitatā vā bhavati? ||


§26 矢の譬喩 〈V. 224〉

śakra āha ——

yad yad eva āryasubhūtir nirdiśati, tat tad eva śūnyatām ārabhya nirdiśati, na ca kvacit sajjati ||

tad yathāpi nāma antarīkṣe iṣuḥ kṣipto naiva kvacit sajjati, evam eva āryasubhūter dharmadeśanā na kvacit sajjati ||


§27 帝釈の確認 ── 法を語る者たりや 〈V. 224–225〉

atha khalu śakro devānām indro bhagavantam etad avocat ——

kaccid ahaṃ bhagavan subhūtiṃ sthaviram ārabhya evaṃ bhāṣamāṇa evaṃ nirdiśaṃs tathāgatasya uktavādī bhavāmi dharmavādī ca, dharmasya ca anudharmaṃ vyākurvan vyākaromi? ||

evam ukte bhagavān śakraṃ devānām indram etad avocat ——

yat khalu tvaṃ kauśika evaṃ bhāṣase —— evam etat kauśika, evam etat | evaṃ bhāṣamāṇa evaṃ nirdiśaṃs tathāgatasya uktavādī bhavasi dharmavādī ca, dharmasya ca anudharmaṃ vyākurvan vyākaroṣi ||

tat kasya hetoḥ? yad yad eva hi kauśika subhūteḥ sthavirasya pratibhāti, tat tad eva kauśika śūnyatām ārabhya pratibhāti ||


§28 九段の「すら認識しない」 〈V. 225〉

tat kasya hetoḥ?

  subhūtir hi kauśika sthaviraḥ   prajñāpāramitām api tāvan na samanupaśyati, na upalabhate,   kutaḥ punar yaḥ prajñāpāramitāyāṃ carati |

  bodhim eva tāvan na upalabhate,   kiṃ punar yo bodhim abhisaṃbhotsyate |

  sarvajñatām eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yaḥ sarvajñatām anuprāpsyati |

  tathatām eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yas tathāgato bhaviṣyati |

  anutpādam eva tāvan na upalabhate,   kiṃ punar yo ‘nutpādaṃ sākṣātkariṣyati |

  bodhisattvam eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yo bodhim abhisaṃbhotsyate |

  balāny eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yo balasamaṅgī bhaviṣyati |

  vaiśāradyāny eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yo viśārado bhaviṣyati |

  dharmam eva tāvan na upalabhate,   kutaḥ punar yo dharmaṃ deśayiṣyati ||


§29 二つの住 〈V. 225〉

sarvadharmaviviktavihāreṇa sarvadharmānupalambhavihāreṇa hi kauśika subhūtiḥ sthaviro viharati ||


§30 住の比較 ── 百分の一にも及ばず 〈V. 225〉

yaḥ khalu punar ayaṃ kauśika subhūteḥ sthavirasya sarvadharmaviviktavihāraḥ sarvadharmānupalambhavihāraś ca,

eṣa kauśika vihāro bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitāyāṃ carato viharataḥ śatatamīm api kalāṃ na upaiti |   sahasratamīm api   śatasahasratamīm api   koṭītamīm api   koṭīśatatamīm api   koṭīsahasratamīm api   koṭīśatasahasratamīm api   koṭīniyutaśatasahasratamīm api kalāṃ na upaiti ||

saṃkhyām api kalām api gaṇanām api upamām api aupamyam api upanisām api upaniṣadam api na kṣamate ||

tathāgatavihāraṃ hi kauśika sthāpayitvā tato ‘nyān sarvān vihārān abhibhavaty ayaṃ vihāraḥ, yo ‘yaṃ bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitāyāṃ carato viharato vihāraḥ ||


§31 十一の最上語 ── 章の結び 〈V. 225〉

ayaṃ kauśika teṣāṃ sarvavihārāṇām   agra ākhyāyate,   śreṣṭha ākhyāyate,   jyeṣṭha ākhyāyate,   vara ākhyāyate,   pravara ākhyāyate,   praṇīta ākhyāyate,   uttama ākhyāyate,   anuttama ākhyāyate,   niruttara ākhyāyate,   asama ākhyāyate,   asamasama ākhyāyate ||

sarvaśrāvakapratyekabuddhavihārān ayaṃ vihāro ‘bhibhavati, yo ‘yaṃ bodhisattvasya mahāsattvasya prajñāpāramitāyāṃ carato viharato vihāraḥ ||

tasmāt tarhi kauśika   sarvasattvānām agratāṃ gantukāmena,   śreṣṭhatāṃ gantukāmena,   jyeṣṭhatāṃ gantukāmena,   varatāṃ gantukāmena,   pravaratāṃ gantukāmena,   praṇītatāṃ gantukāmena,   uttamatāṃ gantukāmena,   anuttamatāṃ gantukāmena,   niruttaratāṃ gantukāmena,   asamatāṃ gantukāmena,   asamasamatāṃ gantukāmena kauśika kulaputreṇa vā kuladuhitrā vā anena vihāreṇa vihartavyam, yo ‘yaṃ bodhisattvānāṃ mahāsattvānāṃ prajñāpāramitāyāṃ caratāṃ viharatāṃ vihāra iti ||


尾題

āryāṣṭasāhasrikāyāṃ prajñāpāramitāyāṃ sāraparivarto nāma saptaviṃśatitamaḥ ||

聖なる八千頌般若波羅蜜における堅固と名づくる品、第二十七


付記 一:訂正・保留した箇所

刊本扱い理由
vedanāsaṃjñāsaṃskāraviviktatā(§6)四句に開いた刊本は受・想・行を一つの複合語に畳んでいる。**読誦用には一項一行に分け、vedanāviviktatā saṃjñāviviktatā saṃskāraviviktatā として書き出した。**識だけは刊本も独立の句をもつ
varṇaṃ na rūpaṃ ca(§20)varṇaṃ ca rūpaṃ ca に訂したcana に化けている。同じ句が本章に七度現れ、他の六度はすべて ca
subhutir āha(§10)subhūtir āha に訂した長母音の脱落
kāranena(§8)kāraṇena に訂したそり舌鼻音の脱落
pratyakabuddhabhūmau(§2)pratyekabuddhabhūmau に訂した母音の脱落
durdharṣadurgharṣa(§14)※原文どおり**同じ段のなかで四度のうち一度目だけ durdharṣa、残る三度が durgharṣa。**正しくは durdharṣa(侵しがたき)。刊本の揺れをそのまま残した
ākāśena na sa devaputrāḥ sārdhaṃ veditavyaṃ manyeta(§4)※原文どおり**本章でもっとも読みにくい一句。**直前の ākāśaṃ sa devaputrā vinetavyaṃ manyeta と対をなす形(「虚空とともに鎧を着るべしと思うのである」)が期待されるが、刊本には naveditavyam が入っている。写本の乱れとみられるが、確定しがたいので手を加えなかった
nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca rūpaṃ ca(§16 一度目)※原文どおり**varṇa(色)の一語を欠いて四語。**同じ段の二度目以降はすべて五語。刊本のまま
sāre bata(§1)※原文どおり処格。「堅固なるものにおいて行ずるかな」
upanisām api upaniṣadam api(§30)※原文どおり同じ語の二形が並ぶ。upanisā は俗語形、upaniṣad は正規形。畳みの効果として並べられている
abhinirmimīte(§13)※原文どおりアートマネーパダ。「化作する」

刊本の略記について

本章に peyālaṃ は無い。§9 の十の否定も、§11 の色界十九天も、§15 の十の誓句も、§28 の九段も、§30 の八段の分数も、§31 の十一語が二度も、**いずれも刊本が全項を書き出している。**行分けのみ施した。

**また、§16 から §20 まで、「名と姓と力と色と形とを称えつつ法を説き、感嘆の句を唱える」という長い句が七度くり返される。**刊本はこれを一度も略していない。七度とも同じ速さで唱える。


付記 二:本章の語

章題の語(§1 のみ)

意味
sāra堅固・核心・精髄
sāre carati堅固なるものにおいて行ずる

**sāra は §1 に二度出て、章の終わりまで二度と現れません。**前章までに sattvasāra(衆生の精髄)として第二十五章 §11・第二十六章 §1 に現れた語の、単独形です。


難行をめぐる語

意味
duṣkarakāraka難行をなす者
na idaṃ duṣkaramこれは難くない
duṣkaraṃ caiva paramaduṣkaraṃ caiva難く、しかも最も難い
saṃnāhaṃ saṃnahyate鎧を着る
vainayika調伏さるべき者
vineṣyāmaḥ調伏せん
atyantatayā na saṃvidyante畢竟して存在しない
sattvānupalabdhi衆生の不可得
cetasaiva cetaḥparivitarkam ājñāya心をもって心の思いを知って

遠離の語(§3〜§8)

意味
viviktatā遠離性
sattvaviviktatā衆生の遠離性
ākāśaviviktatā虚空の遠離性
vainayikaviviktatā調伏さるべき者の遠離性
sarvadharmaviviktatā一切法の遠離性
saṃsīdati沈む

十の否定動詞(§9) ── na saṃsīdati(沈まず)/na viṣīdati落胆せず)/na viṣādam āpadyate(落胆に陥らず)/na avalīyate(怯まず)/na saṃlīyate(萎えず)/na vipṛṣṭhīkaroti mānasam意を背けず)/na bhagnapṛṣṭhīkaroti背を折られず)/na utrasyati(恐れず)/na saṃtrasyati(戦かず)/na saṃtrāsam āpadyate(戦慄に陥らず)

**前章 §20 では七つでした。本章では十に増えます。**加わったのは viṣīdati viṣādam āpadyate bhagnapṛṣṭhīkaroti の三つ。


礼拝する者たち(§10〜§11)

意味
sendraka帝釈とともなる
sabrahmaka梵天とともなる
saprajāpatika生主とともなる
seśāna自在天とともなる
sarṣinaranārīgaṇa仙人と男女の群とともなる
ārāt prāñjalībhūta遠くから合掌して

色界の諸天、十九 ── brahmakāyika(梵衆天)/brahmapurohita(梵輔天)/brahmapārṣadya(梵会天)/mahābrahman(大梵天)/parīttābha(少光天)/apramāṇābha(無量光天)/ābhāsvara(極光浄天)/parīttaśubha(少浄天)/apramāṇaśubha(無量浄天)/śubhakṛtsna(遍浄天)/anabhraka(無雲天)/puṇyaprasava福生天)/bṛhatphala(広果天)/asaṃjñisattva無想有情天)/abṛha(無煩天)/atapa(無熱天)/sudṛśa(善現天)/sudarśana(善見天)/akaniṣṭha(色究竟天)


諸仏の摂受と魔(§12〜§14)

意味
buddhacakṣus仏眼
anugṛhṇāti摂受する
samanvāharati思念する・心にとどめる
buddhasamanvāhṛta諸仏に思念されたる
dhārayitavya知られるべき・持たれるべき
abhinirmimīte化作する
na pratibala力なし
tiṣṭhantu khalu punaḥしばらく措け
durdharṣa侵しがたき
śūnyatāto vyavalokita空性より観察されたる
yathāvādī tathākārī説くごとくになす者

十の誓句(§15)

否定形肯定形意味
anāthanātha依なき者の
atrāṇatrātṛ護なき者の護者
aśaraṇaśaraṇa帰依なき者の帰依
alayanalayanaなき者の舎
aparāyaṇaparāyaṇa拠りどころなき者の拠りどころ
advīpadvīpaなき者の洲
andhaāloka盲たる者の光明
apariṇāyakapariṇāyaka導者なき者の導者
agatikagatiなき者の趣
mārgapranaṣṭa / apratiśaraṇamārgapraṇetṛ / pratiśaraṇa道を失える者・依処なき者の、道の導き手・依処

そのほか ── upasaṃkramitavyaṃ manyate(近づくべしと思う)/paripraṣṭavyaṃ manyate(問うべしと思う)/paryupāsitavyaṃ manyate供養すべしと思う)/utsāhaṃ vardhayati意気を増す


名を称える段(§16〜§20)

意味
nāma / gotra / bala / varṇa / rūpa名・姓・力・色・形
parikīrtayamānarūpa称えつつある姿にて
udānaṃ udānayati感嘆の句を唱える
bhikṣusaṃghaparivṛta比丘僧に囲まれたる
bodhisattvagaṇapuraskṛta菩薩衆を前に立てたる
prajñāpāramitāviharaṇaguṇa般若波羅蜜に住することの徳
ratnaketu宝幢菩薩
śikhin尸棄菩薩
akṣobhya阿閦如来
sarvasaṅgavigata一切の執着を離れたる
pratipakṣabalin対治の力ある者
anuśikṣamāṇarūpa学びつつある姿にて
bodhisattvacārikā菩薩の遊行
anutpattikadharmakṣāntipratilabdha無生法忍を得たる
avinivartanīyavaśitāprāpti不退転の自在の獲得
avakrānta入りたる

聞くことと真如(§21〜§23)

意味
adhimuñcati / adhimokṣyati信解する
dhandhāyati遅疑する・ぐずつく
kāṅkṣati疑う
vicikitsati猶予する
bahukara多くをなすもの
śravaṇam api聞くことすら
tathatva真実そのもの
tathatā真如
tathatāvinirmukta真如を離れたる
deśyeta説かれるであろう

§23 の三時 ── abhisaṃbuddho vā(証得した)/abhisaṃbhotsyate vā(証得するであろう)/abhisaṃbudhyate vā(証得しつつある)。過去・未来・現在が一列に並べられて否定されます。


矢と、空性より(§24〜§27)

意味
kāṅkṣāyitatva / dhandhāyitatva疑いあること/遅疑あること
śūnyatām ārabhya空性に依って
na kvacit sajjatiどこにも引っかからない
antarīkṣe iṣuḥ kṣiptaḥ虚空に放たれたる矢
pratibhāti閃く・思い浮かぶ
uktavādin説きたもうところを語る者
dharmavādin法を語る者
dharmasya anudharmaṃ vyākaroti法に随順する法を説く
sthavira長老

住の段(§28〜§31)

意味
tāvan na upalabhate〜すら認識しない
kutaḥ punaḥ / kiṃ punaḥまして〜はどこにあろうか
balasamaṅgin力を具えたる者
viśārada無畏なる者
sarvadharmaviviktavihāra一切法遠離の住
sarvadharmānupalambhavihāra一切法不可得の住
kalāṃ na upaiti分に及ばない
koṭīniyutaśatasahasratama俱胝那由多百千分の一
saṃkhyā / kalā / gaṇanā数/分/算
upamā / aupamya譬/喩
upanisā / upaniṣad比/近似
na kṣamate堪えない
tathāgatavihāraṃ sthāpayitvā如来の住を除いて

十一の最上語 ── agra(最上)/śreṣṭha(最勝)/jyeṣṭha(最尊)/vara(勝)/pravara(極勝)/praṇīta(妙)/uttama(無上)/anuttama(無過上)/niruttara(無有上)/asama(無等)/asamasama無等等

§31 で二度。一度目は ākhyāyate(と称される)を伴う名詞形、二度目は -tāṃ gantukāmena(〜たることに至らんと欲する者は)を伴う抽象名詞形。


唱えかたについて

§1 ── 二行を同じ調子で

舎利弗の一行と須菩提の一行は、**呼びかけの名だけが違います。**強めたり変えたりせず、**まったく同じ速さ、同じ高さで二度置く。**返しであることは、同一であることが示します。

§3 ── 二つの idam

na idaṃ ... duṣkaramidaṃ tu ... duṣkaraṃ caiva paramaduṣkaraṃ caiva。**na idamidaṃ tu を、同じ高さで置く。**対比は語が担うので、声で誇張しない。paramaduṣkaraṃ だけは、parama- の長母音をはっきり伸ばす。

§6 ── 遠離の連鎖

sattvaviviktatayā が六度くり返されます。**これを毎回同じ間で置き、そのあとに来る語(rūpa / vedanā / saṃjñā / saṃskāra / vijñāna / sarvadharma)だけを換える。**最後の sarvadharma で速めない。

§9 ── 十の否定

一項ごとに軽く切る。**十項を通して同じ強さで。**最後の carati prajñāpāramitāyām の前に、いちばん長い間をとる。

§11 ── 色界十九天

**名前だけが十九並びます。**一つずつ切って、同じ長さで唱える。akaniṣṭhāś ca devāḥca で列が閉じるので、そこまで速さを保つ。

§13 ── 二段の魔

一段目と二段目は、**規模だけが違って文言はほぼ同じです。**二段目で速めない。tiṣṭhantu khalu punaḥ(しばらく措け)の前に一拍おく。

§15 ── 十の誓句

否定形の語と肯定形の語のあいだで、わずかに息を継ぐ。anāthānāṃ / nātho。十度とも同じ位置で継ぐ。最後の一対だけ語が二つずつになるので、そこはひと息長くなる。

§16〜§20 ── 七度の長句

nāma ca gotraṃ ca balaṃ ca varṇaṃ ca rūpaṃ ca parikīrtayamānarūpā dharmaṃ deśayanti, udānaṃ ca udānayanti本章でもっとも長い定型です。七度とも同じ速さで、省略せずに唱える。nāma ca から rūpaṃ ca までを一息、parikīrtayamānarūpā から末尾までを一息にすると通しやすい。

§23 ── tathataiva tāvat

この一句だけ、前後より少しゆっくり置く。「真如そのものすら認識されない」── 章の足場が外れる箇所です。

§26 ── 矢

antarīkṣe iṣuḥ kṣiptaḥ短い句なので、急がない。naiva kvacit sajjatisajjati を、二度とも同じ長さで。

§28 ── 九段

各段は「〜すら認識しない / まして〜はどこにあろうか」の二行。**二行のあいだで軽く切り、段と段のあいだでもう少し長く切る。**九段を通して速さを変えない。

§30 ── 分数の列

śatatamīm から koṭīniyutaśatasahasratamīm まで、語が長くなっていきます。**長くなるにつれて速めない。**最後の一語がいちばん長いので、そこに一番時間をかける。

§31 ── 十一語を二度

一度目は ākhyāyate を伴い、二度目は gantukāmena を伴う。**同じ十一語であることが聞いて分かるように、二度とも同じ順序・同じ間で。**最後の vihāra itiiti まで唱えて、章を閉じる。

よかったらシェアしてね!
  • URLをコピーしました!
  • URLをコピーしました!

コメント

コメントする

CAPTCHA


目次